محاولة قتل يسوع
(مرقس 14‏:1‏-2، لوقا 22‏:1‏-2، يوحنا 11‏:45‏-53)
1 ولمّا أتمّ يَسوعُ هذا الكلامَ كُلّهُ، قالَ لِتلاميذِهِ: 2 «تَعرِفون أنّ الفِصحَ يَقَعُ بَعدَ يَومينِ، وفيهِ يُسلّمُ اَبنُ الإنسانِ ليُصلَبَ».
3 واَجتَمَعَ في ذلِكَ الحينِ رُؤساءُ الكهَنةِ وشُيوخُ الشّعبِ في دارِ قيافا رَئيسِ الكَهنَةِ، 4 وتَشاوروا ليُمسِكوا يَسوعَ بحيلَةٍ ويقتُلوهُ. 5 ولكنّهُم قالوا: «لا نفعَلُ هذا في العيدِ، لِئلاّ يَحدُثَ اَضطِرابٌ في الشّعبِ».
امرأة تسكب الطيب على يسوع
(مرقس 14‏:3‏-9، يوحنا 12‏:1‏-8)
6 وبَينَما يَسوعُ في بَيتَ عَنْيا عِندَ سِمْعانَ الأبرصِ، 7 دَنَتْ مِنهُ اَمرأةٌ تَحمِلُ قارورةَ طِيبٍ غالي الثّمَنِ، فسكَبَتهُ على رأسِهِ وهوَ يَتناولُ الطعامَ. 8 فلمّا رأى التّلاميذُ ما عمِلَتْ، اَستاؤُوا وقالوا: «ما هذا الإسرافُ؟ 9 كانَ يُمكِنُ أنْ يُباعَ غالِيًا، ويُوزّعَ ثَمنُهُ على الفُقَراءِ!» 10 فعَرفَ يَسوعُ وقالَ لهُم: «لِماذا تُزعِجونَ هذِهِ المَرأةَ؟ فهيَ عَمِلَتْ لي عَملاً صالِحًا. 11 فالفُقراءُ عِندَكُم في كُلّ حينٍ، وأمّا أنا فلا أكونُ في كُلّ حينٍ عِندَكُم. 12 وإذا كانَت سكبَتْ هذا الطّيبَ على جَسدي، فَلِتُهَيّئَهُ للدَفْنِ. 13 الحقّ أقولُ لكُم: أينَما تُعلَنُ هذِهِ البِشارةُ في العالَمِ كُلّهِ، يُحدّثُ أيضًا بعمَلِها هذا، إحياءً لِذكرِها».
خيانة يهوذا
(مرقس 14‏:10‏-11، لوقا 22‏:3‏-6)
14 وفي ذلِكَ الوقتِ ذَهبَ أحدُ التّلاميذِ الاثنَي عشَرَ، وهوَ يهوذا الملقّبُ بالإسْخَريوطِيّ، إلى رُؤساءِ الكهَنَةِ 15 وقالَ لهُم: «ماذا تُعطوني لأُسَلّمَ إلَيكُم يَسوعَ؟» فوَعدوهُ بثلاثينَ مِنَ الفِضّةِ. 16 وأخَذَ يَهوذا مِنْ تِلكَ السّاعةِ يترَقّبُ الفُرصةَ ليُسَلّمَ يَسوعَ.
عشاء الفصح مع التلاميذ
(مرقس 14‏:12‏-21، لوقا 22‏:7‏-23، يوحنا 13‏:21‏-30)
17 وفي أوّلِ يومٍ من عِيدِ الفَطير، جاءَ التّلاميذُ إلى يَسوعَ وقالوا لَه: «أينَ تُريدُ أنْ نُهيّئَ لكَ عشاءَ الفِصحِ؟» 18 فأجابَهُم: «إذهَبوا إلى فُلانٍ في المدينةِ وقولوا لَه: يقولُ المُعلّمُ: جاءَتْ ساعَتي، وسأتناوَلُ عَشاءَ الفِصحِ في بَيتِكَ معَ تلاميذي». 19 فعَمِلَ التّلاميذُ ما أمرَهُم بِه يَسوعُ وهيّأوا عَشاءَ الفِصحِ.
