يسوع يشفي مريضًا
1 ودخَلَ يومَ السّبتِ بَيتَ أحدِ كِبارِ الفَرّيسيّينَ ليتَناوَلَ الطّعامَ، وكانوا يُراقِبونَهُ. 2 وإذا أمامَهُ رَجُلٌ تَورّمَ جِلدُهُ بالاستسقاءِ، 3 فقالَ يَسوعُ لِعُلماءِ الشّريعَةِ والفَرّيسيّينَ: «أيَحِلّ الشّفاءُ في السّبتِ أم لا؟» 4 فسكَتوا. فأخَذَ يَسوعُ الرّجُلَ بِيَدِهِ وشَفاهُ وصرَفَهُ. 5 ثُمّ قالَ لهُم: «مَنْ مِنكُم يقَعُ اَبنُهُ أو ثَورُهُ في بِئرٍ يومَ السّبتِ ولا يَنشُلُهُ مِنها في الحالِ؟» 6 فما قَدِروا أن يُجاوِبوهُ.
الضيافة والتواضع
7 ولاحَظَ أنّ بَعضَ المدعُوّينَ يَختارونَ المَقاعِدَ الأُولى، فقالَ هذا المَثَلَ: 8 «إذا دَعاكَ أحَدٌ إلى وَليمةِ عُرسٍ، فلا تَجلِسْ في المَقعَدِ الأوّلِ. فلرُبّما كانَ في المَدعُوّينَ مَنْ هوَ أهَمّ مِنكَ، 9 فيَجيءُ الذي دَعاكُما ويَقولُ لكَ: أعطِهِ مكانَكَ! فتَخجَلَ، وتَقومَ إلى آخِرِ مَقعَدٍ. 10 ولكنْ إذا دُعيتَ فاَجلِسْ في آخِرِ مَقعَدٍ، حتى إذا جاءَ صاحِبُ الدّعوةِ قالَ لكَ: قُم إلى فَوقُ، يا صَديقي. فيكبُرُ قَدرُكَ في نَظَرِ جميعِ المَدعُوّينَ، 11 لأنّ مَنْ يَرفَعُ نَفسَهُ يَنخَفِضُ، ومَنْ يَخفِضُ نَفسَهُ يَرتَفِعُ».
12 وقالَ يَسوعُ لِصاحِبِ الدّعوَةِ: «إذا أقَمتَ وَليمَةَ غَداءٍ أو عَشاءٍ، فلا تَدْعُ إلَيها أصدِقاءَكَ ولا إخوانَكَ ولا أقرباءَكَ ولا جيرانَكَ الأغنياءَ، لِئَلاّ يُبادِلوكَ الدّعوةَ، فتَنالَ المُكافأةَ على عَمَلِكَ. 13 بل إذا أقَمتَ وَليمةً، فاَدْعُ الفُقَراءَ والمُشَوّهينَ والعُرْجَ والعُميانَ. 14 وهَنيئًا لكَ إذا فَعَلتَ لأنّهُم لا يَقدِرونَ أنْ يُكافِئوكَ، فتُكافَأَ في قيامَةِ الأبرارِ».
مثل الوليمة
(متى 22‏:1‏-10)
15 فلمّا سمِعَ أحَدُ المَدعُوّينَ هذا الكلامَ قالَ لِيسوعَ: «هَنيئًا لِمَن يَجلِسُ إلى المائِدَةِ في مَلكوتِ اللهِ!» 16 فأجابَهُ: «أقامَ رَجُلٌ وَليمةً كبيرةً، ودَعا إلَيها كثيرًا مِنَ النّاسِ. 17 ثُمّ أرسَلَ خادِمَهُ ساعَةَ الوَليمةِ يَقولُ لِلمدعُوّينَ: تَعالَوا، فكُلّ شيءٍ مُهيّأٌ! 18 فاَعتذَرُوا كُلّهُم. قالَ لَهُ الأوّلُ: اَشتَريَتُ حَقلاً ويَجِبُ أنْ أذهَبَ لأراهُ، أرجو مِنكَ أنْ تَعذُرَني. 19 وقالَ آخَرُ: اَشتَرَيتُ خَمسةَ فَدادينَ، وأنا الآنَ ذاهِبٌ لأُجرّبَها، أرجو مِنكَ أنْ تَعذُرَني. 20 وقالَ آخرُ: تَزوّجْتُ اَمرأةً، فلا أقدِرُ أنْ أجيءَ.
