1 وقالَ لهُم: «الحقّ أقولُ لكُم: في الحاضِرينَ هُنا مَنْ لا يَذوقونَ الموتَ، حتى يُشاهِدوا مَجِيءَ مَلكوتِ اللهِ في مَجدٍ عَظيمٍ».
التجلي ومجيء إيليا
(متى 17‏:1‏-13، لوقا 9‏:28‏-36)
2 وبَعدَ سِتّةِ أيّامٍ أخذَ يَسوعُ بُطرُسَ ويَعقوبَ ويوحنّا، واَنفَرَدَ بِهِم على جَبَلٍ مُرْتَفِعٍ، وتجلّى بمشهَدٍ مِنهُم. 3 فَصارَتْ ثيابُهُ تلمَعُ بِبَياضٍ ناصِعٍ لا يَقدِرُ على مثلِهِ أيّ قَصّارٍ في الأرضِ. 4 وظهَرَ لهُم إيليّا وموسى، وكانا يُكلّمانِ يَسوعَ. 5 فقالَ بُطرُسُ ليَسوعَ: «يا مُعَلّمُ، ما أجملَ أنْ نكونَ هُنا. فَلنَنصُبْ ثلاثَ مظالّ: واحدةً لكَ، وواحدةً لموسى، وواحدةً لإيليّا». 6 وكانَ لا يَعرفُ ما يقولُ مِنْ شِدّةِ الخَوفِ الذي اَستولى علَيهِ هوَ ورفاقه.
7 وجاءَت سَحابةٌ ظَلّلتْهُم، وقالَ صَوتٌ مِنَ السّحابَةِ: «هذا هوَ اَبني الحبيبُ فلَهُ اَسمَعوا!» 8 وتلَفّتُوا فَجأةً حولَهُم، فما رأَوا مَعَهُم إلاّ يَسوعَ وحدَهُ.
9 وبَينَما هُمْ نازِلونَ مِنَ الجبَلِ، أوصاهُم يَسوعُ أنْ لا يُخبِروا أحدًا بِما رأَوا، إلاّ متى قامَ اَبنُ الإنسانِ مِنْ بَينِ الأمواتِ. 10 فحَفِظوا وصيّتهُ، ولكنّهُم أخَذوا يتساءَلونَ: «ما مَعنى: قامَ مِنْ بَينِ الأمواتِ؟» 11 ثُمّ سألوهُ: «لماذا يَقولُ مُعَلّمو الشّريعةِ: يَجبُ أنْ يَجيءَ إيليّا أوّلاً؟» 12 فأجابَهُم: «نَعَم، يَجيءُ إيليّا أوّلاً ويُصلِحُ كُلّ شيءٍ. فكيفَ يَقولُ الكِتابُ إنّ اَبنَ الإنسانِ سَيتألّمُ كثيرًا ويَنبُذُهُ النّاسُ؟ 13 لكنّي أقولُ لكُم: إيليّا جاءَ، وفَعَلوا بِه على هَواهُم، كما جاءَ عَنهُ في الكُتبِ».
يسوع يشفي صبيّا فيه روح نجس
(متى 17‏:14‏-21، لوقا 9‏:37‏-43)
14 ولمّا رَجَعوا إلى التلاميذِ، رأَوا جَمْعًا كبيرًا حولَهُم وبَعضَ مُعَلّمي الشّريعةِ يُجادِلونَهُم. 15 فلمّا شاهَدَهُ الجَمعُ تَحَيّروا كُلّهُم وأسرَعوا إليهِ يُحَيّونَهُ. 16 فسألَهُم: «في أيّ شيءٍ تُجادِلونَهُم؟» 17 فأجابَهُ رَجُلٌ مِنَ الجَمعِ: «يا مُعَلّمُ، جِئْتُ إلَيكَ باَبْني، لأنّ فيهِ رُوحًا نَجِسًا يَجعَلُهُ أبكَمَ، 18 وأينما أمسَكَ بِه يَصرَعُهُ، فيُزبِدُ الصّبيّ ويَصرِفُ بأَسنانِهِ ويَتَشَنّجُ. وطَلبتُ مِنْ تلاميذِكَ أنْ يَطرُدوهُ، فما قَدِروا».
