مثل الأرملة والقاضي
1 وكلّمَهُم بِمَثَلٍ على وُجوبِ المُداومَة على الصلاةِ مِنْ غَيرِ مَلَلٍ، 2 قالَ: «كانَ في إحدى المُدُنِ قاضٍ لا يَخافُ اللهَ ولا يَهابُ النّاسَ. 3 وكانَ في تِلكَ المدينةِ أرملةٌ تتردّدُ إليهِ وتقولُ لَهُ: أنصِفْني مِنْ خَصْمي! 4 فكانَ يَرفُضُ طَلَبها، ولكنّهُ بَعدَ مُدّةٍ طويلةٍ قالَ في نَفسِهِ: معَ أنّي لا أخافُ اللهَ ولا أهابُ النّاسَ، 5 فسأُنصِفُ هذِهِ الأرمَلةَ لأنّها تُزْعِجُني، وإلاّ ظَلّت تَجيءُ وتُضايقُني».
6 وقالَ الرّبّ يَسوعُ: «اَسمَعوا جيّدًا ما قالَ هذا القاضي الظالمُ، 7 فكيفَ لا يُنصِفُ اللهُ مُختاريهِ الضارعينَ إلَيهِ ليلَ نهارَ؟ وهل يُبطئُ في الاستجابَةِ لهُم؟ 8 أقولُ لكُم: إنّهُ يُسرعُ إلى إنصافِهِم. ولكِنْ، أيَجِدُ اَبنُ الإنسانِ إيمانًا على الأرضِ يومَ يَجيءُ؟»
مثل الفريسي وجابي الضرائب
9 وقالَ هذا المثَلَ لِقومٍ كانوا على ثِقَةٍ بأنّهُم صالِحونَ، ويَحتَقِرونَ الآخرينَ: 10 «صَعِدَ رَجُلانِ إلى الهَيكَلِ ليُصَلّيا، واحدٌ فَرّيسيّ والآخرُ مِنْ جُباةِ الضّرائبِ. 11 فوقَفَ الفَرّيسيّ يُصلّي في نَفسِهِ فيقولُ: شُكرًا لكَ يا اللهُ، فما أنا مِثلُ سائِرِ النّاسِ الطامعينَ الظالِمينَ الزّناةِ، ولا مِثلُ هذا الجابي! 12 فأنا أصومُ في الأُسبوعِ مَرّتَينِ، وأوفي عُشْرَ دَخلي كُلّهِ. 13 وأمّا الجابي، فوقَفَ بَعيدًا لا يَجْرُؤُ أنْ يَرفَعَ عَينَيهِ نحوَ السّماءِ، بل كانَ يَدُقّ على صَدْرِهِ ويقولُ: اَرحَمْني يا اللهُ، أنا الخاطئُ!
14 أقولُ لكُم: هذا الجابي، لا ذاكَ الفَرّيسيّ، نزَلَ إلى بَيتِهِ مَقبولاً عِندَ اللهِ. فمَنْ يرفَعْ نَفسَهُ يَنخَفِضْ، ومَنْ يخْفِضْ نَفسَهُ يَرتَفِعْ».
يسوع يبارك الأطفال
(متى 19‏:13‏-15، مرقس 10‏:13‏-16)
15 وجاءَ إلَيهِ بَعضُ النّاسِ بأطفالٍ ليضَعَ يدَيهِ علَيهِم. فلمّا رآهُمُ التلاميذُ اَنتَهرُوهُم. 16 ولكِنْ يَسوعُ دعا الأطفالَ إلَيهِ وقالَ: «دَعُوا الأطفالَ يَأتونَ إليّ ولا تَمنَعوهُم، لأنّ لأمثالِ هَؤلاءِ مَلكوتَ اللهِ. 17 الحَقّ أقولُ لكُم: مَنْ لا يَقبلُ مَلكوتَ اللهِ كأنّهُ طِفْلٌ لا يَدخُلُهُ».
الرجل الغني
(متى 19‏:16‏-30، مرقس 10‏:17‏-31)
18 وسألَهُ أحَدُ الوُجَهاءِ: «أيّها المُعَلّمُ الصالحُ، ماذا أعمَلُ لأرِثَ الحياةَ الأبدِيّةَ؟» 19 فأجابَهُ يَسوعُ: «لماذا تَدعوني صالِحًا؟ لا صالحٌ إلاّ اللهُ وحدَهُ. 20 أنتَ تَعرِفُ الوصايا: لا تَزْنِ، لا تَقْتُلْ، لا تَسرِقْ، لا تَشهَدْ بالزّورِ، أكرِمْ أباكَ وأُمّكَ». 21 فقالَ الرّجُلُ: «مِنْ أيّامِ صِبايَ عمِلتُ بِهذِهِ الوصايا كُلّها».
