الرب يتجلى لسليمان ثانية
(2أخ 7‏:11‏-22)
1 ولمَّا فرَغَ المَلِكُ سُليمانُ مِنْ بِناءِ قصرِهِ والهَيكلِ ومِنْ كُلِّ ما أحبَّ أنْ يَبنيَهُ‌، 2 تجَلَّى الرّبُّ لَه ثانيةً كما تجَلَّى لَه في جبعونَ 3 وقالَ لَه: «سَمِعْتُ صلاتَكَ وتضَرُّعَكَ إليَّ، وقَدَّسْتُ هذا الهَيكلَ الّذي بنَيتَهُ وجعَلْتَ فيهِ ا‏سمي إلى الأبدِ وعلَيهِ تكونُ عينايَ وقلبـي كُلَّ الأيّامِ. 4 وأنتَ إذا سِرْتَ أمامي كأبـيكَ داوُدَ بِسلامةِ القلبِ والاستِقامةِ وعَمِلْتَ بِـجميعِ ما أمَرتُكَ بهِ، وتمَسَّكْتَ بِفرائِضي وأحكامي، 5 أُثَبِّتُ عرشَكَ على إِسرائيلَ إلى الأبدِ كما وعَدْتُ داوُدَ أباكَ: سيَبقى مِنْ نَسلِكَ رَجُلٌ على عرشِ إِسرائيلَ‌. 6 لكِنْ إذا حِدْتَ أنتَ وبَنوكَ عنِّي، ولم تـتَمَسَّكوا بِوَصايايَ وفرائِضي، وعبَدْتُم آلِهةً غريـبةً وسَجَدْتُم لها، 7 فإنِّي أُبـيدُ بَني إِسرائيلَ عَنْ وجهِ الأرضِ الّتي أعطَيتُها لهُم، وأهجُرُ الهَيكلَ الّذي قدَّستُهُ لا‏سمي، فيكون بَنو إِسرائيلَ مَهزَلةً ومَضغَةً في الأفواهِ بَينَ الشُّعوبِ كُلِّها. 8 وهذا الهَيكلُ يكونُ عِبرَةً، فكُلُّ مَنْ مَرَّ بهِ يَنذَهِلُ ويقولُ: لِماذا فعَلَ الرّبُّ هكذا بِهذِهِ الأرضِ وهذا الهَيكلِ‌؟ 9 فيُجابُ: لأنَّهُم تركوا الرّبَّ إلهَهُمُ الّذي أخرَجَ آباءَهُم مِنْ أرضِ مِصْرَ وتمَسَّكوا بِآلِهةٍ غريـبةٍ وسجَدوا لها وعبَدوها، لِذلِكَ أنزَلَ بِهِمِ الرّبُّ كُلَّ هذا البَلاءِ».
أعمال أخرى لسليمان
10 وا‏نْقَضَتْ عِشرونَ سنَةً قَبلَ أنْ يَفرَغَ سُليمانُ مِنْ بِناءِ قصرِهِ والهَيكلِ. 11 وبِما أنَّ حيرامَ مَلِكَ صورَ أمَدَّ سُليمانَ بِـخشَبِ الأرزِ والسَّرْوِ وبِالذَّهبِ، على قَدْرِ ما أرادَ لإتمامِ هذا العمَلِ، أعطاه سُليمانُ عِشرينَ مدينةً في أرضِ الجليلِ. 12 فخرَجَ حيرامُ مِنْ صورَ لِـيَرى المُدُنَ الّتي أعطاها لَه سُليمانُ، فلَم تُعجِبْهُ. 13 فقالَ لِسُليمانَ: «ما هذِهِ المُدُنُ الّتي أعطَيتَني يا أخي؟» فسُمِّيَت أرضَ كابولَ‌ إلى هذا اليومِ. 14 وكانَ الذَّهبُ الّذي أرسَلَهُ حيرامُ إلى المَلِكِ سُليمانَ عِشرينَ قِنطارا.