20 وفي المَساءِ، جلَسَ يَسوعُ لِلطّعامِ معَ تلاميذِهِ الاثني عشَرَ. 21 وبَينَما هُمْ يأكُلونَ، قالَ يَسوعُ: «الحقّ أقولُ لكُم: واحدٌ مِنكُم سيُسلّمُني». 22 فحَزِنَ التّلاميذُ كثيرًا وأخَذوا يسألونَهُ، واحدًا واحدًا: «هل أنا هوَ، يا سيّدُ؟» 23 فأجابَهُم: «مَنْ يَغمِسُ خُبزَهُ في الصّحنِ معي هوَ الّذي سَيُسلِمُني. 24 فاَبنُ الإنسانِ سيَموتُ كما جاءَ عَنهُ في الكِتابِ، ولكِنّ الويلَ لمن يُسلّمُ اَبنَ الإنسانِ! كانَ خيرًا لَه أنْ لا يُولدَ». 25 فسألَهُ يَهوذا الّذي سيُسلِمُهُ: «هل أنا هوَ، يا مُعَلّمُ؟» فأجابَهُ يَسوعُ: «أنتَ قُلتَ».
عشاء الرب
(مرقس 14‏:22‏-26، لوقا 22‏:15‏-20، كورنثوس الأولى 11‏:23‏-25)
26 وبَينَما هُم يأكُلونَ، أخذَ يَسوعُ خُبزًا وبارَكَ وكَسّرَهُ وناوَلَ تلاميذَهُ وقالَ: «خُذوا كُلوا، هذا هوَ جَسَدي». 27 وأخَذَ كأسًا وشكَرَ وناوَلَهُم وقالَ: «إشرَبوا مِنها كُلّكُم. 28 هذا هوَ دَمي، دمُ العَهدِ الّذي يُسفَكُ مِنْ أجلِ أُناسٍ كثيرينَ. لِغُفرانِ الخطايا. 29 أقولُ لكُم: لا أشرَبُ بَعدَ اليومِ مِنْ عَصيرِ الكَرمةِ هذا، حتى يَجيءَ يومٌ فيهِ أشرَبُهُ مَعكُم جَديدًا في مَلكوتِ أبي».
30 ثُمّ سبّحوا وخَرَجوا إلى جبَلِ الزّيْتونِ.
يسوع ينبئ بإنكار بطرس
(مرقس 14‏:27‏-31، لوقا 22‏:31‏-34، يوحنا 13‏:36‏-38)
31 وقالَ لهُم يَسوعُ: «في هذِهِ اللَيلَةِ ستَترُكوني كُلّكُم، فالكِتابُ يَقولُ: سَأضرِبُ الرّاعيَ، فتَتَبدّدُ خِرافُ القَطيعِ. 32 ولكِنْ بَعدَ قيامَتي مِنْ بَينِ الأمواتِ أسبُقُكُم إلى الجليلِ». 33 فقالَ بُطرُسُ: «لَو تَركوكَ كُلّهُم، فأنا لن أترُكَكَ». 34 فقالَ لَه يَسوعُ: «الحقّ أقولُ لكَ: في هذِهِ اللّيلَةِ، قَبلَ أن يَصيحَ الدّيكُ، تُنكِرُني ثلاثَ مرّاتٍ». 35 فأجابَهُ بُطرُسُ: «لا أُنكِرُكَ وإنْ كانَ علَيّ أن أموتَ معَكَ». وهكذا قالَ التّلاميذُ كُلّهُم.