22 فلمّا سمِعَ يَسوعُ كلامَهُ هذا، قالَ لَهُ: «يُعْوِزُكَ شيءٌ واحدٌ، بِعْ كُلّ ما تَملِكُ ووَزّعْ ثَمنَهُ على الفُقراءِ، فيكونَ لكَ كَنزٌ في السّماواتِ، وتَعالَ اَتبَعْني». 23 فحَزِنَ الرّجُلُ عِندَما سمِعَ هذا الكلامَ، لأنّهُ كانَ غَنيّا جدّا.
24 ورأى يَسوعُ أنّهُ حزِنَ، فقالَ: «ما أصعَبَ دُخولَ الأغنياءِ إلى مَلكوتِ اللهِ! 25 فمُرورُ الجمَلِ في ثَقبِ الإبرَةِ أسهَلُ مِنْ دُخولِ الغَنيّ إلى مَلكوتِ اللهِ». 26 فقالَ السّامِعونَ: «مَنْ يُمكِنُهُ أنْ يَخلُصَ، إذًا؟» 27 فأجابَ يَسوعُ: «ما لا يُمكِنُ عِندَ النّاسِ، مُمْكنٌ عِندَ اللهِ».
28 فقالَ لَهُ بُطرُسُ: «ها نَحنُ تَركنا ما لنا وتَبِعناكَ!» 29 فأجابَ يَسوعُ: «الحقّ أقولُ لكُم: ما مِنْ أحَدٍ ترَكَ بَيتًا أوِ اَمرأةً أو إخوَةً أو أبًا أو أُمّا أو أولادًا مِنْ أجلِ مَلكوتِ اللهِ، 30 إلاّ نالَ في هذِهِ الدُنيا أضعافَ ما ترَكَ، ونالَ في الآخِرَةِ الحياةَ الأبدِيّةَ».
يسوع ينبئ مرة ثالثة بموته وقيامته
(متى 20‏:17‏-19، مرقس 10‏:32‏-34)
31 وأخَذَ التلاميذَ الاثنَي عشَرَ على اَنفِرادٍ وقالَ لهُم: «ها نَحنُ صاعِدونَ إلى أُورُشليمَ، فيَتِمّ كُلّ ما كتَبَهُ الأنبياءُ في اَبنِ الإنسانِ، 32 فسَيُسَلّمُ إلى الوثَنيّينَ، فيَستَهزِئونَ بِه ويَشتُمونَهُ ويَبصُقونَ علَيهِ، 33 ثُمّ يَجلِدونَهُ ويَقتُلونَهُ، وفي اليومِ الثالثِ يَقومُ». 34 فما فَهِمَ التلاميذُ شيئًا مِنْ ذلِكَ، وكانَ هذا الكلامُ مُغلَقًا علَيهِم، فما أدركوا مَعناهُ.
يسوع يشفي أعمى
(متى 20‏:29‏-34، مرقس 10‏:46‏-52)
35 واَقتَرَبَ يَسوعُ مِنْ أريحا، وكانَ رَجُلٌ أعمى جالِسًا على جانِبِ الطّريقِ يَستَعطي. 36 فلمّا أحسّ بِمُرورِ الجُموعِ سألَ: «ما هذا؟» 37 فأخبروهُ أنّ يَسوعَ النّاصِريّ يَمُرّ مِنْ هُناكَ. 38 فصاحَ الأعمى: «يا يَسوعُ اَبنَ داودَ، اَرحَمني!» 39 فاَنتَهَرَهُ السّائِرونَ في المُقدّمَةِ ليَسكُتَ. لكِنّهُ صاحَ بِصوتٍ أعلى: «يا اَبنَ داودَ، اَرحَمني!» 40 فوقَفَ يَسوعُ وأمرَ بأنْ يُقَدّموهُ إلَيهِ. فلمّا اَقتَرَبَ سألَهُ: 41 «ماذا تُريدُ أنْ أعمَلَ لكَ؟» فأجابَهُ: «أنْ أُبصِرَ، يا سيّدُ!»
