1 هذِهِ رُؤْيا إشَعيا بنِ آموصَ، رَآها على يَهوذا وأُورُشليمَ في أيّامِ عُزِّيَّا ويُوثامَ وآحازَ وحزقيَّا، ملوكِ يَهوذا‌:
الله يوبخ شعبه
2 إسمعي أيَّتها السَّماواتُ وا‏صغي أيَّتها الأرضُ، لأنَّ الرّبَّ يتكلَّمُ: «البنونَ الّذينَ رَبَّيتُهُم ورفعتُهُم تمَرَّدوا عليَّ. 3 الثَّورُ يعرفُ مُقتَنيهِ والحمارُ مَعلَفَ صاحبِهِ، أمَّا بَنو إِسرائيلَ فلا يعرِفونَ، شعبـي لا يفهَمُ شيئا».
4 ويلٌ للأُمَّةِ الخاطئةِ، للشَّعبِ المُثقَلِ بالإثْمِ، لنسلِ الأشرارِ والبنينَ المُفسِدينَ! تركوا الرّبَّ وا‏ستَهانوا باللهِ قُدُّوسِ إِسرائيلَ، وإليهِ أداروا ظُهورَهُم.
5 أينَ تَضرِبونَ بعدُ أنتُم تُمعنونَ في التَّمرُّدِ عليَّ، أعلى الرَّأسِ وكُلُّهُ مريضٌ؟ أم على القلبِ وهوَ بأكمَلِه سقيمٌ؟ 6 مِنْ أسفَلِ القَدمَينِ إلى قِمَّةِ الرَّأسِ لا صِحَّةَ فيكُم، بل جُروحٌ ورُضوضٌ لا تُضَمَّدُ، وقُروحٌ طَريئةٌ لا تُفقَأُ ولا تُليَّنُ بزَيتٍ. 7 أرضُكُم خرابٌ ومُدُنكُم مَحروقَةٌ بالنَّارِ. حُقولُكُم يأكُلُ غِلالَها الغُرباءُ أمامَ عُيونِكُم. خَرابُها كخَرابِ سَدومَ.
8 إبنَةُ صِهيَونَ‌ بَقيَت وحدَها، كخَيمةٍ في كَرمٍ، ككوخٍ في مَزرَعةٍ، كمدينةٍ تَحتَ الحِصارِ. 9 ولَولا أنَّ الرّبَّ القديرَ ترَكَ لنا بَقيَّةً مِنَ النَّاجينَ، لَصِرنا مِثلَ سَدومَ وأشبَهْنا عَمورَةَ‌. 10 إسمَعوا كلامَ الرّبِّ يا حُكَّامَ سَدومَ! أصغوا إلى شريعَةِ إلَهِنا يا شعبَ عَمورةَ‌. 11 يقولُ الرّبُّ: «ما فائدَتي مِنْ كثرةِ ذبائحِكُم؟ شَبِــعتُ مِنْ مُحرَقاتِ الكِباشِ وشَحْمِ المُسَمَّناتِ. دمُ العُجولِ والكِباشِ والتُّيوسِ ما عادَ يُرضيني. 12 حينَ تَجيئونَ لتَعبُدوني‌، مَنْ يطلُبُ ذلِكَ مِنكُم؟ لا تَدوسوا بـيتي بعدَ اليومِ 13 وبتَقدِماتِكُمُ الباطِلَةِ لا تَجيئوا إليَّ، فرائحَةُ ذبائحِكُم مَعيـبةٌ عِندي. شعائِرُ رأسِ الشَّهرِ‌ والسَّبتِ، والدَّعوَةُ إلى الصَّلاةِ لا أُطيقُها، ولا أُطيقُ مَواسِمَكُم وا‏حتِفالاتِكُم. 14 رُؤوسُ شُهورِكُم وأعيادُكُم كَرِهَتْها نفْسي. صارَت ثقْلا عليَّ وسَئمْتُ ا‏حتِمالَها‌. 15 إذا بَسَطْتُم أيديَكُم للصَّلاةِ أحجُبُ عينَيَّ عَنكُم، وإنْ أكثَرتُم مِنَ الدُّعاءِ لا أستَمِعُ لكُم، لأنَّ أيديَكُم مَملوءَةٌ مِنَ الدِّماءِ. 16 فا‏غتَسِلوا وتَطهَّروا وأزيلوا شرَّ أعمالِكُم مِنْ أمامِ عينَيَّ وكُفُّوا عَنِ الإساءةِ. 17 تعَلَّموا الإحسانَ وا‏طلُبوا العَدلَ. أغيثوا المَظلومَ‌ وأنصِفوا اليتيمَ وحاموا عَنِ الأرملَةِ».