يسوع يصلّي في جتسماني
(مرقس 14‏:32‏-42، لوقا 22‏:39‏-46)
36 ثُمّ جاءَ يَسوعُ معَ تلاميذِهِ إلى موضِعٍ اَسمُهُ جَتْسِماني، فقالَ لهُم: «أُقعُدوا هُنا، حتّى أذهَبَ وأُصلّيَ هُناكَ». 37 وأخَذَ مَعهُ بُطرُسَ واَبنيْ زَبَدي، وبَدأَ يَشعُرُ بالحُزنِ والكآبَةِ. 38 فقالَ لهُم: «نفسي حَزينَةٌ حتّى الموتِ. اَنتَظِروا هُنا واَسهَروا مَعي».
39 واَبتَعَدَ عنهُم قَليلاً واَرتَمى على وجهِهِ وصلّى فَقالَ: «إنْ أمكَنَ يا أبي، فلْتَعبُرْ عنّي هذِهِ الكأسُ. ولكن لا كما أنا أُريدُ، بل كما أنتَ تُريدُ».
40 ورجَعَ إلى التّلاميذِ فوجَدَهُم نِيامًا، فقالَ لبُطرُسَ: «أهكذا لا تَقدِرونَ أنْ تَسهَروا مَعي ساعةً واحدةً؟ 41 إسهَروا وصلّوا لِئلاّ تَقَعُوا في التّجرِبَةِ. الرّوحُ راغِبةٌ، ولكنّ الجسَدَ ضَعيفٌ».
42 واَبتَعدَ ثانيةً وصلّى، فقالَ: «يا أبي، إذا كانَ لا يُمكِنُ أنْ تَعبُرَ عنّي هذِهِ الكأسُ، إلاّ أنْ أشرَبَها، فلْتكُنْ مَشيئتُكَ». 43 ثُمّ رجَعَ فوَجَدَهُم نِيامًا، لأنّ النّعاسَ أثقَلَ جُفونَهُم.
44 فتَركَهُم وعادَ إلى الصّلاةِ مرّةً ثالِثةً، فردّدَ الكلامَ نفسَهُ. 45 ثُمّ رجَعَ إلى التّلاميذِ وقالَ لهُم: «أنِيامٌ بَعدُ ومُستَريحونَ؟ جاءَتِ السّاعَةُ الّتي فيها يُسلّمُ ابنُ الإنسان إلى أيدي الخاطِئينَ. 46 قوموا نَنصرِفُ! اَقترَبَ الّذي يُسَلّمُني».
القبض على يسوع
(مرقس 14‏:43‏-50، لوقا 22‏:47‏-53، يوحنا 18‏:3‏-12)
47 وبَينَما يَسوعُ يتكَلّمُ وصَلَ يَهوذا، أحدُ التّلاميذِ الاثنَي عشَرَ، على رأسِ عِصابةٍ كبيرةٍ تَحمِلُ السُيوفَ والعِصِيّ، أرسلَها رُؤساءُ الكَهنَةِ وشُيوخُ الشّعبِ.
48 وكانَ الّذي أسلَمَهُ أعطاهُم عَلامَةً، قالَ: «هوَ الّذي أُقبّلُهُ، فأمسِكوهُ!» 49 ودَنا يَهوذا في الحالِ إلى يَسوعَ وقالَ لَه: «السّلامُ علَيكَ، يا مُعَلّمُ!» وقَبّلَهُ. 50 فقالَ لَه يَسوعُ: «اَفعَلْ ما جِئتَ لَه. يا صاحِبي!» فتَقدّموا وألقَوا علَيهِ الأيدي وأمْسكوهُ. 51 ومَدّ واحدٌ مِنْ رِفاقِ يَسوعَ يدَهُ إلى سَيفِهِ واَستلّهُ وضرَبَ خادِمَ رئيسِ الكَهنَةِ، فقَطَعَ أُذُنَهُ. 52 فقالَ لَه يَسوعُ: «رُدّ سيفَكَ إلى مكانِهِ. فمَنْ يأخُذْ بالسّيفِ، بالسّيفِ يَهلِكُ. 53 أتظُنّ أنّي لا أقدِرُ أنْ أطلُبَ إلى أبي، فيُرسِل لي في الحالِ أكثَرَ مِنْ اَثنَي عشَرَ جَيشًا مِنَ المَلائِكَةِ؟ 54 ولكِنْ كيفَ تتِمّ الكُتبُ المقدّسةُ التي تَقولُ إنّ هذا ما يَجبُ أنْ يَحدُثَ؟»
55 وقالَ يَسوعُ لِلجُموعِ: «أعَلى لِصّ خَرَجتُم بسُيوفٍ وعِصِيّ لتأخُذوني؟ كُنتُ كُلّ يومٍ أجلِسُ مَعكُم في الهَيكَلِ أعَلّمُ، فَما أخذتُموني. 56 ولكِنْ حدَثَ هذا كُلّهُ لِتَتِمّ كُتبُ الأنبياءِ». فتَركَهُ التّلاميذُ كُلّهُم وهرَبوا.