15 وسَخَّرَ المَلِكُ سُليمانُ عُمَّالا لِبِناءِ قصرِهِ والهَيكلِ، ولِبِناءِ مَلو‌ وسُورِ أورُشليمَ وحاصورَ ومَجِدُّو وجارَزَ. 16 وكانَ فِرعونُ مَلِكُ مِصْرَ هاجَمَ جازَرَ مِنْ قَبلُ وا‏حتَلَها وأحرَقَها بِالنَّارِ وقتَلَ الكنعانيِّينَ المُقيمينَ فيها. ووَهَبَها مَهْرا لا‏بنَتِهِ زَوجةِ سُليمانَ. 17 فبَنى سُليمانُ جازَرَ وبَيتَ حُورونَ السُّفلى 18 وبَعْلَةَ وتامارَ في برِّيَّةِ أرضِ يَهوذا 19 وجميعَ المُدُنِ الّتي ا‏حتَفَظَ فيها سُليمانُ بِمُستودَعاتِهِ ومَركباتِهِ وخَيلِهِ، وكُلَّ ما أحبَّ أنْ يَبنيَ في أورُشليمَ ولبنانَ وسائِرِ أنحاءِ مَملَكتِهِ. 20 ومِنْ أجلِ هذا سَخَّرَ الّذينَ لم يكونوا مِنْ بَني إِسرائيلَ وجميعَ مَنْ بَقيَ مِنَ الأموريِّينَ والحِثِّيِّينَ والفَرزِّيِّينَ والحَوِّيِّينَ واليَبوسيِّينَ 21 في أرضِ كنعانَ ولم يَقدِرْ بَنو إِسرائيلَ أنْ يَقضوا علَيهِم. هؤلاءِ سَخَّرَهُم سُليمانُ كالعَبـيدِ إلى هذا اليومِ. 22 وأمَّا بَنو إِسرائيلَ فلم يجعَلْ سُليمانُ مِنهُم عَبـيدا، فكانوا جُنودا لَه وحرَسا ورُؤساءَ ومُدَراءَ وقادةَ فُرسانٍ ومَركباتٍ.
23 وكانَ عدَدُ الرُّؤساءِ المُوَكَّلينَ على أعمالِ السُّخرَةِ الّتي قامَ بِها سُليمانُ خمسَ مئَةٍ وخمسينَ رَجُلا.
24 وبَنى سُليمانُ مَلو بَعدَ أنْ صَعِدَت بِنتُ فِرعونَ زَوجَتُهُ مِنْ مدينةِ داوُدَ إلى قصرِها الّذي بَناهُ لها.
25 وكانَ سُليمانُ يُقيمُ لِلرّبِّ مُحرَقاتٍ وذبائِـحَ سلامةٍ على المذبَحِ الّذي بَناهُ لِلرّبِّ ثلاثَ مرَّاتٍ في السَّنةِ. وكانَ يَحرُقُ علَيهِ البَخورَ أمامَ الرّبِّ. وحَفِظَ الهَيكلَ في حالٍ جيِّدةٍ‌.
26 وبَنى المَلِكُ سُليمانُ سُفُنا في عِصيونَ جابِرَ الّتي بِـجانِبِ أيلَةَ عِندَ شاطئِ البحرِ الأحمرِ، في أرضِ أدومَ. 27 فأرسَلَ حيرامُ ملاَّحينَ عارِفينَ بِشُؤُونِ البحرِ لِـيَعمَلوا في السُّفُنِ معَ رِجالِ سُليمانَ. 28 فجاؤوا إلى أوفيرَ‌ وأخذوا مِنْ هُناكَ أربَعةً وسِتِّينَ قِنطارا مِنَ الذَّهبِ، ورَجَعوا بِها إلى المَلِكِ سُليمانَ‌.
Lu Ka'darute Solomo ri kpa To'di
(2 Ambâ 7:11-22)
1 Ondro 'Bädri'ba Solomo konde Yekalu OPI ro obena te ndi zo'desi miri robe ndi zo se cini nda kolebe obene be te oko, 2 OPI ka'darute ndäri kpa to'di, oso se nda kaka'darube ndäri Gibeona ya ana ronye. 3 Ago OPI atate ndäri ekye: “Meri mätu miro se miyebe ono te. Ago mäṛu Yekalu ono te, se mibete vose ma mätuzana kigye äduako ono. Mandrena vona 'da ago magagana 'da tu cini si. 4 Ondro ka'do nyindurute märi ta'dirisi ago ŋgyero oso täpi miro Dawidi koyebe ronye, ago ondro ka'do miro ota maro te ago miye tase cini mata mibe sina kwoi te, 5 'dooko ma'bana giti 'desi miro ro oriro Yisaraele dri 'da orine äduako oso se ma'ba tao'ba be täpi miro Dawidi ri ronye, se makye: Zelevoi ndaro mirina Yisaraele ni ono. 6 Oko ondro ka'do mi kode zelevoi miro mìku teni osovoya mavo, ago ondro mìro ota ndi tase mata ami be sina kwoi kote, ago nyä̀mätu lui azaka te, 7 'dooko manana lidri maro Yisaraele ro 'da ni wari se mozobe ànyari ono yasi, ago me'bena Yekalu se mäṛube ma mätuzana ono ndi. Lidri vo cini yasi ugunayi Yisaraele 'da ago mawonayi ànya 'da. 8 Ago Yekalu se ono a'dona 'da tandro ro, ago 'dise cini kabe ugu lävu lomvoigyesi a'donayi 'da lä'bilä'biro ago larolaro ro, ago atanayi 'da ekye: ‘Tana e'di OPI ye ta gwo wari ono ri ndi Yekalu ono be nonye niya?’ 9 'Dooko lidri ozanayi tadri 'da ekye: ‘Tana ànya e'beyi OPI Lu ànyaro se kolofo zutui ànyaro be ni 'bädri Ezipeto ro yasi ana te. Ànya ruyi dri lui azaka rote, ago mätuyi ànya te ago induruyite ànyari. Tana ta'doro ni OPI ezi tase cini kozi ono te ànya dri wo.’ ”