42 فقالَ لَه يَسوعُ: «أبصِرْ، إيمانُكَ شَفاكَ!» 43 فأبصَرَ في الحالِ وتبِعَ يَسوعَ وهوَ يَحمَدُ اللهَ. ولمّا رأى الشّعبُ ما جرى، مَجّدوا اللهَ كُلّهُم.
Lapidriopi Ävuzi ro ndi Vureope'ba be
1 Ago Yesu atate taeri'bai ndaro ri lapidriopi si, ànya embaza tana ànya kämätuyi robe ondoalo ago ko vo ozone. 2 Nda atate ekye: “Vureope'ba aza orivoya 'ba'desi aza ya se turi Lu ko, ca ti ta lidri ro kpa ko. 3 Ago 'ba'desi gialo ana ya ävuzi aza orivoya se ondoalo ka ikyi vureope'ba ana re ago ka rulo'ba ta taŋgye ànyaro ta ndäri ekye: ‘Nyaka'da taŋgye märi kyila'baazii maro lomvo.’ 4 Tuna te amba vureope'ba se ana gatezo ta aza oyene. Oko äduro oko nda atate andivo ndaro ri ekye: ‘Muturi Lu ca ko ago mati ta lidri ro ca ko oko, 5 tana ävuzi ono kate ma okwa, beṛo märi ondrene anjioko anya usu taŋgye te!’ ”
6 Ago Opi ugu atate ekye: “Nyèri tase vureope'ba taŋgyeako ono kata be ono. 7 Inye'do Lu unina ko taŋgye oyene lidri onjionji ndaro ri, se kabe liyi ndäri kitu ago ŋgäkyi ono ya? Inye'do nda leyena ndi ni ànya opavoya ya? 8 Mata ämiri ono, nda ondrena ndi anjioko anya usu taŋgye te, ago ṛo ndri ndri. Inye'do Ŋgwa Lidri ro usuna taoma ndi 'bädri ya ondro nda kikyite owo ya?”
Lapidriopi Parusi ro ndi Parata Koto'ba be
9 Ago Yesu iti lapidriopi ono kpate lidri se komayi ta be ekye iyi takado'bai yi ago kayi azii mawo ono ri. 10 “Tu alo aza si oko màno ritu azaka oyite yekalu ya mätune, alo aza Parusi yi ago alo aza parata koto'ba yi. 11 Ago Parusi ana edrete iṛe ago mätute ekye: ‘Lu maye aro'boya miri tana ma ko oso lidri azii ronye yagäru be ta'diriako, taoye'baro toko kode ago drisi, ago kpa ko oso parata koto'ba ono ronye. 12 Ma akpa perena ritu u'du njidrieri alo ya, ago ma telesi alo 'bute ŋgase cini mabe usuna ro ozona miri.’ 13 Oko parata koto'ba edrete pere ago ni kote ca mi ndaro eŋgane vo'buyakuru ya, oko 'bi kätäti ndaro te tana nda tusuro ago atate ekye: ‘Lu nya'do yauni be mase takozi'ba ono ri.’ ” 14 Ago Yesu atate ekye: “Parata koto'ba ono oyite 'bäru ago aka'da nda te orivoya ŋgye Lu mile ni Parusi ana ri, tana nda se kabe andivo ndaro eŋgana kuru ologona 'da vuru, ago nda se kabe andivo ndaro logona vuru eŋgana 'da kuru.”
Yesu Äṛu Ŋgàga Giṛiŋwà te
(Matayo 19:13-15Marako 10:13-16)
15 Ago lidri azaka eziyi ŋgwà giṛiŋwa ànyaro te Yesu re nda ko'ba drí ndaro robe ànya dri. Ago ondro taeri'bai kondreyi tase ono te oko, ànya koziyi lidri kai te. 16 Oko Yesu zi ŋgàga giṛiŋwa te ndare ago atate ekye: “Mì'ba ŋgàga giṛiŋwa ikyine mare, ago nyàlaga ànya ko zo, tana Miri 'Bädri'ba Lu ro ro ni se oso nonye kwoi ro. 17 Endaro mata ämiri ono, nda se aza kuru Miri 'Bädri'ba Lu ro ro kote oso ŋgwa giṛiŋwa ronye, ndäri ocine kigye i'do alona.”