19 فأجابَهُم: «أيّها الجيلُ غَيرُ المُؤمِن، إلى متى أبقَى مَعكُم، وإلى متى أحتَمِلُكُم؟ قَدّموا الصّبيّ إليّ!» 20 فقدّموهُ إلَيهِ. فلمّا رآهُ الرّوحُ النّجِسُ، صرَعَ الصّبيّ فوقَعَ على الأرضِ يَتلَوّى ويُزبِدُ. 21 فسألَ يَسوعُ والدَ الصّبيّ: «متى بدأَ يُصيبُهُ هذا؟» قالَ: «مِنْ أيّامِ طُفولَتِهِ. 22 وكثيرًا ما رماهُ الرّوحُ النّجسُ في النّارِ أو في الماءِ ليَقْتُلَهُ. فإذا كُنتَ قادِرًا على شيءٍ فأشفِقْ علَينا وساعِدْنا». 23 فقالَ لَه يَسوعُ: «إذا كُنتَ قادرًا أنْ تُؤمِنَ، فكُلّ شيءٍ مُمكِنٌ لِلمُؤمِنِ». 24 فصاحَ الوالِدُ في الحالِ: «عِندي إيمانٌ! ساعِدْني حتى يَزيدَ». 25 ورأى يَسوعُ أنّ النّاسَ يتَجَمّعونَ، فاَنتَهرَ الرّوحَ النّجِسَ وقالَ لَه: «أيّها الرّوحُ الأصَمّ الأخرَسُ! أنا آمُرُكَ، أُخرُجْ مِنَ الصّبيّ ولا ترجِعْ إلَيهِ!» 26 فصَرَخَ وصرَعَهُ صَرعةً قَوِيّةً وخرَجَ مِنهُ. فصارَ الصّبيّ كالمَيتِ، حتى قالَ كثيرٌ مِنَ النّاسِ إنّهُ ماتَ. 27 فأخَذَهُ يَسوعُ بِيدِهِ وأنهضَهُ فقامَ.
28 ولمّا دخَلَ البَيتَ، سألَهُ تلاميذُهُ على اَنفرادٍ: «لماذا عَجِزْنا نَحنُ أنْ نَطرُدَ الرّوحَ النّجِسَ؟» 29 فأجابَهُم: «هذا الجِنسُ لا يُطرَدُ إلاّ بالصَلاةِ».
يسوع ينبئ مرة ثانية بموته وقيامته
(متى 17‏:22‏-23، لوقا 9‏:43‏-45)
30 وخَرجوا مِنْ هُناكَ ومَرّوا بالجَليلِ. وكانَ يَسوعُ لا يُريدُ أنْ يَعلَمَ بِه أحَدٌ، 31 لأنّهُ كانَ يُعَلّمُ تلاميذَهُ، فيقولُ لهُم: «سيُسَلّمُ اَبنُ الإنسانِ إلى أيدي النّاسِ، فيَقتُلونَهُ وبَعدَ قَتْلِهِ بثلاثةِ أيّامٍ يَقومُ». 32 فما فَهِموا هذا الكلامَ، وتَهيّبُوا أنْ يَسألوهُ عَنهُ.
من هو الأعظم؟
(متى 18‏:1‏-5، لوقا 9‏:46‏-48)
33 ثُمّ وصَلوا إلى كفرَناحومَ. فلمّا دَخَلوا البَيتَ سألَهُم: «في أيّ شيءٍ كُنتُم تَتَجادَلونَ في الطّريقِ؟» 34 فَسَكَتوا، لأنّهُم كانوا في الطّريقِ يَتجادَلونَ في مَنْ هوَ الأعظَمُ بَينَهُم.
35 فجلَسَ ودَعا التلاميذَ الاثنَي عشَرَ وقالَ لهُم: «مَنْ أرادَ أنْ يكونَ أوّلَ النّاسِ، فليَكُن آخِرَهُم جميعًا وخادِمًا لَهُم». 36 وأخَذَ طِفلاً، فأقامَهُ وسْطَهُم وضَمّهُ إلى صَدرِهِ وقالَ لَهُم: 37 «مَنْ قَبِلَ واحدًا مِنْ هؤُلاءِ الأطفالِ باَسمي يكونُ قَبِلَني، ومَنْ قَبِلَني لا يكونُ قَبِلَني أنا، بَلِ الذي أرسَلَني».
