الأعظم في ملكوت السماوات
(مرقس 9‏:33‏-37، لوقا 9‏:46‏-48)
1 ودَنا التّلاميذُ في ذلِكَ الوَقتِ إلى يَسوعَ وسألوهُ: «مَنْ هوَ الأعظَمُ في مَلكوتِ السّماواتِ؟»
2 فدَعا يَسوعُ طِفلاً وأقامَهُ في وسَطِهِم 3 وقالَ: «الحقّ أقولُ لكُم: إنْ كُنتُم لا تَتَغيّرونَ وتَصيرونَ مِثلَ الأطفالِ، فلن تَدخُلوا مَلكوتَ السّماواتِ. 4 مَن اَتّضعَ وصارَ مِثلَ هذا الطّفلِ، فهوَ الأعظمُ في مَلكوتِ السّماواتِ. 5 ومَنْ قَبِلَ طِفلاً مِثلَهُ باَسمي يكونُ قبِلَني.
6 مَنْ أوقعَ أحَدَ هؤُلاءِ الصّغارِ المؤمنينَ بي في الخَطيئةِ، فخَيرٌ لَه أنْ يُعلّقَ في عُنُقهِ حجَرُ طَحْنٍ كبيرٍ ويُرمى في أعماقِ البحرِ. 7 الويلُ لِلعالمِ ممّا يُوقِعُ الناسَ في الخطيئةِ! ولا بُدّ أنْ يَحدُثَ ما يُوقِعُ في الخَطيئةِ، ولكنّ الويلَ لمَنْ يُسَبّبُ حُدوثَهُ!
8 فإذا أوقَعَتكَ يَدُكَ أو رِجلُكَ في الخَطيئةِ، فاَقْطَعْها وألْقِها عَنكَ، لأنّهُ خَيرٌ لكَ أنْ تَدخُلَ الحياةَ الأبديّةَ ولكَ يدٌ أو رِجلٌ واحدةٌ، مِنْ أنْ يكونَ لكَ يَدانِ ورِجلانِ وتُلقى في النّارِ الأبديّةِ. 9 وإذا أوقَعَتكَ عَينُكَ في الخَطيئةِ، فاَقلَعْها وألقِها عَنكَ، لأنّهُ خَيرٌ لكَ أنْ تَدخُلَ الحياةَ الأبديّةَ ولكَ عَينٌ واحدةٌ، مِنْ أنْ يكونَ لكَ عَينانِ وتُلقى في نارِ جَهنّمَ.
10 إيّاكُم أنْ تَحتقروا أحدًا مِنْ هَؤلاءِ الصّغارِ. أقولُ لكُم: إنّ ملائِكَتَهُم في السّماواتِ يُشاهِدونَ كُلّ حِينٍ وجهَ أبي الّذي في السّماواتِ. 11 [فاَبنُ الإنسانِ جاءَ ليُخلّصَ الهالِكينَ].
الخروف الضال
(لوقا 15‏:3‏-7)
12 «وما قولُكُم؟ إنْ كانَ لِرجلٍ مِئَةُ خَروفٍ وضَلّ واحدٌ مِنها، ألا يَترُكُ التّسعةَ والتّسعينَ في الجِبالِ ويَبحَثُ عَن الخَروفِ الضّالّ؟ 13 وإذا وجَدَهُ، ألا يَفرَحُ بِه؟ الحقّ أقولُ لكُم: إنّهُ يَفرَحُ بِه أكثرَ مِنْ فَرَحِهِ بالتّسعةِ والتّسعينَ الّتي ما ضَلّت. 14 وهكذا لا يُريدُ أبوكُمُ الّذي في السّماواتِ أنْ يَهلِكَ واحدٌ مِنْ هَؤلاءِ الصّغارِ.