Mano se Ŋgaamba be ana
(Matayo 19:16-30Marako 10:17-31)
18 Ago dri'ba aza alo Yudai ro eji Yesu te ekye: “Miemba'ba kado, mayena e'di ma'do robe adri äduako be ya?”
19 Yesu eji nda te ekye: “Nya ma uzi kado etaya? 'Diaza i'do kado e'be gialo Lu ayani. 20 Mini ota te se ekye: ‘Miye ta ko ago kode toko drisi, mifu läfu ko, nyukugu ŋga ko, nyikicu 'diaza ko kowe si, miro täpi miro ndi endre miro be.’ ”
21 Ago mano ana zatadrite ekye: “Ṛo kyeno agoanji maro si, ota se cini kwoi maro te.”
22 Ago ondro Yesu keri tase ono te oko, nda atate ndäri ekye: “Ŋga alo aza e'be drigba miri oyene. Migye ŋgase cini nya'dobe sina ono tesi ago nyozo parata na ati'bai ri, ago nya'dona 'da ŋgadriamba be vo'buyakuru ya; 'dooko nyikyi ago miso mavo.” 23 Oko ondro mano ana keri ta ono te oko nda a'dote tusuro, tana nda orivoya ŋgaamba be.
24 Ondro Yesu kondrete nda te tusuro oko, nda atate ekye: “Orivoya rritiro lidri ŋgaamba be ri ocine Miri 'Bädri'ba Lu roya. 25 Orivoya rritiako gamele ri ocine mi libira ro yasi ni mano ŋgaamba'ba ri ocine Miri 'Bädri'ba Lu roya.”
26 Lidri se keriyi ta ono be ono atayite ekye: “Ka'do inye apana a'di aya ya?”
27 Oko Yesu zatadrite ekye: “Ŋgase orivoya rritiro lidri ri orivoya rritiako Lu ri.”
28 Ago Petero atate ekye: “Mindre, mè'be 'ba amaro te ago màsote mivo.”
29 Ago Yesu atate ànyari ekye: “Endaro mata ämiri ono, 'diaza se kabe 'ba e'be kode toko, kode ädrupii, kode uti'bai, kode ŋgwà ta Miri 'Bädri'ba Lu ro rota, 30 usuna ŋga amba ndra tu gi yauono ya, ago tuse kabe ikyi ana ya ànya usuna adri äduako 'da.”
Yesu ka Odra Ndaro Tana Atana Pere Nina si
(Matayo 20:17-19Marako 10:32-34)
31 Ago Yesu ru taeri'bai 'butealo foritu te ga pere, ago atate ànyari ekye: “Nyèri, mà te ugu oyi Yerusalema ya, ago tase cini nebii kegyibe ta Ŋgwa Lidri ro rota a'dona 'da ŋgye. 32 Ozona nda 'da Atrai rigye, se ugunayi nda 'da, o'danayi nda 'da, ago ovonayi to 'da nda lomvo. 33 Ànya o'binayi nda 'da ago ufunayi nda 'da, oko u'du nina si oko nda efona 'da kpa to'di.”
34 Oko taeri'bai niyi tase ono tana kote. Tana ada'do takaci ta ono rote ni ànya risi, ago ànya niyi tase Yesu kugu tana ata kwoi kote.
Yesu Ede Miako'ba aza se Drilämi'ba ro ana te
(Matayo 20:29-34Marako 10:46-52)
35 Ago ondro Yesu kesate ti Yeriko lomvo oko, mano miako'ba aza orivoya lau rite liti biṛi ya ka ugu drí lämi. 36 Ago ondro nda keri kporo lowa tomoyo rote lävuvoya oko, nda ejitate ekye: “'Do e'di yi ya?” 37 Ago ànya atate ndäri ekye: “Yesu Nazareta ro kani ugu lävu.” 38 Ago nda trete ekye: “Yesu, Ŋgwa Dawidi ro, nya'do yauni be märi.”
39 Oko lidri se mile ndaro ya ana 'bidri ndaro te ago atate ndäri a'done titiro. Oko nda go tre ro ndra ekye: “Ŋgwa Dawidi ro, nya'do yauni be märi.”
40 Ago Yesu edrete ago ozotate mano miako ana ezine ndare. Ago ondro nda kikyite ti oko, Yesu eji nda te ekye: 41 “Mile märi e'di oyene miri ya?” Ndi nda zatadrite ekye: “'Desi, male voondrene kpa to'di.” 42 Ago Yesu atate ndäri ekye: “Dia mindre vo! Taoma miro ede mi te kado.”
43 Ago dori mi ndaro ndre vote ago nda sote Yesu vo, ugu aro'boya ozobe Lu ri. Ago ondro lidri cini kondrete oko, ànya räṛuyi Lu te.