الضربة الخامسة: موت المواشي
1 وقالَ الرّبُّ لموسى: «أُدخُلْ على فِرعَونَ وقُلْ لَه إنَّ الرّبَّ إلهَ العِبرانيِّينَ يقولُ لكَ أطلِقْ شعبـي ليعبُدوني. 2 فإنْ رفَضْتَ أنْ تُطلِقَهُم وأصرَرْتَ على ا‏حْتِجازِهِم، 3 فها يَدي أنا الرّبُّ تَضرِبُ مَواشيَكَ الّتي في البرِّيَّةِ: الخَيلَ والحميرَ والجِمالَ والبقَرَ والغنَمَ بوباءٍ مُميتٍ. 4 وأميِّزُ بَينَ مَواشي إِسرائيلَ ومَواشي المِصْريِّينَ، فلا يموتُ شيءٌ مِنْ جميعِ ما هوَ لبَني إِسرائيلَ. 5 وعيَّنَ الرّبُ يومَ غدٍ موعِدا يُنَفِّذُ فيهِ هذا الأمرَ في أرضِ مِصْرَ». 6 فنفَّذَ الرّبُّ هذا الأمرَ في الغدِ، فماتَت مَواشي المِصْريِّينَ كُلُّها، وأمَّا مَواشي بَني إِسرائيلَ فما ماتَ منها واحِدٌ. 7 وا‏سْتَخبَرَ فِرعَونُ عمَّا جرَى، فعلِمَ أنَّ مَواشي إِسرائيلَ لم يمُتْ مِنها واحدٌ. ولكنَّ قلبَهُ بَقيَ قاسيا فلم يُطلِقْ شعبَ إِسرائيلَ مِنْ مِصْرَ.
الضربة السادسة: القروح
8 فقالَ الرّبُّ لموسى وهرونَ: «خُذا مِلْءَ كفَّيكُما مِنْ رَمادِ الأتُونِ، وليَذُرَّهُ موسى إلى السَّماءِ أمامَ عينَي فِرعَونَ، 9 فيصيرَ غُبارا على جميعِ أرضِ مِصْرَ ويُخرِجَ قُروحا وبُثورا‌ في النَّاسِ والبَهائمِ كُلِّها». 10 فأخذَ موسى وهرونُ مِنْ رمادِ الأتُونِ ووقَفا أمامَ فِرعَونَ، وذَرَّاهُ موسى إلى السَّماءِ فصارَ قُروحا وبُثورا في النَّاسِ والبَهائِمِ. 11 ولم يقدِرِ السَّحرَةُ أنْ يقِفُوا أمامَ موسى بسببِ القُروحِ الّتي كانَت في السَّحَرَةِ وفي جميعِ المِصْريِّينَ. 12 وقَسَّى الرّبُّ قلبَ فِرعَونَ، فلم يسمعْ لموسى وهرونَ، كما قالَ الرّبُّ لموسى.