التسامح الأخوي
(لوقا 17‏:3)
15 «إذا خَطِئَ أخوكَ إليكَ، فاَذهَبْ إلَيهِ وعاتِبْهُ بَينَكَ وبَينَهُ، فإذا سَمِعَ لكَ تكونُ رَبِحتَ أخاكَ. 16 وإنْ رَفَض أنْ يَسمعَ لكَ، فَخُذْ معَكَ رَجُلاً أو رَجُلينِ، حتّى تُثْبِتَ كُلّ شيءٍ بِشَهادَةِ شاهِدَينِ أو ثلاثَةٍ. 17 فإنْ رَفَضَ أنْ يَسمَعَ لهُم، فقُلْ لِلكنيسةِ، وإنْ رَفَضَ أنْ يَسمَعَ لِلكنيسةِ، فَعامِلْهُ كأنّهُ وثَنيّ أو جابي ضرائبَ. 18 الحقّ أقولُ لكُم: ما تَرْبُطونَهُ في الأرضِ يكونُ مَربوطًا في السّماءِ، وما تَحُلّونَهُ في الأرضِ يكونُ مَحلولاً في السّماءِ.
Untitled design-3
19 الحقّ أقولُ لكُم: إذا اَتّفَقَ اَثنانِ مِنكُم في الأرضِ أنْ يَطلُبا حاجةً، حَصَلا علَيها مِنْ أبي الّذي في السّماواتِ. 20 فأينَما اَجتمعَ اَثنانِ أو ثلاثَةٌ باَسمي، كُنتُ هُناكَ بَينَهُم».
مثل العبد الذي لا يغفر
21 فدَنا بُطرُسُ وقالَ لِيَسوعَ: «يا سيّدُ، كَم مرّةً يَخطَأُ إليّ أخي وأَغفِرُ لَهُ؟ أسبعَ مَرّاتٍ؟»
22 فأجابَهُ يَسوعُ: «لا سَبعَ مرّاتٍ، بل سَبعينَ مرّةً سبعَ مرّاتٍ. 23 فمَلكوتُ السّماواتِ يُشبِهُ مَلِكًا أرادَ أنْ يُحاسِبَ عَبيدَهُ. 24 فلمّا بَدَأَ يُحاسِبُهُم، جِيءَ إلَيهِ بِواحدٍ مِنهُم علَيهِ عَشَرةُ آلافِ دِرهَمٍ مِنَ الفِضّةِ. 25 وكانَ لا يَملِكُ ما يُوفي، فأمَرَ سيّدُهُ بأنْ يُباعَ هوَ واَمرأتُهُ وأولادُهُ وجميعُ ما يَملِكُ حتّى يُوفيَهُ دَينَهُ. 26 فركَعَ العبدُ لَه ساجدًا وقالَ: أمهِلني فأُوفيَكَ كُلّ ما لك علَيّ! 27 فأشفَقَ علَيهِ سيّدُهُ وأطلَقَهُ وأعفاهُ مِنَ الدّينِ. 28 ولمّا خرَجَ الرّجلُ لَقِيَ عَبْداً مِنْ أصحابِه كانَ لَه علَيهِ مئةُ دينارٍ، فأمسكَهُ بِعُنُقِهِ حتّى كادَ يَخنُقُهُ وهوَ يقولُ لَه: أوفِني ما لي علَيكَ! 29 فركَعَ صاحِبُهُ يَرجوهُ ويقولُ: أمْهِلْني، فأوفيكَ. 30 فما أرادَ، بل أخَذَهُ وألقاهُ في السّجنِ حتّى يُوفيَهُ الدّينَ.
31 ورأى العَبيدُ أصحابُهُ ما جرى، فاَستاؤوا كثيرًا وذَهَبوا وأَخْبَروا سيّدَهُم بِكُلّ ما جرى. 32 فدَعاهُ سيّدُهُ وقالَ لَه: يا عَبدَ السُوءِ! أعْفَيْتُكَ مِنْ دَينِكَ كُلّهِ، لأنّكَ رَجَوْتَني. 33 أفما كانَ يَجبُ علَيكَ أنْ تَرحَمَ صاحِبَكَ مِثلَما رحَمتُكَ؟
34 وغَضِبَ سيّدُهُ كثيرًا، فسَلّمَهُ إلى الجَلاّدينَ حتى يُوفِيَهُ كُلّ ما لَه علَيهِ. 35 هكذا يَفعَلُ بِكُم أبي السّماويّ إنْ كانَ كُلّ واحدٍ مِنكُم لا يَغفِرُ لأخيهِ مِنْ كُلّ قَلبِهِ».