من لا يكون علينا فهو معنا
(لوقا 9‏:49‏-50)
38 فقالَ لَه يوحنّا: «يا مُعَلّمُ، رأينا رَجُلاً يَطرُدُ الشّياطينَ باَسمِكَ فَمنَعناهُ، لأنّهُ لا يَنتمي إلينا». 39 فقالَ يَسوعُ: «لا تَمنعوهُ! فما مِنْ أحدٍ يَصنَعُ مُعجزَةً باَسمي يتكَلّمُ عليّ بَعدَها بِالسّوءِ. 40 مَنْ لا يكونُ علَينا فهوَ معنا. 41 ومَنْ سقاكُم كأسَ ماءٍ باَسمي لأنّكُم للمَسيحِ، فأجرُهُ، الحقّ أقولُ لكُم، لن يَضيعَ».
تحذير لمسببي الخطايا
(متى 18‏:6‏-9، لوقا 17‏:1‏-2)
42 وقالَ يَسوعُ: «مَنْ أوقَعَ أحدَ هَؤُلاء الصّغارِ المُؤمِنينَ بي في الخَطيئَةِ، فخَيرٌ لَه أنْ يُعلّقَ في عُنُقِهِ حجَرُ طَحْنٍ كبير ويُرمى في البحرِ. 43 فإذا أوقَعَتكَ يَدُكَ في الخَطيئَة فاَقْطَعْها، لأنّهُ خَيرٌ لكَ أنْ تدخُلَ الحياةَ ولكَ يدٌ واحدَةٌ مِنْ أنْ تكونَ لكَ يَدانِ وتَذهَبَ إلى جَهَنّمَ، إلى نارٍ لا تَنْطَفِئُ، 44 [حَيثُ الدّودُ لا يموتُ والنّارُ لا تَنْطَفِئُ]. 45 وإذا أوقَعَتكَ رِجْلُكَ في الخَطيئةِ فاَقطَعْها، لأنّهُ خَيرٌ لكَ أنْ تَدخُلَ الحياةَ ولكَ رِجْلٌ واحدةٌ مِنْ أنْ تكونَ لكَ رِجلانِ وتُرمى في جَهَنّمَ، 46 [حيثُ الدّودُ لا يَموتُ والنّارُ لا تَنطفِئُ]. 47 وإذا أوقَعَتكَ عَينُكَ في الخَطيئَةِ فاَقلَعْها، لأنّهُ خيرٌ لكَ أنْ تدخُلَ مَلكوتَ اللهِ ولكَ عَينٌ واحِدةٌ مِنْ أنْ تكونَ لكَ عَينانِ وتُرمى في جَهَنّمَ. 48 حَيثُ الدّودُ لا يَموتُ والنّارُ لا تَنطفِئُ.
49 فكُلّ واحدٍ يُملّحُ بِنارٍ. 50 المِلحُ صالِحٌ ولكِن إذا فَقدَ مُلوحَتَهُ، فبِماذا تُملّحونَهُ؟ فليكُنْ فيكُم مِلحٌ. وسالِموا بَعضكُم بَعضًا».
1 Ago nda ugu atate ekye: “Endaro mata ämiri ono, azakana orivoya noŋwa se uninayi ko odrane madale ànya ondrenayi Miri 'Bädri'ba Lu ro ro lutu ikyivoya mbara be.”
Beti Yesu ro Tozarute
(Matayo 17:1-13Luka 9:28-36)
2 U'du njidrialo vosi oko, Yesu ru Petero, Yakoba ndi Yoane be te, ago ugu ànya te lekuru 'bereŋwa ogwaekye dri, ago ànya riyite lau iṛe. Ago ànya kondreyi oko beti Yesu ro tozarute, 3 ago boŋgo ndaro a'dote onjero hwia ndrani 'diaza 'bädri ya ni be boŋgo ojone drisi. 4 'Dooko taeri'bai se nätu kwoi ndreyi Eliya ndi Musa be te kayi ugu ata Yesu be. 5 'Dooko Petero atate Yesu ri ekye: “Miemba'ba, orivoya kado ämäri a'done noŋwa! Màmona mutuguṛi nätu, alodi miri, alodi Musa ri, ago alodi Eliya ri.” 6 Tana nda ndi azii be a'doyite turituriro ago niyi tase atane kote.