الضربة السابعة: البرد
13 وقالَ الرّبُّ لموسى: «بَكِّرْ في الغدِ وَقِفْ أمامَ فِرعَونَ وقُلْ لَه: يقولُ لكَ إلهُ العِبرانيِّينَ أطلِقْ شعبـي ليعبُدوني، 14 وإلاَّ فأنا في هذِهِ المرَّةِ أُنزِلُ جميعَ ضرَباتي علَيكَ أنتَ وعلى رِجالِكَ وشعبِكَ، فتَعرِفَ أنْ لا نظيرَ لي في الأرضِ. 15 وإنْ كُنتُ حتّى الآنَ لم أمُدَّ يَدي وأضرِبْكَ أنتَ وشعبَكَ بالوباءِ لتزولَ مِنَ الأرضِ، 16 فلأنِّي أردتُ أنْ أُبقِـيَكَ لتَرى قُدرَتي ويشتَهِرَ ا‏سمي في كُلِّ الأرضِ‌. 17 وما دُمتَ تُقاومُ شعبـي ولا تُطلِقُهم مِنْ بِلادِكَ، 18 فسأُمطِرُ غدا في مِثلِ هذا الوقتِ بَرَدا عظيما ما عرَفَت مِصْرُ لَه مَثيلا مِنْ يومِ تأسيسِها إلى الآنَ. 19 فأسرِعْ وا‏جمَعْ مَواشيَكَ وكُلَّ ما لكَ في البرِّيَّةِ إلى الحَظائِرِ. فكُلُّ إنسانٍ أو بَهيمةٍ في البرِّيَّةِ لا يلجأُ إلى الحَظائرِ يَنزِلُ علَيهِ البَرَدُ فيموتُ». 20 فكانَ أنَّ الّذينَ خافوا كلامَ الرّبِّ مِنْ رِجالِ فِرعَونَ هربوا بعبـيدِهِم ومَواشيهِم إلى البـيوتِ، 21 وأمَّا الّذينَ لم يُبالُوا بِكلامِ الرّبِّ فترَكوا عبـيدَهُم ومَواشيَهُم في البرِّيَّةِ.
22 وقالَ الرّبُّ لموسى: «مُدَّ يَدَكَ نَحوَ السَّماءِ فينزِلَ بَرَدٌ في جميعِ أرضِ مِصْرَ على النَّاسِ والبَهائِمِ وأعشابِ البرِّيَّةِ كُلِّها». 23 فمَدَّ موسى عصاهُ نحوَ السَّماءِ، فأرعَدَ الرّبُّ وأبرَقَ نارا جَرَت على الأرضِ. وأمطرَ الرّبُّ بَرَدا 24 فكانَ البَرَدُ والنَّارُ بَينَ البَرَدِ شيئا عظيما لم يكُنْ لَه مَثيلٌ في أرضِ مِصْرَ مُنذُ سكَنهَا بشَرٌ‌. 25 وضَربَ البَرَدُ في جميعِ أرضِ مِصْرَ كُلَّ ما في البرِّيَّةِ مِنَ النَّاسِ والبهائِمِ والأعشابِ وكسَّرَ كُلَّ شجَرَةٍ فيها. 26 أمَّا أرضُ جاسانَ‌ الّتي فيها بَنو إِسرائيلَ فلم ينزِلْ علَيها البَرَدُ.
27 فا‏ستَدعى فِرعَونُ موسى وهرونَ وقالَ لهُما: «خَطِئتُ هذِهِ المرَّةَ. الرّبُّ عادلٌ وأنا وشعبـي أشرارٌ. 28 تَشفَّعا إلى الرّبِّ أنْ يُوقِفَ الرُّعودَ والبرَدَ، فأُطلِقَكُم مِنْ مِصْرَ ولا تُقيمونَ فيها بَعدُ». 29 فقالَ لَه موسى: «إذا خَرجْتُ مِنَ المدينةِ أبسُطُ يَدي إلى الرّبِّ، فتـتوقَّفُ الرُّعودُ ولا ينزِلُ البرَدُ، لتَعرِفَ أنَّ الأرضَ للرّبِّ. 30 أمَّا أنتَ ورجالُكَ، فأعرِفُ أنَّكم لا تخافونَ الرّبَّ الإلهَ بَعدُ». 31 وكانَ البرَدُ ضرَبَ الكتَّانَ والشَّعيرَ، لأنَّ الشَّعيرَ كانَ بَعْدُ سُنبُلا والكتَّانَ بِزْرا، 32 وأمَّا الحِنطةُ والقَطانيُّ فما تلِفَت لأنَّها تـتأخَّرُ في النُّضوجِ.
33 وخرَجَ موسى مِنْ عِندِ فِرعَونَ ومِنَ المدينةِ وبسطَ يَديهِ إلى الرّبِّ، فتَوقَّفَتِ الرُّعودُ والبرَدُ وما عادَ المَطرُ يَنصبُّ على الأرضِ. 34 ولمَّا رأى فِرعَونُ أنَّ المَطرَ توقَّفَ والبرَدَ والرُّعودَ أيضا، عادَ إلى خطيئَتِهِ، فقسَّى قلبَهُ هوَ ورِجالُه. 35 فلمْ يُطلِقْ بَني إِسرائيلَ مِنْ مِصْرَ، كما قالَ الرّبُّ.