Tadriole Solomo ro Irama be
(2 Ambâ 8:1-2)
10 Ru Solomo ndroa na 'buteritu Yekalu ndi zo'desi miri ro ndaro be obevoya. 11 Irama 'bädri'ba Tura ro, ozo joce cini ni Solomo ri, wiri ndi kyiyi be ndi logo läguläguro cini be, oso se nda kolebe ronye, ago 'Bädri'ba Solomo ozo 'ba'desii 'buteritu wari Galilaya roya te Irama ri. 12 Oko ondro Irama kikyite ni Tura yasi 'ba'desii se Solomo kozobe ndäri ana ondrene oko, nda le ànya kote. 13 Ta'doro nda atate Solomo ri ekye: “Ädrupi maro, 'ba'desii nonye kwoi nyozo gwo ayani märi tana e'diya?” Tana ta ono ro äzi vo ana dri gi 'du Kabula le tu ono si ono. 14 Irama zo logo läguläguro te Solomo ri läŋgyina orivoya mu'du talentaro kama alo (100).
Losi Oye Solomo ro Mileya
(2 Ambâ 8:3-18)
15 'Bädri'ba Solomo 'ba losi'bai se a'ba be losi oyene mbara si 'do be Yekalu ndi zo'desi miri ro ndaro be te, Milo ndi tiṛi Yerusalema robe, ago Azora, Megido ndi Gezera be. 16 ('Bädri'ba Ezipeto ro gota Gezera te ago rute, tufu Kanana'bai se koribe kigye te ago za 'bakici te asi si. Ago ozote ŋgapäṛi lagye ro ro ŋguti ndaro, toko Solomo ro ri; 17 ndi Solomo go be Gezera te.) Ago Solomo go be Lowera Bete Orona Vurulesi kpate, 18 Baalata ndi Tamara be vocowa Yuda roya, 19 'bakicii lakazà ndaro odroro kigye, 'bakicii se farasii ndi arabia kyila ro ndaro be kabe ori kigye iyi be, ndi ŋga cini azaka se nda kolebe obene Yerusalema ya, Lebanona ya, ndi wari se cini miri ndaro zele ana be. 20 Lidri azaka orivoya wari ana ya lau se ko Yisaraele'bai: Amora'bai, Ete'bai, Pereza'bai, ago Jebusa'bai. 21 Ànya ni zelevoi lidri se Yisaraele'bai ke'bebe ufuako tuse ànya kuruyi 'bädri ànyaro be ana si owo. Solomo gbiri ànya te losi oyene mbarasi ndäri oso iyeäṛii ronye, ago le tu ono si ono zelevoi ànyaro drigi 'du iyeäṛii ro. 22 Oko Solomo 'ba Lidri Yisaraele ro azana kote iyeäṛi ro; ànya yeyi losi te orivoya kyila'bai ndaro ro, dri'bai kyila'bai ro, otaozo'bai arabia kyila ro ro ndi farasi'bai robe ro.
23 Kwoi ni orivoya oti dri'bai 'desiro se a'ba be losi'bai Solomo ro dri owo oti ànyaro orivoya kama nji 'butenji (550).
24 Ŋguti 'bädri'ba Ezipeto ro ro oyite ni 'Bakici Dawidi ro yasi zo modo anyaro se Solomo kobebe anyari ya; 'dooko ono vosi Solomo be Milo te tisi wari se kogobe 'buzele 'bakici ro yasi te.
25 Solomo ka ŋgapäṛi ozaro ndi ŋgapäṛi rumora robe alo perena nätu ndroa alo ya vo tori oloro se nda kobebe OPI ri ana dri. Nda za ŋga tägyi ŋgutruro be te OPI ri. Ago nda nde obe Yekalu rote.
26 'Bädri'ba Solomo ede toŋbo amba te Ezionegebera ya se orivoya loto Elata ya kototi Gyi'desi Okaro roya, wari Edoma roya. 27 'Bädri'ba Irama zo ruindu'bai ndaro te toŋbo be, se ni lidri se ni ta gyi'desi robe iyi losi oyene troalo ruindu'bai Solomo robe. 28 Ànya oyiyite Ofira ya, ago eziyi logo läguläguro läŋgyina talentaro kama su 'buteritu (420) teni nasi; ago ànya eziyite 'Bädri'ba Solomo ri.