يسوع في مجلس اليهود
(مرقس 14‏:53‏-65، لوقا 22‏:54‏-55‏،لوقا 63‏-71، يوحنا 18‏:13‏-14‏،يوحنا 19‏-24)
57 فالّذينَ أمسكوا يَسوعَ أخَذوهُ إلى قَيافا رَئيسِ الكَهنَةِ، وكانَ مُعَلّمو الشّريعةِ والشّيوخُ مُجتَمِعينَ عِندَهُ. 58 وتَبِعَه بُطرُسُ عَنْ بُعدٍ إلى دارِ رَئيسِ الكَهنَةِ. فدخَلَ وقَعدَ معَ الحَرَسِ ليرى النِهايةَ.
59 وكانَ رُؤساءُ الكَهنَةِ وجميعُ أعضاءِ المَجلِسِ يَطلُبونَ شَهادةَ زُورٍ على يَسوعَ ليَقتُلوهُ، 60 فما وجَدوا، معَ أنّ كثيرًا مِنْ شهودِ الزّورِ تَقدّموا بشَهاداتِهِم. ثُمّ قامَ شاهدان 61 وقالا: «هذا الرّجُلُ قالَ: أقدِرُ أنْ أهدِمَ هَيكَلَ اللهِ وأبنِيَهُ في ثلاثةِ أيّامٍ». 62 فقامَ رئيسُ الكَهنَةِ وقالَ ليَسوعَ: «أما تُجيبُ بِشيءٍ؟ ما هذا الّذي يَشهَدانِ بِه علَيكَ؟» 63 فظَلّ يَسوعُ ساكِتًا. فقالَ لَه رَئيسُ الكَهنَةِ: «أستَحلِفُكَ باللهِ الحيّ أنْ تَقولَ لنا: هَل أنتَ المَسيحُ اَبنُ اللهِ؟» 64 فأجابَ يَسوعُ: «أنتَ قُلتَ. وأنا أقولُ لكُم: سترَوْنَ بَعدَ اليومِ اَبنَ الإنسانِ جالِسًا عَنْ يَمينِ اللهِ القَديرِ وآتيًا على سَحابِ السّماءِ!» 65 فشَقّ رَئيسُ الكَهنَةِ ثيابَهُ وقالَ: «تجديفٌ! أنَحتاجُ بَعدُ إلى شُهودٍ؟ ها أنتُم سَمِعتُم تَجديفَهُ. 66 فما رأيُكُم؟» فأجابوهُ: «يَسْتَوجِبُ الموتَ!»
67 فبَصَقوا في وَجهِ يَسوعَ ولطَموهُ، ومِنهُم مَنْ لكَمَهُ 68 وقالوا: «تَنبّأْ لنا، أيّها المَسيحُ، مَنْ ضَربَكَ!»