7 'Dooko 'dikolo efote ago lindri na tako ànya te, ago ata ikyite ni 'dikolo yasi ekye: “Ono ni Ŋgwa modo maro se mulu tawi ono owo; nyèri ta ndaro!” 8 Dori ànya kondreyi vote ndri gbikyi oko ndreyi 'diaza tona kote; toto Yesu ni orivoya ànya be.
9 Ondro ànya kayite efo vuru ni 'bereŋwa drisi oko, Yesu tadri ànyaro te ekye: “Ŋgase mìndrebe ono nyìti tana ko 'diaza ri, madale Ŋgwa Lidri ro kefo lutu ni avo yasi.”
10 Ànya royi ta ndaro te, caoko ànya etoyi tana atana te ànyavoya ekye: “Efo ni avo yasi ono takacina e'di ya?” 11 Ago ànya ejiyi Yesu te ekye: “Tana e'di miemba'bai Ota ro kayi ata ekye, beṛo Eliya ri ikyine käti niya?”
12 Ago nda zatadri ànyaro te ekye: “Ṛo Eliya ri ikyine käti tana ko'ba ŋga cini robe nja. Caoko tana e'di taegyi ka ata ekye Ŋgwa Lidri ro ezaruna 'da amba ago agana 'da zo niya? 13 Mata ämiri ono, Eliya ikyi ṛote ago lidri ye nda te oso tana kusi ànya be ronye, oso Taegyi katabe ta ndaro ta ronye.”
Yesu Ede Ŋgaga aza Tori Undiro be te
(Matayo 17:14-21; Luka 9:37-43a)
14 Ondro ànya kego kodro'beruyite anjoko taeri'bai robe oko, ànya ndreyi lowa amba te gbikyi ànya lomvosi ago azaka miemba'bai Ota ro ro kayi ugu kaladiṛi ànya yibe. 15 Ondro lidri kondre Yesu te oko, ànya laroyite amba, muyite ndare ago yeyi mede te ndäri. 16 Yesu eji taeri'bai ndaro te ekye: “Nyà ta e'diro diṛina ànya yibe ya?”
17 Mano aza ni lowa lakosi zatadrite ekye: “Miemba'ba, mezi ŋgwa maro mire, tana nda orivoya tori undiro be nda ya ago ni ata ko. 18 Ondro tori kuru nda te oko, vo nda te gyini dri, ago kamo ka efo kalana yasi, ka si onya, ago egwa nda te, meji taeri'bai miro te tori ono isine tesi, oko ànya niyi kote lofone.”
19 Yesu atate ànyari ekye: “Ami lidri taomaako ono! Marina ami yibe tuna modaya? Marina ami yibe tuna mu'du eŋwanye ya? Nyezi ŋgwa 'do mare!” 20 Ànya eziyi nda te Yesu re. Ago dori tori kondre Yesu te oko, embe ŋgaga ana te, ago nda 'dete gyini dri ago reṛite ŋguṛiŋguṛi kamo be kala yasi. 21 Yesu eji täpi te ekye: “Nda a'dote inye tuna mu'du eŋwanye ya?” Nda zatadrite ekye: “Ṛo kyeno nda dri ŋgagaŋwa ro. 22 Perena amba tori undiro ojote nda ufune nda ovosi asi ya ago gyi ya. Ya miro kuni ama lomvo ago mipa ama, ondro ka'do mini gindi oyene rritiako owo!”
23 Yesu atate ekye: “Owo, ondro ka'do mi modo mini gindi oyene! Ŋga cini orivoya rritiako 'dise taoma be ri.”
24 Dori täpi ŋgaga ana ro trete ekye: “Ma orivoya taoma be, oko ojo ko. Mipa ma a'done sina ndra.”
25 Ondro Yesu kondre lowa ka ezi ruibi ànya dri oko, nda ta tori undiro te ekye: “Tuṛu ago tori ataako ono, mata mi efone tesi ni ŋgaga ono yasi ago migo mici ko nda ya tona.”
26 Tori trete, ago embe ŋgaga ana te vo anya te vuru, anya yete agyigyi ago efote tesi. Ŋgaga ana landrete oso avo ronye, ago 'dicini atate ekye: “Nda drate!” 27 Oko Yesu ru ŋgaga ana te drí yasi ago eŋga nda te kuru, ago nda edrete kurusi.
