1 وبكَّرَ لابانُ في الغدِ، فقبَّل بَنيهِ وبَناتِه وبارَكَهُم. وا‏نصرفَ لابانُ راجِعا إلى مَكانِهِ،
2 ومضَى يعقوبُ في طريقهِ، فلاقَتهُ ملائِكةُ اللهِ، 3 فقالَ يعقوبُ لمَّا رآهُم: «هذا جندُ اللهِ!» وسمَّى ذلِكَ المكانَ مَحَنايِمَ‌.
يعقوب يستعد للقاء عيسو
4 وأرسَلَ يعقوبُ رُسُلا يسبقونَه إلى عِيسو أخيهِ في أرضِ سَعيرَ وبِلادِ أدُومَ‌، 5 وأوصاهُم فقالَ لهُم: «قولوا لِسيِّدِي عِيسو: هذا ما يقولُه لكَ عبدُكَ يعقوبُ: نزَلْتُ عِندَ لابانَ وأَقَمتُ إلى الآنَ، 6 وصارَ لي بقَرٌ وحميرٌ وغنَمٌَ وعبـيدٌ وجَوارٍ. فرأيتُ أنْ أُرسِلَ مَنْ يُخبِرُكَ، يا سيّدي، حتى أَنَالَ رِضاكَ».
7 فرجَعَ الرُّسلُ إلى يعقوبَ وقالوا: «ذهَبنا إلى أخيكَ عيسو، فإذا هوَ قادِمٌ لِلقائِكَ ومعَهُ أربَعُ مئةِ رَجُلٍ».
8 فا‏ستولى على يعقوبَ الخَوفُ والضِّيقُ، فقَسَمَ الجماعةَ الّذينَ معَهُ والغنَمَ والبقَرَ والجِمالَ إلى فِرقتَينِ 9 وقالَ في نفْسِه: «إنْ صادَفَ عيسو إِحدى الفِرقتَينِ فضَربَها نَجَتِ الفِرقَةُ الأُخرى».
10 وقالَ يعقوبُ: «يا إلهَ أبـي إِبراهيمَ وإلهَ أبـي إِسحَقَ، أيُّها الرّبُّ الّذي قالَ لي: إرجعْ إلى أرضِكَ وإلى عَشِيرتِكَ وأنا أُحسِنُ إليكَ، 11 أنا دونَ أنْ أستَحِقَّ كُلَّ ما أظهَرتَه لي أنا عبدُكَ، مِنْ رحمةٍ ووفاءٍ، عبَرْتُ هذا الأردنَّ وما لي إلاَّ عصايَ، وأمَّا الآنَ فصارَ لي فِرقتانِ. 12 نَجِّني مِنْ يَدِ أخي عيسو، فأنا أخافُ مِنهُ أنْ يَجيءَ فيَقتُلَنا، أنا والأُمَّهاتِ والبَنينَ، 13 وأنتَ قلتَ لي: أنا أُحسِنُ إليكَ وأجعَلُ نسلَكَ كرَملِ البَحرِ الّذي لا يُحصَى لِكَثرَتِهِ‌». 14 وباتَ يعقوبُ هُناكَ تِلكَ اللَّيلةَ، وا‏نتَقَى مِمَّا جاءَ بِه معَه هَديَّةً لِعيسو أخيهِ: 15 مئتَي عَنْزٍ وعِشْرينَ تَيسا، ومِئتي نَعجَةٍ وعِشْرينَ كَبْشا، 16 وثلاثينَ ناقةً مُرضِعةً وأولادَها، وأربَعينَ بقَرَةً وعشَرَةَ ثِـيرانٍ وَعِشْرينَ أتانا وعشَرَةَ حميرٍ 17 وسَلَّمَ يعقوبُ هذِهِ كُلَّها قطيعا قطيعا، كُلا على حِدَةٍ إلى أيدي عبـيدهِ وقالَ لهُم: «تَقَدَّمُوا أمامي وا‏جْعَلُوا فُسحَةً بـينَ قطيعٍ وقطيعٍ». 18 وأوصَى العَبدَ الأوَّلَ فقالَ لَه: «إنْ صادَفكَ عيسو أخي وسألَكَ: لِمَن أنتَ وإلى أينَ تذهَبُ، ولِمَنْ هذا الّذي أمامَكَ؟ 19 فقُلْ: لِعَبدِك يعقوبَ، وهوَ هَديَّةٌ أرسَلَها إلى سيِّدِهِ عيسو. وها هو نفْسُهُ ورَاءَنا». 20 وأوصى العَبدَين الثَّانيَ والثَّالثَ وجميعَ السَّائرينَ خَلْفَ القُطعانِ، بِمِثلِ ذلِكَ، فقالَ لهُم: «ذلِكَ ما تقولونَه لِعيسو إذا لقيتُمُوه». 21 وتقولونَ أيضا: «ها هوَ عبدُكَ يعقوبُ نفْسُهُ ورَاءَنا». فعَلَ يعقوبُ هذا لأنَّه قالَ في نَفسِه: «أَستَعْطِفُه أوَّلا بالهَديَّةِ الّتي تقَدَّمَتْني إليهِ، حتى إذا تلاقينا وجها إلى وجهٍ لَعَلَّهُ يعفو عنِّي». 22 فتَقَدَّمَتْهُ الهَديَّةُ، وباتَ هوَ تِلكَ اللَّيلةَ في المحَلَّةِ.