21 فرجَعَ الخادِمُ إلى سَيّدهِ وأخبَرَهُ بِما جَرى، فغَضِبَ رَبّ البَيتِ وقالَ لِخادِمِه: اَخرُجْ مُسرِعًا إلى شَوارِعِ المدينةِ وأزِقّتِها وأدخِلِ الفُقَراءَ والمُشوّهينَ والعُرجَ والعُميانَ إلى هُنا.
22 فقالَ الخادِمُ: جَرى ما أمَرْتَ بِه يا سَيّدي، وبَقِيَت مَقاعِدُ فارِغَةٌ. 23 فأجابَهُ السيّدُ: أُخرُجْ إلى الطّرُقاتِ والدّروبِ وألزِمِ النّاسَ بالدّخولِ حتى يَمتَلئَ بَيتي. 24 أقولُ لكُم: لَن يَذوقَ عَشائي أحَدٌ مِنْ أولئِكَ المَدعُوّينَ!»
المطلوب من أتباع يسوع
25 وكانَت جُموعٌ كَبيرةٌ تُرافِقُ يَسوعَ، فاَلتَفتَ وقالَ لهُم: 26 «مَنْ جاءَ إليّ وما أحبّني أكثرَ مِنْ حُبّهِ لأبيهِ وأُمّهِ واَمرأتِهِ وأولادِهِ وإخوتِهِ وأخواتِهِ، بل أكثَرَ مِنْ حُبّهِ لِنَفسِهِ، لا يَقدِرُ أنْ يكونَ تِلميذًا لي. 27 ومَنْ لا يَحمِلُ صَليبَهُ ويَتبعُني لا يَقدِرُ أنْ يكونَ تِلميذًا لي. 28 فمَنْ مِنكُم، إذا أرادَ أنْ يَبنيَ بُرجًا، لا يَجلِسُ أوّلاً ويَحسِبُ النّفقَةَ ليَرى هل يَقدِرُ أنْ يُكمّلَهُ، 29 لِئَلاّ يضَعَ الأساسَ ولا يَقدِرَ أنْ يُكمّلَ، فيَستَهزئَ بِه النّاظِرونَ إلَيهِ كُلّهُم 30 ويَقولونَ: هذا الرّجُلُ بَدأَ يَبني وما قَدِرَ أنْ يُكَمّلَ.
31 وأيّ مَلِكٍ يَخرُجُ إلى مُحارَبَةِ مَلِكٍ آخَرَ، قَبْلَ أنْ يَجلِسَ ويُشاورَ نَفسَهُ هل يَقدِرُ أنْ يُواجِهَ بعَشرَةِ آلافٍ مَنْ يَزحَفُ إلَيهِ بِعشرينَ ألفًا؟ 32 وإلاّ أرسَلَ إلَيهِ وفدًا، ما دامَ بَعيدًا عَنهُ، يَلتَمِسُ مِنهُ الصّلحَ.
33 وهكذا لا يَقدِرُ أحَدٌ مِنكُم أنْ يكونَ تِلميذًا لي، إلاّ إذا تَخَلّى عَنْ كُلّ شيءٍ لَهُ.