18 ويقولُ الرّبُّ: «تَعالَوا الآنَ نتَعاتَبُ. إنْ كانَت خطاياكُم بِلَونِ القِرمِزِ، فهيَ تَبـيَضُّ كالثَّلجِ‌؟ وإنْ كانَت حمراءَ غامِقَةً، فهيَ تصيرُ بـيضاءَ كالصُّوفِ؟ 19 لو كُنتُم سَمِعْتُم لي، لأكَلتُم خيراتِ الأرضِ. 20 ولكِنَّكُم رفَضتُم وتمَرَّدتُم عليَّ فكُنتُم طَعاما للسَّيفِ». أنا الرّبُّ تكلَّمَ.
المدينة الخاطئة
21 كيفَ صارَتِ المدينةُ الأمينَةُ زانيةً‌. كانَت عامِرةً بالعَدلِ وفيها يَسكُنُ الحَقُّ. أمَّا الآنَ ففيها يسكُنُ القَتلَةُ.
22 فضَّتُكِ صارَت زَغَلا وخَمرُكِ مَغشوشةٌ بماءٍ. 23 حُكَّامُكِ قومٌ مُتَمرِّدونَ وشُرَكاءُ لقُطَّاعِ الطُّرُق. كلُّهُم يُحِبُّ الرَّشوَةَ ويسعى وراءَ الرِّبحِ. لا يُنصِفونَ اليتيمَ بشيءٍ، ولا تصِلُ إليهِم دَعوى الأرملَةِ.
24 لذلِكَ قالَ الرّبُّ القديرُ جبَّارُ إِسرائيلَ: «سأُريحُ نفْسي مِنْ خُصومي وأنتَقِمُ مِنْ أعدائي 25 فأرفَعُ يَدي علَيكِ يا أورُشليمَ، أُنَقِّي زَغَلَكِ بالنَّطرُونِ‌ وأُزيلُ كُلَّ أقذارِكِ. 26 وأُعيدُ قُضاتَكِ إليكِ كما في الأوَّلِ، ومُرشِديكِ كما في البَداءَةِ، فتُدعَينَ مدينةَ العَدلِ، المدينةَ الأمينةَ».
27 بالعَدلِ تُفتَدى صِهيَونُ، وبالحَقِّ أهلُها التَّائبونَ. 28 أمَّا المُتَمرِّدونَ والخاطِئونَ جميعا فيَهلِكونَ، والّذينَ ترَكوا الرّبَّ يَفنَونَ.
29 ستَخجَلونَ مِنْ عِبادةِ أشجارِ البُطْمِ، وتَستَحونَ مِنْ تقديسِ جنائنِ الأوثانِ‌، 30 فتَصيرونَ كبُطمَةٍ ذَوَت أوراقُها، وكجُنَينَةٍ لا ماءَ فيها. 31 ويصيرُ الجبَّارُ فيكُم كالقُشورِ وعمَلُهُ كالشَّرارةِ، فيَحترِقانِ كِلاهُما معا ولا مَنْ يُطفئُ.
1 Ta buku ono ro orivoya ta rulofo se Yesaya ŋgwa Amoza ro kondrebe ta Yuda ndi Yerusalema robe rota tu 'dimiriro Uzia, Yotama, Aza, ndi Ezekia 'bädri'bai Yuda robe rosi.
Lu ka Lidri Ndaro Kozina
2 Vo'buyakuru ndi 'bädri be, nyèri, tana OPI atate ekye: “Ŋgàga se mecabe ago membabe ono ogbote mabe. 3 'Daŋgo ni kuzupi iro ndi, ago doŋgyii niyi vose 'desi ànyaro kabe ŋgaonya ozo ànyari kigye 'do ndi. Oko Yisaraele'bai niyi ta ko, lidri maro ni tazevo ko cu alona.”
4 Ami tu'de takoziekye ono, lidri se orivoya twi taundiro be. Ami kozoi takozioye'bai ro, ŋgàga se taoye na koziro. Mìga OPI tezo, nyàmawo Lu alokado Yisaraele ro te, ago mìsi kundu te ndäri. 5 Mìle drigba ami ezane ya? Tana e'di nyà drigba ugu ogbo niya? Drî amiro te kpeye laza ro, ago ya amiro ndi tausu amiro be te adravo ro. 6 Lomvo amiro a'do kote jiŋgyiriro eto ṛoni drî ya le pà amiro ya, oko 'boro'boro ro ago laza ro, ago mi laza ro te uŋbo. Aja laza amiro kote ago ävu mina kpa ko. Aṛi ido kpa ko mina ya.
7 'Bädri amiro te orivoya tandro ro, ago 'bakicii amiro azate riya asi si. Atrai ruyi wari amiro te ami milesi, ago te tandro ro atrai enjiyi ŋgana cini te. 8 E'be Yerusalema te iṛe, oso vorogo vookwa'ba ro ämvu kono roya kode kpakpa se ämvu kurunju roya ronye ago oso 'bakici se ämu drina te ronye. 9 OPI Mbaraekye ko'de ko lidri fere 'do etane lidriidriro, aba eperena Yerusalema ṛo riya oso epere Sodomo ndi Gomora be be ronye.