صراع يعقوب مع الله
23 وقامَ في اللَّيلِ، فأخَذَ ا‏مرَأَتَيهِ وجارِيَتَيهِ وبنيهِ الأَحَدَ عشَرَ وعَبَرَ مخاضَةَ يـبُّوقَ‌، 24 أخَذَهُم وَأرسَلَهُم عَبرَ الوادي معَ كُلِّ ما كانَ لَه. 25 وبقيَ يعقوبُ وحدَهُ، فصارَعَهُ رَجُلٌ‌ حتّى طُلوعِ الفَجرِ. 26 ولمَّا رأَى أنَّه لا يقوى على يعقوبَ في هذا الصِّراعِ، ضرَبَ حُقَّ وِرْكِه فا‏نخَلَعَ. 27 وقالَ لِـيعقوبَ: «طَلَعَ الفجرُ فا‏ترُكْني!» فقالَ يعقوبُ: «لا أتْرُكُكَ حتّى تُبارِكَني». 28 فقالَ الرَّجلُ: «ما ا‏سمُكَ؟» قالَ: «ا‏سمي يعقوبُ». 29 فقالَ: «لا يُدعَى ا‏سمُكَ يعقوبَ بَعدَ الآنَ بل إِسرائيلَ‌، لأنَّكَ غالَبْتَ اللهَ والنَّاسَ وغلَبْتَ». 30 وسألَهُ يعقوبُ: «أخبِرْني ما ا‏سمُكَ». فقالَ: «لماذا تسأَلُ عَنِ ا‏سمي». وبارَكَهُ هُناكَ‌.
31 وسمَّى يعقوبُ ذلِكَ المَوضِـعَ فنوئيلَ‌، وقالَ: «لأنِّي رأيتُ اللهَ وجها إلى وجهٍ ونجَوتُ بِـحياتي». 32 وأشرَقَت لهُ الشَّمسُ وهوَ يعبُرُ فَنوئيلَ عارِجا مِنْ وِرْكِه. 33 لِذلِكَ لا يأكُلُ بَنو إِسرائيلَ عِرقَ النَّسا الّذي في حُقِّ الوِرْكِ إلى هذا اليومِ، لأنَّ الرَّجلَ ضرَبَ حُقَّ وِرْكِ يعقوبَ على عِرقِ النَّسا.
Ruede Yakoba ro Drî Esau ro Utune
1 Ago Yakoba kugu oyite liti ndaro ya ro oko, malaikai Lu ro 'bedrite nda be. 2 Ondro nda kondre ànya te oko, nda atate ekye: “Vo ono orivoya gawa Lu ro.” Ndi nda zi ävuru vo ana rote Manaima.
3 Yakoba zo lazo'bai te driya ädrupi ndaro Esau re Seira ya, anjioko 'bädri Edoma roya. 4 Ago nda ta ànya te ekye nyàta ta nonye 'desi maro Esau ri mìkye, ruindu'ba miro Yakoba atani nonye ekye: “Marite Labana be ago marite madale ma ego te leni yauono. 5 Ago ma te orivoya tii, doŋgyii, timele, indrii ndi ruindu'bai be be, ago mezo lazo ni taopene mi 'desi maro ri, tana musu yauni robe ni miresi.”
6 Ondro lazo'bai kegoyite Yakoba re oko, ànya atayite ekye: “Masate ädrupi miro Esau re, ago nda orivoya ikyivoya drî miro utune liti ya, nda orivoya lidri be kama su (400).” 7 Yakoba a'dote turiro ago milo'bebe amba. Nda lonyi lidri se nda be ana yana te gboko na ritu, ago lewe timele, indrii, tii ndi gamelei se nda be sina ana kpate oso inye. 8 Nda usutate ekye: “Ondro ka'do Esau kesate ago kogota gboko käti 'do te ago kufute ci, 'dooko gboko kinjana 'do kopavo robe.”