مثل الملح
(متى 5‏:13، مرقس 9‏:50)
34 «المِلحُ صالِحٌ، ولكن إذا فسَدَ المِلحُ، فماذا يُملّحُهُ؟ 35 لا يَصلُحُ لِلتّربَةِ ولا للسَمادِ، بل يُرمَى بِه خارِجَ المكانِ. مَنْ كانَ لَه أُذُنانِ تَسمَعانِ، فَليَسمَعْ».
Yesu Ede Mano Adravo'ba Aza te
1 Sabata alo aza si, ondro Yesu koyite ŋgaonya onyane zo Parusi 'desi aza alo roya oko, lidri rite nda ondrene kode nda kaoye e'di oyene ya. 2 Ago mano aza ikyite ndare se orivoya adravo lomvo ogaro be. 3 Ago Yesu eji miemba'bai Ota ro ndi Parusii yibe te ekye: “Inye'do Ota voro ndi ŋgye 'di edene Sabata si kode ko ya?” 4 Oko ànya zayi tadri taeji ndaro kote. Ndi Yesu ru mano ana te, ede nda te ago 'ba nda oyite. 5 Ago Yesu atate Parusii ndi miemba'bai Ota robe ri ekye: “Aba alo aza amiro ŋgwa agoro na kode 'daŋgo na ko'degwo koro ya Sabata si, inye'do mìnina ko anya ewene Sabata si ya?” 6 Oko ànya niyi kote tadri tase ono ro ozane ndäri.
Rulogo Vuru ndi vo Ŋgwazi ro Ondrebe
7 Ondro Yesu kondre rukä ŋgwazii rote vo oriro kadopara onjivoya oko, nda pe lapidri ono te ànya cini ri ekye: 8 “Ondro ka'do 'diaza kuzi mi te karama lagye roya oko, miri ko vo parandra ya. Tana azaya 'diaza para ndrani midrisi äzi kpate, 9 'dooko nda se kuzi ami be ni riti 'do ikyina 'da ago atana gwo miri ekye: ‘Nyozo orivo miro mano ono ri.’ Ago nya'dona gwo driupiro ndi nyoyi mirina gwo vose tipari 'do ya. 10 Ta'dota, ondro äzi mi te oko, nyoyi ago miri vose tipari ya, tana 'dise kuzi mibe 'do kondre mi te oko, nda ikyina 'da mire ago atana gwo miri ekye: ‘Bereazi maro, nyikyi kuru vo kado ono ya.’ Ono ozona taoro miri ŋgwazii azi cini mile. 11 Tana 'dise kabe andivo ndaro eŋgana kuru ologona 'da vuru, ago 'dise kabe andivo ndaro logona vuru eŋgana 'da kuru.”
12 Ago Yesu atate mano se kuzi nda be ana ri ekye: “Ondro ka'do nya lidri uzi ŋgaonya kitudiri ro kode tandrwedri ro onyane oko, mizi ko toto bereazii, kode ädrupii kode 'didiri miro kode 'batiazii miro se ŋgaamba be 'do aya. Tana ànya ogo uzinayi mi kpa 'da ago liti ono yasi, ŋgase miye be 'do ologona vona ndi miri. 13 Ondro nyate karama o'ba oko, mizi lemeri'bai, ànya se ciṛiciṛiro, ka'bo ndi miako'bai be 14 ago äṛuna mi 'da tana ànya ŋga ako vona logone miri. Lu logona vona 'da miri efo tu taŋgye'bai rosi ni avo ya.”
Lapidriopi Karama 'Desi ro
(Matayo 22:1-10)
15 Ondro alo aza màno se koribe ŋgaonya Yesu be ana keri ta ono te oko atate ndäri ekye: “Anya se onyana ŋga 'da karama Miri 'Bädri'ba Lu roya ni kado.”