10 Yerusalema, 'dimiri'bai ndi lidri miro be te orivoya oso 'dimiri'bai ndi lidri Sodomo ndi Gomora ro be ronye. Nyèri tase OPI kabe atana ämiri ono. Mìga bi ta ŋgaembaro se Lu amaro kabe ami emba sina ono erine. 11 Nda ka ata ekye: “Inye'do male toriolo cini se nyàbe ugu olona märi ono ndi ya? Ŋgapäṛi timele se mìzabe tori ro ndi ido ombiombi koronyai cini robe ojo mate. Kari 'daŋgoi ro ago timele ndi tegoi be ro tana si ma ko. 12 Nyàbe ikyi ma mätune a'di eji ami ni ŋgase cini kwoi ezine märi ya? A'di eji ami ni abane gokoi Yekalu maro ro yasi ya? 13 Ŋgapäṛi losiako inye 'do nyezi ko märi. Ŋga tägyi tagyiri ro iyi te koziro märi. Male kote Karama amiro Imba To'di ndi Sabata ro, ndi kalakoto mäturo amiro robe ro, mäni kote tadri takozi ro olene vo alokado mätu roya. 14 Ya maro oso tawi Karama cini amiro Imba To'di ro ndi tu alokado amiro be lomvo; tana ànya a'dote ŋgaläŋgyi ro märi mate rritiro ànya iŋgyivoya.
15 “Ondro nyèŋga drìi amiro ca mätu oyevoya, mänina kote vo ondrene ämidri. Ondro ka'do mìye mätu ca amba, mänina kote tana erine, tana drìi amiro orivoya twi kari be. 16 Mìja andivo amiro ago mì'ba andivo amiro wäṛi. Nyàna taundiro se nyàbe oyena ono ni ma milesi. Nyè'be taundi oye 17 ago mìni ta takado oyero ayani. Mìṛi taŋgye ayani, mìpa ànya se abe ezana iyi, mìti ta kyemvoi ro, ago nyàgaga ävuzii.”
18 OPI ka ata ekye: “Nyìkyi yauono, mì'de mòloto ta amaro vona teri. Takozi amiro ka'do ca okaro oko, ànya a'dona 'da hwia oso siya ronye. Takozi amiro ka'do ca oka'diri oko, ànya ogo a'dona 'da onjero oso kodo ronye. 19 Ondro ka'do mìle ndi ago mìro mate, 'dooko mìnyana ŋga kado se wari ono kabe lofona ndi. 20 Oko ondro ka'do mìgatezo ago nyògbote mabe, 'dooko te ämiri odrane bando si. Ma OPI, matani.”
'Bakici Takozi Amba be
21 'Bakici se sedri kado ono kate taoye oso ronyi'ba ronye! Sedri taŋgye orivoya twi kigye kyeno taŋgye'bai orivoya twi kigye, oko yauono 'di tufu'bai tate toto ni. 22 Yerusalema, sedri mi orivoya oso mo'di ronye, oko yauono mite äṛize ro; sedri mi orivoya oso vino kado ronye; oko yauono mite oso vino gyi ro ronye. 23 Dri'bai miro te ogbo'bai ago bereazii kugu'bai ro. Ondoalo ànya leyi alo ŋga miogye ro ndi ŋgapäṛi urube. Ànya gagayi kyemvoi kote, ago ànya eriyi vure ävuzii ro tana kote.
24 Ka'do inye, nyeri tase OPI Mbaraekye, Lu Mbaraekye Yisaraele ro kabe atana ono se ekye: “Mologona votaro 'da kyila si, ami kyila'baazii maro ri; ago mìgo nyòzona rriti ko tona märi. 25 Mayena losi 'da ami lomvo. Mäwäṛina ami 'da oso abe logo utri 'do ronye, ago manana undi cini amiro 'da. 26 Ago mago mozona 'dimiri'bai 'da ämiri oso käti ronye ago tavoata'bai 'da ämiri oso etosi ronye. 'Do vosi ago äzina Yerusalema 'da 'bakici taŋgye ro, 'bakici 'diri.”
27 OPI opana Yerusalema 'da ta'diri si ago ànya se kabe drieta anya ya apana 'da taŋgye si. 28 Oko nda tufuna ogbo'bai ago takozi'bai 'da tro voalo ya; nda tufuna 'dicini se kabe nda e'be iyi 'da.
29 Nyà'dona 'da driupi ro ta ice vudi se nyä̀mätu be ana rota ago driupi ro ämvu alokado se minjibe iyi rota. 30 Nyùlunyina ndi oso vudi se kibi na kabe owi 'do ronye, oso ämvu se teinye gyi ako 'do ronye. 31 Lidri se mbaraekye iyi a'donayi 'da oso kyekyepa ronye ago taoye ànyaro oso asikyele ronye. Ànya rriti ujena 'da voalo ya ago 'diaza unina ko asina ijene.