A'di Ni Parandra ya?
(Marako 9:33-37Luka 9:46-48)
1 Tu gi ana si taeri'bai ikyiyite Yesu re, ejiyitate ekye: “A'di ni parandra Miri 'Bädri'ba vo'buyakuru ro ya ya?”
2 Ta'dota Yesu zi ŋgagaŋwa aza te, ago edre nda te ànya kandra, 3 ago atate ekye: “Endaro mata ämiri ono ocine ämiri Miri 'Bädri'ba vo'buyakuru roya i'do alona, e'be gialo nyòtozaruna ago nyà'dona oso ŋgàgaŋwai ronye. 4 'Dise parandra Miri 'Bädri'ba vo'buyakuru roya ni nda se kabe andivo iro logona oso ŋgagaŋwa ono ronye 'do. 5 Ago 'dise kabe ŋgagaŋwa oso ono ronye uruna ävuru maro ya, ka ma uru.
Taojoro Takozi Oyene
(Marako 9:42-48Luka 17:1-2)
6 “Ondro ka'do 'diaza ko'ba alo aza se giṛiŋwà kwoi rote taoma ndaro ma ya ijene, ni kadopara kuni 'desi inya uyiro embene 'dina 'do kyembe ago nda imvune gyi'desi ociekye ya. 7 Orivoya rritiro ŋgase 'bädri ya kabe lidri o'ba taoma ànyaro ijene ri! Ŋga nonye ono ondoalo ka a'do, oko orivoya rritiro nda se kabe ànya o'ba a'done ri!
8 “Ondro ka'do drí miro kode pa miro kani mi o'ba takozi oyene, nyätäṛi anya ätu ago mivo anya cowa! Ni kadopara miri ocine adri ya drí alodi kode pa alodi ako ndrani mi ovone drí riti kode pa riti be asi äduako ya ri. 9 Ago ondro ka'do mi miro kani mi o'ba takozi oyene, nyewe anya tesi ago mivo cowa! Ni kadopara miri ocine adri ya mi alodi be ndrani mi ovone mi riti be asi gehena roya ri.
Lapidriopi Timele se Kujebe ro
(Luka 15:3-7)
10 “Mìndre kado aba nyàmawo alo aza se giṛiŋwà kwoi ro ko. Ma ata ämiri ono, malaikai ànyaro vo'buyakuru ya, orivoya ondoalo Täpi maro vo'buyakuru ya kandra.
12 “Mano aza se timele kama alo be ago alodi ànyaro kuje gwo, nyùsu amiro be nda oyena e'di ya? Nda e'bena azaka se 'butenjidriesu fonjidriesu kabe ŋgaonya loto lutu pa gwo ago oyina gwo timele se kujebe ana uṛine. 13 Endaro mata ämiri ono, ondro nda kusu anya te oko, nda a'dote yai'dwe amba si ta timele se alodi ono rota ndrani se 'butenjidriesu fonjidriesu se kuje kote ana ri. 14 Kpa oso inye Täpi amiro se orivoya vo'buyakuru ya ono leko alo aza se giṛiŋwà kwoi ro ri ujene.
Ädrupi se Kabe Takozi Oye
15 “Ondro ka'do ädrupi miro koye takozi aza te milomvo, nyoyi ndare ago nyaka'da taenji ndaro ndäri. Oko nyà'do ri sina, toto amivoya. Ondro ka'do nda keri mi te, anjioko migo nyologo ädrupi miro te kovole. 16 Oko ondro ka'do nda keri mi kote, miru 'dialo kode ritu aza tro mibe, tana vure taenjina 'do ro edretazevona robe tazevoedre'bai ritu kode amba rosi, oso taegyi katabe ronye. 17 Ago ondro ka'do nda koletezo ta ànyaro erine, 'dooko nyiti ta cini 'do känisa ri. Äduro, ondro ka'do nda kogatezo känisa erine, 'dooko miye nda oso 'dise Lu uniako'ba ronye kode parata koto'ba ronye.