16 Ago Yesu atate ndäri ekye: “Tu alo si mano aza 'ba karama 'desi te se nda läzi lidri amba te. 17 Ondro tu karama oyero kesate oko, nda zo ruindu'ba ndaro te ta itine ŋgwazii ndaro ri ekye: ‘Nyìkyi, ŋga cini te nja.’ 18 Oko ànya cini etoyi atate kala ogasi azivoazivo. Se käti ana atate ruindu'ba ri ekye: ‘Magye lowo te ago beṛo märi oyine ondrene. Molo'baru miri, miletadri taeji maro ro.’ 19 Ago aza atate ekye: ‘Magye 'daŋgo nji akpa akparo te yau, ago ma ukyi ànya ojone. Molo'baru miri, miletadri taeji maro ro.’ 20 Ago aza ata ro ekye: ‘Magye toko te yau, ta'doro mänina ko ukyine.’ 21 Ago ruindu'ba ana egote kovole ago iti tase cini ono tana te 'desi ndaro ri. Ago 'desi a'dote kyilaro ago atate ruindu'ba ndaro ri ekye: ‘Nyoyi tesi ndrindri litii 'desi ndi litii giṛiŋwa 'bakici robe yasi, ago nyezi lemeri'bai, ciṛiciṛi'bai, miako'bai ndi ka'boi be.’ 22 Ndri oko, ruindu'ba ekye: ‘'Desi ota miro ayete, oko vo drigba dri orivoya.’ 23 Ago 'desi atate ruindu'ba ri ekye: ‘Nyoyi tesi litii 'desi ndi litii giṛiŋwa 'baŋwà ro yasi, ago mi'ba lidri kikyi, tana zo maro ka'do robe twi. 24 Mata ämiri ono, alo aza lidri se äläzi be kai ro unina ko ŋgaonya maro karama ro tembene.’ ”
Lagye A'doro Taeri'ba Yesu ro
(Matayo 10:37-38)
25 Tu alo aza si, ondro lowa tomoyo kate ugu oyi Yesu be oko, nda za mite ago atate ànyari ekye: 26 “Nda se kabe ikyi mare, unina ko a'done taeri'ba maro, e'be gialo nda luna ma ndra ni nda kulu täpi ndaro ndi endre ndaro be, ago toko ndi ŋgwai ndaro be, ago ädrupii ndaro ndi endreŋwà ndaro be ndi andivo ndaro be drisi. 27 Nda se kuŋgyi taka andivo ndaro ro kote ago keso kote mavo, unina ko a'done taeri'ba maro.
28 “Ondro alo aza amiro ka tavo ora zowiṛa ro obene, käti ono nda ka ori vuru oti lagyena ro unine ondreza kode nda gindi parata be amba losi na ondeza. 29 Ondro nda koye kote inye, nda unina ko obe zowiṛa ro ondene, zevona o'ba vosi ago 'dise cini kabe ondrena ugunayi nda ndi ekye: 30 ‘Mano ono eto zo obete, oko ni kote losina ondene.’
31 “Ondro ka'do 'bädri'ba aza ka oyi tesi lidri kutu 'butealo (10,000) be kyila oyene 'bädri'ba aza se kikyi nda dri lidri kutu 'buteritu (20,000) be, nda kaoye orine käti vuru tavo orane kode nda gindi mbara be kyila oyene 'bädri'ba kinjo ana be. 32 Ondro mbara ndaro kojo kote, nda ozona lazo'bai 'da 'bädri'ba ana re taejine ta taliatokpe rota, 'dooko nda drigba lozo.” 33 Ago Yesu atate ekye: “Kpa oso inye, alo aza amiro unina ko a'done taeri'ba maro e'be gialo nda e'bena ŋgase cini nda be sina ono lutu.
Täyi se te Losiako
(Matayo 5:13Marako 9:50)
34 “Täyi orivoya kado, oko ondro ka'do täyi kije oci iro te, ago a'bana anya ocine to'di eŋwanye ya? 35 A'do kote kado gyini ri ca tamo ri, ago adate cowa ayani. Dia, nyèri ondro ka'do nyà'do gi bi be owo.”