Odra Koronyai 'ba ro ro
1 'Dooko OPI atate Musa ri ekye: “Nyoyi 'bädri'ba re ago nyata ndäri mikye OPI Lu Ebere'bai ro atani nonye ekye: ‘Mi'ba lidri maro koyi tana ànya kämätuyi ma robe. 2 Ondro ka'do miga tezo ànya o'bane oyine ago miru ànya te 'du, 3 mezana mi 'da adravo pari koziro ezo si koronyai 'ba ro cini miro farasii, doŋgyii, gamelei, tii, timele ndi indrii be dri. 4 Oko ma'bana ŋgalewe ndi koronyai 'ba ro Yisaraele'bai ro ndi Ezipeto'bai robe ya, tana koronyai 'ba ro se cini ka'dobe lidri Yisaraele ro ro odrane i'do. 5 Oko ma OPI manji tu ondo 'do te ago mayena tase ono ndi 'bädri ya.’ ”
6 Ago kyenoŋbosi oko OPI ye tase ono te oso nda katabe ronye, ago koronyai 'ba ro cini Ezipeto'bai ro todrate, oko koronyai 'ba ro Yisaraele'bai ro alona aza dra kote. 7 Ago 'bädri'ba zo lidri azaka te ondrene, oko koronyai 'ba ro Yisaraele'bai ro alodina aza dra kote. Caoko ya 'bädri'ba ro a'dote 'du uŋgyiuŋgyiro, ago nda 'ba lidri kote oyine.
Taezaro Kure si
8 Ago OPI atate Musa ndi Arona be ri ekye: “Mìyi torofo drí twitwi ni asiedevo yasi, ago mi'ba Musa kutu vo'buyakuru yaro mile 'bädri'ba ro yasi. 9 A'dona 'da durufu ro wari cini Ezipeto ro yasi, ago a'dona 'da kure ro ago reṛona 'da laza ro lidri ndi koronyai 'ba robe lomvosi wari cini Ezipeto ro yasi.” 10 Ndi ànya yi torofo teni asiedevo yasi, ago edreyite 'bädri'ba kandra ago Musa tute vo'buyakuru yaro, ndi a'dote kure ro ago reṛote laza ro lidri ndi koronyai 'ba robe lomvosi. 11 Ago tetedri'bai niyi kote edrene Musa mile tana ni kure se lomvo ànyaro yasi ri, tana kure a'do kpate tetedri'bai lomvosi, ago kpa Ezipeto'bai lomvosi. 12 Caoko OPI 'ba ya 'bädri'ba rote uŋgyiuŋgyiro, ago nda eri ta Musa ndi Arona be ro kote, ndi oso se OPI katabe ànyari ronye.