18 “Ago ma ata ämiri ono; ŋgase nyàbe embena 'bädri ya embena kpa vo'buyakuru ya, ago ŋgase nyàbe onjina 'bädri ya onjina kpa vo'buyakuru ya.
19 “Ma ata ämiri kpa to'di; ondro ami ritu se 'bädri ya ono mìletadri ŋgase nyàbe mätu tana ro ono rote, Täpi maro se orivoya vo'buyakuru ya ono oyena ndi ämiri. 20 Tana vose 'di ritu kode nätu kabe kalaoto kigye ävuru maro ya, ma orivoya lau ànya yibe.”
Lapidriopi Ruindu'ba se 'Die'beako 'do ro
21 'Dooko Petero ikyite Yesu re ago ejitate ekye: “Opi, ondro ka'do ädrupi maro kagi ugu takozi oye märi, me'bena nda perena moda ya? Perena njidrieri ya?”
22 Yesu zatadrite ekye: “Hwa, ko perena njidrieri, oko pere 'butenjidrieri ro njidrieri. 23 Tana Miri 'Bädri'ba vo'buyakuru ro laba oso nonye. Tu aza si 'bädri'ba aza ratate oti parata ruindu'bai ndaro ro timone. 24 Nda ketote oko oloci alodi aza ànyaro te nda kandra se orivoya yuŋgu parata tere'benyero ndaro be. 25 Ruindu'ba se ana teinye ŋga aza ako yuŋgu ndaro logoza, 'dooko 'bädri'ba ana ozotate nda ogyene iyeäṛi ronye, toko ndaro, ŋgàga ndaro, ndi ŋgase cini nda ka'dobe sina ana be, yuŋgu logoza. 26 Ruindu'ba se ana sokayate 'bädri'ba kandra, ejitate ekye: ‘Mi'ba ya miro kuni malomvo, mologona ŋga cini 'da kyiti miri!’ 27 'Bädri'ba ana a'dote tusuro ta ndaro ta, ta'doro nda e'be nda te ta yuŋgu rota ago 'ba nda te oyine.
28 “'Dooko mano ana oyite ago 'bedrite alo aza ruindu'baazi ndaro se kuru yuŋgu parata fereŋwa rote ni nda rigye ana be. Nda ru nda te mbarasi ago eto gboro ndaro ujena te atate ekye: ‘Nyozo ŋga maro se mirube 'do!’ 29 Ruindu'baazi ndaro 'dete vuru ago lo'barute nda ri ekye: ‘Mi'ba ya miro kuni malomvo, mologona vona 'da kpeye!’ 30 Oko nda gatezo, ago vo nda te kamba ya madale nda logona yuŋgu lutu. 31 Ondro ruindu'bai azi kondreyi tase ka'dobe ana te oko, ànya a'dote tusuro ago oyiyite 'bädri'ba se ana re, ago itiyi tase cini ana te ndäri. 32 Ta'dota nda zi ruindu'ba se ana te nda kandra, atate ekye: ‘Mi ruindu'ba koziro yi! Me'be mite ŋgase cini mirube amba ni märigyesi ono ta, oso se nyeji mabe ronye. 33 Ago beṛo miri a'done yauni be ruindu'baazi miro ri, kpa oso ma'dobe yauni be miri ono ronye.’ 34 'Bädri'ba ana a'dote kyilaro ndra, ago nda vo ruindu'ba se ana te kamba ya eza robe madale nda logona yuŋgu cini lutu kovole.”
35 Yesu ndetate ekye: “Täpi maro se orivoya vo'buyakuru ya ono oyena ta kpa inye ami cini ri ondro ka'do nyè'be ädrupi amiro kote ya amiro ya owo.”