بطرس ينكر يسوع
(مرقس 14‏:66‏-72، لوقا 22‏:56‏-62، يوحنا 18‏:15‏-18‏،يوحنا 25‏-27)
69 وكانَ بُطرُسُ قاعِدًا في ساحَةِ الدّارِ، فدنَتْ إلَيهِ جاريَةٌ وقالَت: «أنتَ أيضًا كُنتَ معَ يَسوعَ الجليلّي!» 70 فأنكَرَ أمامَ جميعِ الحاضرينَ، قالَ: «لا أفهَمُ ما تَقولينَ». 71 وخرَجَ إلى مَدخَلِ السّاحةِ، فَرأتهُ جاريةٌ أخرى. فقالَت لِمَن كانوا هُناكَ: «هذا الرّجُلُ كانَ معَ يَسوعَ النّاصريّ!» 72 فأنكَرَ بُطرُسُ ثانيةً وحلَفَ، قالَ: «لا أعرِفُ هذا الرّجُلَ!» 73 وبَعدَ قَليلٍ جاءَ الحاضِرونَ وقالوا لِبُطرُسَ: «لا شَكّ أنّكَ أنتَ أيضًا واحدٌ مِنهُم، فلَهْجتُكَ تَدُلّ علَيكَ!» 74 فأخذَ يَلعَنُ ويحلِفُ: «أنا لا أعرِفُ هذا الرّجُلَ». فصاحَ الدّيكُ في الحالِ، 75 فتذكّرَ بُطرُسُ قَولَ يَسوعَ: «قَبلَ أنْ يَصيحَ الدّيكُ تُنكِرُني ثلاثَ مرّاتٍ». فخرَجَ وبكى بُكاءً مُرّا.
Taäyi Yesu Lomvo
(Marako 14:1-2Luka 22:1-2Yoane 11:45-53)
1 Ondro Yesu konde ta cini kwoi embana te oko, nda atate taeri'bai ndaro ri ekye: 2 “Oso mìnibe ronye, u'du ritu vosi oko Karama Lävu Odra ro ro kaoye a'done, ago ozona Ŋgwa Lidri ro 'da otone.”
3 'Dooko kohanii 'desi ndi 'di'desii be otoyikalate zo'desi miri ro Kohani Fopara Kayafa roya, 4 ago rayitate Yesu urune ndrwi ago nda ufune. 5 Ànya atayite ekye: “Beṛo ko ämäri oyene tu karama rosi, ukyi lidri amo 'da.”
Ada Ido te Yesu Dri Betaniya ya
(Marako 14:3-9Yoane 12:1-8)
6 Ondro Yesu te orivoya Betaniya ya zo Simona se sedri orivoya adravo koziro kyini robe roya oko, 7 toko aza ikyite ndare gäbä alabasata robe twi ido ŋgutruro lagyena amba be, se anya date nda dri, 'dooko nda ŋgaonya onyavoya. 8 Taeri'bai kondreyi ta ono te oko, a'doyite kyilaro ejiyitate ekye: “Enji ido ono te cini etaya? 9 Ido ŋgutruro ono änina ndi ogyene parata amba si ozone ati'bai ri!”
10 Ondro Yesu kuni tase ànya kayibe ugu atana ono te oko, nda atate ànyari ekye: “Nyà toko ono okwona etaya? Anya ye ta liŋgyiekye te märi. 11 Ondoalo ami ṛo orivoya ati'bai be ami lako, oko nyà'dona ko ondoalo mabe. 12 Tase anya koyebe ido ŋgutruro oda si mädri ono ma edero nja ma oseza. 13 Endaro mata ämiri ono, vose aza abe lazokado ono opena kigye 'bädri cini yasi, tase anya koyebe ono itina tana 'da ta anyaro oyiza.”
Yuda Letadrite Drí Yesu ro Ozone
(Marako 14:10-11Luka 22:3-6)
14 'Dooko alo aza taeri'bai 'butealo foritu ro, äzite Yuda Isekariota; oyite kohanii 'desi re 15 ago ejitate ekye: “Ondro ka'do mozo drí Yesu rote ämiri oko nyòzona e'di märi ya?” Ànya ozoyi parata mo'di ro 'butenätu te ndäri. 16 Ni tu ana si Yuda eto liti se Yesu ozoza ànyari ana uṛina te.