Taezaro 'Busiya si
13 'Dooko OPI atate Musa ri ekye: “Ondo 'do miŋga ṛo kyenoŋboci ago nyedre 'bädri'ba kandra ago nyata ndäri mikye OPI Lu Ebere'bai ro atani nonye ekye: ‘Mi'ba lidri maro koyi tana ànya kämätuyi ma robe. 14 Tu ono si ono mezona taezaro 'da midri, dri'bai losi ro miro ndi lidri miro be dri, tana mini robe anjioko 'diaza i'do oso ma ronye 'bädri cini ya. 15 Aba ondro ka'do meŋga drí maro gwo mi o'biza ndi lidri miro be adravo si, aba äfuna ami ṛo kpeye. 16 Oko me'be mi dri gwo orine ta ono ta, tana mbara maro ka'dazana miri, ago tana liku maro ayo tana robe 'bädri cini yasi. 17 Caoko mi drigba driuŋgyi be, ago milezo lidri maro o'bane oyine. 18 Mindre, ondo oso saa nonye ma'bana 'bu mbara siya be 'da u'dine se kätina a'do kote oso inye alona ambâ Ezipeto roya. 19 Ka'do inye yau ono mizo lazo ri, ologo tii miro ago ŋgase cini mibe sina lowo ya robe kägyi se drina omo omoro zele. Tana 'busiya be u'dina 'da, lidri se orivoya tesi dri ndi koronyai 'ba ro se orivoya lowo ya ago ologo be ko 'bäru kai dri, ago ànya cini todrana 'da.’ ” 20 'Dooko rukä dri'bai losi ro 'bädri'ba ro a'dote turi ro ni ata se OPI katabe ana ri, ago ànya eziyi iyeäṛii ànyaro ndi koronyai 'ba ro ànyaro be te zoi ànyaro yasi. 21 Caoko azaka se koma ta ko ata OPI roya e'beyi iyeäṛii ànyaro ndi koronyai 'ba ro ànyaro be te lowo ya.
22 'Dooko OPI atate Musa ri ekye: “Nyeŋga drí miro vokuru yaro, tana 'busiya ka'do robe wari cini Ezipeto ro yasi, lidri ndi koronyai 'ba robe dri ndi ŋgase cini kabe omba ämvu yasi iyi be dri.” 23 'Dooko Musa ozo dofo iro te vokuru yaro, ago OPI ezo uhwe 'bu rote 'busiya be ago 'busi si vote vuru 'bädri dri. Ago OPI layi 'busiya te 'bädri Ezipeto ro dri. 24 'Busiya a'dote ago leko 'busi ro rite lekone 'duro andria andria kitoriya 'busiya roya. Ono orivoya ni 'busiya kozipara ndra se kätina a'do kote inye alona 'bädri Ezipeto roya owo. 25 Wari cini Ezipeto ro yasi 'busiya toga ŋgase cini tesi te vuru, lidri ndi koronyai 'ba ro be. Toga ŋgase cini kabe omba ämvu ya te ago toga icei cini te. 26 Toto wari Gosena ro se lidri Yisaraele ro koribe kigye ana 'busiya ni i'do kigye.
27 'Dooko 'bädri'ba zo lazo te Musa ndi Arona be vo ago atate ànyari ekye: “Maye takozi te tu ono si ono, ta OPI ro orivoya kado oko ma ndi lidri maro be ta amaro orivoya koziro. 28 Miye mätu OPI ri, tana yauono uhwe 'bu ro ndi 'busiya be ojo ama te. Ma'bana ami ndi oyine, ämiri orine te i'do tona.”
29 Musa atate 'bädri'ba ri ekye: “Ondro mafo teni 'bakici yasi oko meŋgana drí maro 'da mätu oyebe OPI ri. Uhwe 'bu ro odrina 'da ago 'busiya a'dona 'da i'do tona, tana mini robe anjioko 'bädri ni OPI ro. 30 Oko mänite mi ndi dri'bai losi ro miro be nyuturi OPI Lu drigba ko.”
31 Otoga pala ndi kaaza be te kyiti, tana kaaza njete ago pala 'dote. 32 Oko otoga kyifo kote, tana ka oka kovolesi.
33 'Dooko Musa e'be 'bädri'ba te, ago fote tesi ni 'bakici yasi, ago eŋga drí ndaro te kuru mätu oyebe OPI ri. Ago uhwe 'bu ro 'busiya ndi u'di 'bu robe edrete. 34 Oko ondro 'bädri'ba kondrete u'di 'bu ro, 'busiya ndi uhwe na be kyete oko, nda ye takozi kpate to'dina, ago 'ba ya ndaro te uŋgyiuŋgyiro, nda ndi dri'bai losi ro ndaro be. 35 Ago a'do ndi oso se OPI katabe Musa si ronye, 'bädri'ba le kote lidri Yisaraele ro o'bane oyine.