28 Ondro Yesu kocite zo ya oko, taeri'bai ndaro ejiyi nda te iṛero ekye: “Tana e'di mä̀ni kote tori lofone tesi niya?”
29 Yesu zatadrite ekye: “Änina ko lofone ŋga aza si, se nonye ono olofona toto mätu si ayani.”
Yesu ka ta Odra Ndaro ro Itina Kpa To'di
(Matayo 17:22-23Luka 9:43b-45)
30 Yesu ndi taeri'bai ndaro be e'beyi vo ana te ago oyiyite Galilaya ya. Yesu leko 'diaza ri vose nda be kigye ana unine; 31 tana nda kate ugu taeri'bai ndaro embana ekye: “Ozona Ŋgwa Lidri ro 'da drí lidri roya, ago ànya ufunayi nda 'da. Caoko u'du nina si oko, nda adrina 'da.”
32 Oko ànya niyi takaci tase ana ro ko, ago a'doyite turiro nda ejine.
A'di Ni Parandra ya?
(Matayo 18:1-5Luka 9:46-48)
33 Ànya ikyiyite Kaperenauma ya, ago ànya kociyite zoya oko Yesu eji taeri'bai ndaro te ekye: “Nyà kaladiṛi liti ya etaya?”
34 Oko ànya leyi kote tadri ndaro ozane, tana liti ya ànya kayi kaladiṛi ànyavoya ekye a'di ni parandra. 35 Yesu rite vuru, nda zi taeri'bai 'butealo foritu te, ago atate ànyari ekye: “Nda se kolebe a'done käti beṛo andivo ndaro o'bane äduro ago a'done ruindu'ba 'di cini ro.” 36 'Dooko nda ru ŋgagaŋwa aza te ago edre nda te ànya kandra. Nda omvo nda te ago atate ànyari ekye: 37 “Nda se kabe alo aza ŋgagaŋwà kwoi ro uruna ävuru maro ya, ka ma uru, ago nda ka ko toto ma uru oko nda se kezo mabe ono kpa.”
Nda Se Ko Kyilaro Ama Yibe Orivoya Amaro
(Luka 9:49-50)
38 Yoane atate ndäri ekye: “Miemba'ba, mandre mano aza te ka ugu demonai lofo tesi ävuru miro si, ago màtate ndäri edrene, tana nda ko gboko amaro ro.”
39 Yesu atate anyari ekye: “Nyèdre nda ko, tana 'diaza i'do se ka talaro ro oye ävuru maro ya, ndri voigyesi oko ogone ta undiro atane ta maro ta. 40 Tana nda se ko kyilaro ama yibe orivoya amaro. 41 Endaro mata ämiri ono, 'diaza se kabe gyi umvuro ozona ämiri tana ami be maro ono ro endaro nda usuna päläti ndaro 'da.
Taojoro Takozi Oyene
(Matayo 18:6-9Luka 17:1-2)
42 “Ondro ka'do 'diaza ko'ba alo aza se giṛiŋwà kwoi rote taoma ndàro ma ya ijene, ni kadopara kuni 'desi inya uyiro embene 'dina 'do kyembe ago ovone gyi'desi ya. 43 Ondro ka'do drí miro kani mi o'ba takozi oyene, nyätäṛi anya ätu! Ni kadopara miri ocine adri ya drí alodi ako ndrani miri ocine drí be riti gehena ya, le asi se zwe ko alona ana ya ri. 45 Ago ondro ka'do pa miro kani mi o'ba takozi oyene, nyätäṛi anya ätu! Ni kadopara miri ocine adri ya pa alodi be ndrani mi ovone pa be riti gehena ya ri. 47 Ago ondro ka'do mi miro kani mi o'ba takozi oyene, nyewe anya tesi! Ni kadopara miri ocine Miri 'Bädri'ba Lu ro roya toto mi alodi be ndrani mi ovone mi be riti gehena ya ri. 48 Lau kyiri se kabe ànya onya dra ko alona, ago asi se kabe ànya oza zwe ko alona.
49 “Äwäṛina 'dicini 'da asi si oso abe tori se alobe wäṛina täyi si 'do ronye.
50 “Täyi orivoya ŋga kado yi; oko ondro ka'do kije oci anyaro te, minina o'bane ocine to'di eŋwanye ya?
“Nyà'do täyi bereazi robe amivoya, ago mìri liatokpero azi be.”