Yesu ka Ŋgaonya Karama Lävu Odra ro ro Onya Taeri'bai Ndaro be
(Marako 14:12-21Luka 22:7-14Luka 21-23Yoane 13:21-30)
17 U'du käti Karama Ambata Loŋgaako ro rosi oko taeri'bai ikyiyite Yesu re ago ejiyi nda te ekye: “Mile ämäri ŋgaonya karama Lävu Odra ro ro edene nja miri eŋwaro ya?”
18 Nda atate ànyari ekye: “Nyòyi mano aza re 'bakici ya, ago nyàta ndäri mìkye: ‘Miemba'ba ekye: Saa maro esate, ma ndi taeri'bai maro be ri karama Lävu Odra ro ro onyaza zo miro ya.’ ”
19 Taeri'bai yeyite oso Yesu katabe ànyari ronye ago edeyi ŋgaonya karama Lävu Odra ro rote.
20 Ondro te tandrolero oko, Yesu ndi taeri'bai 'butealo foritu ndaro be riyite vuru ŋgaonyane. 21 Ŋgaonyavoya oko Yesu atate ekye: “Endaro mata ämiri ono, alo aza amiro ozona drí maro 'da.”
22 Taeri'bai a'doyite märäyiro, etoyi nda ejite azivo azivo ekye: “Opi, mimabe ni ma owo ya?”
23 Yesu zatadrite ekye: “Alo aza se kabe ambata ndaro osona mabe deŋbele ya ono ozona drí maro 'da. 24 Ŋgwa Lidri ro odrana 'da oso Taegyi katabe ta ndaro ta ronye, oko orivoya rritiro mano se kabe drí Ŋgwa Lidri ro ro ozone 'do ri! Aba ni kadopara mano na 'do kori gwo ṛo utiako!”
25 Yuda driozo'ba atate ṛe, ejitate ekye: “Miemba'ba, minibe ni ma owo ya?”
Yesu zatadrite ekye: “Ndi oso nyatabe 'do ronye.”
Ŋgaonya Tandrwedri Opi ro
(Marako 14:22-26Luka 22:14-201 Korineto'bai 11:23-25)
26 Ondro ànya kayite ugu ŋgaonya oko, Yesu ru ambata te ago ye mätu aro'boya rote, ago wagwo, ago ozote taeri'bai ndaro ri. Ago atate ekye: “Mìru ago mìnya, ono ni lomvo maro owo.”
27 'Dooko nda ru kofo te, ozo aro'boya te Lu ri, ago ozote ànyari. Ago atate ekye: “Ami cini, mìmvu ni kigyesi; 28 ono ni kari maro tao'baro, se korobe 'di amba ta 'di e'bero ni takozi ri. 29 Mata ämiri ono, mago mämvuna vino ono ko tona madale tuse mämvuna vino to'di ami yibe Miri 'Bädri'ba Täpi maro roya ana si.”
30 Ondro ànya koŋgoyi loŋgo te oko oyiyite 'Bereŋwa Ice Ido ro driro.
Yesu Äŋgu Kalaoga Petero ro tana te
(Marako 14:27-31Luka 22:31-34Yoane 13:36-38)
31 'Dooko Yesu atate ànyari ekye: “Ŋgäkyi gi ono si ami cini mìmuna 'da ago nyè'bena ma 'da, tana Taegyi atate ekye: ‘Lu ufuna lekye'ba 'da, ago gboko timele ro pereruna 'da.’ 32 Oko ondro eŋga mate lidriidriro oko, moyina 'da käti ami mile Galilaya ya.” 33 Petero atate ṛeṛe ago atate Yesu ri ekye: “Me'bena mi ko alona, ondro ka'do azii cini ke'be mi ca owo!”
34 Yesu atate Petero ri ekye: “Endaro mata miri ono, dri teinye gogo ri opeako ŋgäkyi ono si, migana kala maro 'da perena nätu.”
35 Petero zatadrite ekye: “Märi kala miro ogane i'do alona, ka'do gica märi odrane mibe owo!” Ago Taeri'bai cini azii atayi kpate oso inye.