9 'Dooko Yakoba mätute ekye: “Lu ti'bi maro Abarayama ro ago Lu täpi maro Yisika ro ono, nyeri ma! OPI nyatate märi ogone 'bädri maro ya 'didiri maro re, ago mikye yiyena ma ndi kadoro. 10 Cu mojo kote ŋgalu se cini ndra ndi a'do 'diri se nya'dobe sina ma ruindu'ba miro ri ono tana ya, tana mezadri Golo Yaradene rote ŋga aza ako toto dofo aba robe ayani, oko yauono megote le gboko be ritu. 11 Mämätu mi ma opane ni ädrupi maro Esau ri. Ma orivoya turiro tana nda ka oye ikyine ma gotane, ago tufuna ama ndi cini 'ditoko ndi ŋgàga be. 12 Oko miyi tase nyatabe mikye yiyena ma ndi kadoro, ago yi'bana zelevoi maro ndi a'done oso siŋgwa gyi'desi ro ronye, se änina kote otine 'do.”
13 Ndi nda u'dute lau ŋgäkyi ana si, 'do vosi nda ru ŋgapäṛi teni koronyai 'ba ro ndaro yasi ädrupi ndaro Esau ri. 14 Indri toko kama ritu (200) ago tegona 'buteritu, timele toko kama ritu (200) ago gogona 'buteritu. 15 Gamelei se abe leyi na ozwaozwa 'butenätu ŋgwàŋwa ànyaro be, ti toko 'butesu ago 'daŋgo to'diŋwà na 'butealo, doŋgyi tokoro 'buteritu ago agonai 'butealo. 16 Nda lewete ba äṛi ro beti ànyaro voro, ago 'ba ruindu'bai ndaro te ba alo alo dri'bai ro äṛi iyi drisi, nda atate ànyari ekye: “Nyä̀lävu käti driya mamile, ago mi'ba lakole amiro ka'do cini iṛeiṛe ŋga iyi orovoya.” 17 Se ko'debe käti 'do nda emba mina te ekye: “Ondro ädrupi maro Esau ko'bedrite mibe, ago keji mite ekye: ‘'Desi miro a'di ya? Nya oyi eŋwaro ya? Ago koronyai 'ba ro ami yibe 'do a'di roya?’ 18 'Dooko nyata mikye: ‘Anya ruindu'ba miro Yakoba ro, nda ozo ànya ŋgapäṛi ro mi 'desi ndaro Esau ri; ago Yakoba modo kpa orivoya ikyivoya ama vo igawo.’ ” 19 Nda ta ruindu'ba se ṛiri ro, nina ro kpate oso inye ndi se cini kabe ŋga iyi orona 'do be, nda ekye: “Ämiri ta alo 'do atane ayani Esau ri ondro mì'bedrite nda be owo. 20 Beṛo ämiri atane mìkye: ‘Ruindu'ba miro Yakoba orivoya ama vo igawo.’ ” Tana Yakoba usutate ekye: “Mi'dwena nda ŋgapäṛi se kälävube driya ono si, ondro ma'bedrite nda be oko, azaya nda e'bena ma 'da.” 21 Nda zo ŋgapäṛi kai te käti nda mile, ago nda andivo go u'du dri gwo ŋgäkyi ana si gawa ana ya.
Yakoba Furute Peniela ya
22 Ago ŋgäkyina gi ana si Yakoba ŋgate 'ditoko ritu ndaro, ruindu'bai tokoro ritu ndaro ndi ŋgàga 'butealo foalo ndaro yibe zayidri Golo Jaboka rote. 23 Ondro nda kozo ànya te tasi oko, nda zo voŋgaro se cini nda ka'dobe sina ana kpate, oko nda go rite kovole iṛe. 24 'Dooko mano aza ikyite furute nda be etoni ŋgäkyi ya madale vo iwivoya. 25 Ondro mano se ana ni kote Yakoba opene oko, nda 'bi Yakoba te turu'bu ya se 'ba dusuvo turu'bu Yakoba ro letrote. 26 'Dooko nda atate Yakoba ri ekye: “Nye'be ma moyi robe tana yauono vo kate iwi.” Yakoba zatadrite ekye: “Märi mi e'bene te i'do ondro ka'do nyäṛu ma kote owo.” 27 Mano ana eji nda te ekye: “Ävuru miro a'di ya?” Nda ekye: “Yakoba.”
28 Mano ana atate ekye: “Kote mi uzine Yakoba, oko ävuru miro äzina te Yisaraele, tana mifurute Lu be ago kpa lidri be, ago mipe ŋgateṛe.” 29 Yakoba eji nda te ekye: “Molo'baru miri mizi ävuru miro märi.” Oko nda zatadrite ekye: “Mile ävuru maro unine etaya?” 'Dooko nda äṛu Yakoba te.
30 Yakoba atate ekye: “Mandre Lu te bi mi si, caoko ma drigba orivoya lidriidriro.” Ta'dota nda zi ävuru vose ana rote Peniela. 31 Nda ka Peniela e'be oko kitu itute, nda ugu odote ci'doci'do tana turu'bu ndaro letrote. 32 Tana ta'doro madale kitu ondro ono ya Yisaraele'bai nyayi iza se turu'bu pa zevo roya 'do kote, tana a'bi kidro Yakoba ro 'do ayani.