Yesu ka Mätu Getesemane ya
(Marako 14:32-42Luka 22:39-46)
36 'Dooko Yesu oyite taeri'bai ndaro be vose äzibe Getesemane ana ya, ago nda atate ànyari ekye: “Mìri noŋwa madri oyi mileya mätu oyene.” 37 Nda ru Petero ndi ŋgwai ritu Zebedayo robe te nda be, tana tusu ndi rriti be esate nda dri. 38 Ago nda atate ànyari ekye: “Tusu te ndra ya maro ya ka oyete ma ufune. Mìri noŋwa ago mìkwa ŋga mabe.”
39 Ndi nda oyite fere ga mileya, nda 'dete vuru militi si ago mätute ekye: “Täpi maro, ondro ka'do gindi rritiako, mina kofo ruezaro ono ni maresi! Caoko ko tase malebe ayani, oko tase milebe ayani.”
40 'Dooko nda egote taeri'bai se nätu kai re ago usu ànya te u'duvoya; ago nda atate Petero ri ekye: “Tana e'di ami nätu ono mìni ko vookwane mabe gica saa alodi ya niya? 41 Mìkwa ŋga ago nyä̀mätu ukyi mì'de 'da taojoro ya. Tori le gindi oko lomvo orivoya mbaraako.”
42 Yesu go oyi kpa to'di ago mätute ekye: “Täpi maro, ondro ka'do kofo rueza ro ono äni kote onane madale ka'dote märi umvune lutu oko, ayena ndi ole miro ayani.” 43 Nda egote kpa to'di ago usu taeri'bai u'duyite ŋbi; tana ànya niyi kote orine miuŋbo.
44 Yesu e'be ànya kpate to'di, ago oyite, ago mätute pere nina si, ata kpa ta alo ana ayani. 45 'Dooko nda gote taeri'bai re ago atate ekye: “Inye'do nyà drigba ugu u'du ndi loli be ya? Mindre! Saa esate Ŋgwa Lidri ro ozoza drí lidri takozi'bai roya. 46 Mìŋga kuru, mì'de mòyi. Mìndre, mano se kabe drí maro ozona begi ono!”
Uru Yesu ro
(Marako 14:43-50Luka 22:47-53Yoane 18:3-12)
47 Ago ondro Yesu kadri ugu ata oko, Yuda se ni alo aza taeri'bai 'butealo foritu ro esate. Lowa du orivoya nda be bando be ago dofo be kohanii 'desi ndi 'di'desii be ezoyi ànya ni. 48 Driozo'ba ozo taka'daro te lowa ri ekye: “Mano se mabe njunjuna 'do ni se mìlebe owo. Mìru nda!”
49 Yuda oyite dori Yesu re ago atate ekye: “Taliatokpe ka'do mibe, Miemba'ba, ago njunju nda te.”
50 Yesu zatadrite ekye: “Bereazi, miye tase milebe oyene ono ri ndrindri!”
'Dooko ànya cini ikyiyite, ruyi Yesu te, baṛiyi nda te anda. 51 Alo aza 'dise Yesu be kai ro eŋgye bando ndaro te ago ga bi ruindu'ba Kohani Fopara ro rote ätu. 52 Yesu atate ndäri ekye: “Nyologo bando miro vona ya. Vona se cini kayibe bando uru odrana 'da bando si. 53 Mini ṛoko mänina ndi Täpi maro uzine ta ŋgaopa rota, ago unina ndi gboko kyila'bai malaikai ro kutu 'butealo foritu ezine märi ya? 54 Oko ondro ka'do mayete inye, tase Taegyi kata tana be a'done ono unina a'done ŋgye eŋwanye ya?”
55 'Dooko Yesu atate lowa ri ekye: “Nyìkyite bandoi be ndi dofoi be ma urune, osoago ma orivoya ota pere'ba yi. Tu cini si marite vuru ago memba ŋga te Yekalu ya, oko mìru ma kote. 56 Oko tase cini ono a'dote nonye tana tase cini nebii kegyiyibe Taegyi ya ana ka'do robe ŋgye.”
'Dooko taeri'bai cini e'beyi nda te ago muyite.
Yesu Taäyi'bai Kandra
(Marako 14:53-65Luka 22:54-55Luka 63-71Yoane 18:13-14Yoane 19-24)
57 Ànya se kuruyi Yesu be ana uguyi nda te zo Kayafa, Kohani Fopara roya, se miemba'bai Ota ro ndi 'di'desii yibe kotoyikalabe voaloya kigye ana. 58 Petero sote kovole lozo si ni goko zo Kohani Fopara ro ro lomvosi. Nda oyite cite goko ya ago nda rite vuru vookwa'bai be tase cini ka oyebe a'done 'do ondrene. 59 Kohanii 'desi ndi Taäyi'bai cini be ojoyite ta azaka usune kowero Yesu lomvo nda ufuza; 60 oko ànya usuyi ta aza kote, lidri amba itweyi gica ago itiyi ta ca kowe si ta ndaro ta owo. Äduro oko lidri ritu itwete 61 ago atayite ekye: “Mano ono atate ekye: ‘Ma orivoya mbara be Yekalu Lu ro perene ago u'du nätu si oko mago mabena gwo vona ya.’ ”
62 Kohani Fopara ŋgate kurusi ago atate Yesu ri ekye: “Inye'do tase itibe milomvo ono mi ta ako tadrina ozane ya?” 63 Oko Yesu a'dote titiro. Ago Kohani Fopara ata kpate to'di ndäri ekye: “Ävuru Lu lidriidriro rosi; yauono ma mi o'ba ruäṛune; nyiti ta ämäri ondro ka'do nya'dote ni Mesiya, Ŋgwa Lu ro owo.”
64 Yesu zatadri ndaro te ekye: “Nyatate ṛoni wo. Oko ma ta iti ami cini ri ni tu ono si ono mindrena Ŋgwa Lidri ro 'da orivo ya drígwo Lu Mbarapara ro yasi ago ikyivoya 'dikolo vo'buyakuru rosi!”
65 Ata ono 'ba Kohani Fopara wa boŋgo ndaro te ago atate ekye: “Ono Lu o'da yi! Màle tazevoedre'bai ndra aza kote! Yauono nyèri la'dao'da ndaro te! 66 Nyùsu amiro be eŋwanye ya?” Ànya zayitadrite ekye: “Nda enjitate ago beṛo ndäri odrane.”
67 'Dooko ànya voyi to te mi ndaro ya, 'biyi nda te, ago ànya se kudiyi nda be kai atayite 68 ekye: “Mesiya nyäŋgu, a'di 'bi mi niya?”
Petero Gakala Yesu rote
(Marako 14:66-72Luka 22:56-62Yoane 18:15-18Yoane 25-27)
69 Ondro Petero korite tesi goko ya oko alo aza ruindu'bai ndiriŋwa ro Kohani Fopara ro ikyite ndare ago atate ekye: “Mi kpa orivoya Yesu Galilaya robe.”
70 Oko nda gakalate ànya cini milesi ekye: “Ta gi nyabe ugu atana 'do mäni ko”, 71 ago fote tesi ecivo goko roya. Ago ruindu'ba ŋgutiro aza ndre nda te ago atate lidri se lau ana ri ekye: “Nda orivoya Yesu Nazareta robe.”
72 Petero gakala kpate to'di ruäṛu si ekye: “Mäni mano ana ko!”
73 Fere voigyesi oko lidri se kedreyibe lau ana ikyiyite Petero re atayite ekye: “Mi orivoya alo aza ànyaro owo. Tana ata miro ka'da mi ni!”
74 'Dooko Petero äṛurute ago atate ekye: “Ma taŋgye ata! Ka'do inye Lu keza ma ondro ka'do kote inye owo! Mäni mano ana ko!” Dori ndri oko gogo pe te, 75 ago ata se Yesu katabe Petero ri ana go otote nda dri se ekye: “Dri teinye gogo ri opeako, migana kala maro 'da perena nätu.” 'Dooko nda fote tesi ago liyite tu.