سليمان يطلب الحكمة
1 وصاهرَ سُليمانُ فِرعَونَ مَلِكَ مِصْرَ وتزَوَّجَ ا‏بنَتَهُ، وجاءَ بها إلى مدينةِ داوُدَ إلى أنْ أكمَلَ بِناءَ قصرِهِ وهَيكلِ الرّبِّ وسُورِ أورُشليمَ المُحيطِ بِها. 2 وكانَ الشَّعبُ يُقَدِّمونَ ذبائِحَهُم على رُؤوسِ التِّلالِ، لأنَّهُ لم يكُن هَيكلٌ لا‏سم الرّبِّ إلى تِلكَ الأيّامِ. 3 وأحبَّ سُليمانُ الرّبَّ وتَبِـعَ فرائِضَ داوُدَ أبـيهِ، غَيرَ أنَّهُ كانَ يُقَدِّمُ الذَّبائحَ ويَحرُقُ البَخورَ على رُؤوسِ التِّلالِ.
4 وذهَبَ مرَّةً إلى جبعونَ لِـيُقَدِّمَ الذَّبائحَ هُناكَ، لأنَّ فيها أعظَمَ المذابِـحِ، وعلى ذلِكَ المذبَحِ أصعَدَ ألفَ مُحرَقةٍ‌. 5 وفي جبعونَ تجلَّى الرّبُّ لِسُليمانَ في الحُلُم ليلا وقالَ لَه: «أُطْلُبْ ما تُريدُ». 6 فقالَ سُليمانُ: «أنتَ أظهَرتَ إلى عبدِكَ داوُدَ أبـي رَحمةً عظيمةً لأنَّهُ سَلَكَ أمامَكَ بِأمانةٍ وحَقٍّ وا‏ستِقامَةِ قلبٍ، وثابَرتَ على تِلكَ الرَّحمةِ العظيمةِ فرَزَقتَهُ ا‏بنا يَجلِسُ على عرشِهِ كما هوَ اليومَ. 7 والآنَ أيُّها الرّبُّ إلهي، أنتَ مَلَّكتَني مكانَ داوُدَ أبـي وأنا صغيرٌ لا خِبرَةَ لي في الحُكْمِ. 8 وها أنا وسَطَ شعبِكَ الّذي ا‏ختَرتَهُ وهوَ شعبٌ عظيمٌ لا يُحصى ولا يُعَدُّ لكثرَتِه. 9 فا‏منَحْني عقلا مُدرِكا لأحكُمَ شعبَكَ وأُمَيِّزَ الخَيرَ مِنَ الشَّرِّ، وإلاَّ فكيفَ أقدِرُ أنْ أحكُمَ شعبَكَ هذا الكثيرَ».
10 فحَسُنَ في عينَي الرّبِّ طَلَبُ سُليمانَ، 11 فقالَ لَه: «لأنَّكَ طَلَبتَ هذا ولم تطلُبْ لكَ طُولَ العُمرِ والغِنى، ولا موتَ أعدائِكَ، بلِ القُدرَةَ على تميـيزِ ما هوَ حَقٌّ، 12 فأنا أُلبِّـي طلَبَكَ، فأُعطيكَ عقلا حكيما راجِحا لم يكُنْ مِثلُهُ لأحدٍ قَبلَكَ ولا يكونُ مِثلُهُ لأحدٍ بَعدَكَ. 13 وأُعطيكَ أيضا ما لم تَطلُبْهُ: الغِنى والمَجدَ، فلا يكونُ لكَ مَثيلٌ في المُلوكِ كُلَّ أيّامِكَ. 14 وأُطِيلُ عُمرَكَ إذا سَلكْتَ في طريقي، حافِظا فرائِضي ووصايايَ كما سَلَكَ داوُدُ أبُوكَ».
15 وحينَ أفاقَ سُليمانُ مِنْ نَومِه، عرَفَ أنَّ ما رَآهُ كانَ حُلُما. فجاءَ إلى أورُشليمَ ووَقَفَ أمامَ تابوتِ العَهدِ وأصعَدَ مُحرَقاتٍ وقَدَّمَ ذبائحَ سلامةٍ، وأقامَ مَأدُبةً لِجميعِ رِجالِ حاشيتِهِ‌.
سليمان يظهر حكمته
16 ثُمَّ جاءَت إليهِ زانِـيتانِ ووَقَفَتا أمامَهُ. 17 فقالَت إحداهُما: «آهِ يا سيِّدي. أُقيمُ معَ هذِهِ المَرأةِ في بَيتٍ واحدٍ، فوَلَدتُ أنا في البَيتِ 18 وبَعدَ يومَينِ ولَدَت هذِهِ المَرأةُ أيضا. وكُنا معا ولا أحدَ في البَيتِ غيرُنا. 19 فماتَ ا‏بنُ هذِهِ المَرأةِ في اللَّيلِ، لأنَّها نامَت علَيهِ. 20 فلمَّا قامَت عِندَ نِصفِ اللَّيلِ أخذَتِ ا‏بني مِنْ جانبـي وأنا نائمةٌ، وا‏ستَبدَلَتهُ بِا‏بنِها المَيْتِ. 21 وقُمْتُ في الصَّباحِ لأُرضِعَ ا‏بني فوَجَدتُهُ مَيْتا، وعِندَما تَفرَّستُ فيه رَأيتُ أنَّهُ لم يكُنِ ا‏بني».
22 فقالَتِ الثَّانيةُ: «لا، بلِ الحَيُّ ا‏بني والمَيتُ ا‏بنُكِ». فأجابَتها: «لا، بَلِ المَيتُ ا‏بنُكِ والحَيُّ ا‏بني». هكذا تَجادَلَتا أمامَ المَلِكِ.
23 فقالَ المَلِكُ: «هذِهِ تقولُ: الحَيُّ ا‏بني والمَيتُ ا‏بنُكِ. وتِلكَ تقولُ: لا، بلِ المَيتُ ا‏بنُكِ والحَيُّ ا‏بني». 24 ثُمَّ قالَ المَلِكُ: «هاتوا سَيفا». فأعطَوهُ، 25 فقالَ: «أُشطُروا الصَّبـيَّ الحَيَّ شَطرَينِ وأَعطوا كُلَّ واحدةٍ شَطرا». 26 فقالَت والِدةُ الصَّبـيِّ الحَيِّ مُتلَهِّفةً على ا‏بنِها: «آهِ يا سيِّدي. أعطوها الصَّبـيَّ حَيًّا ولا تَقتُلوهُ». فقالَتِ الثَّانيةُ: «بل لا يكونُ لي ولا لكِ. أُشطُروهُ». 27 فقالَ المَلِكُ: «أعطوا الصَّبـيَّ الحَيَّ لِتلكَ المَرأةِ لأنَّها أُمُّهُ، ولا تَقتُلوهُ». 28 فسَمِعَ جميعُ بَني إِسرائيلَ بِالحُكْمِ الّذي حكَمَ بهِ المَلِكُ، فهابوهُ لأنَّهُم عرَفوا أنَّ اللهَ منَحَهُ الحِكْمةَ لِـيَحكُمَ بِالعَدلِ.
Mätu Solomo ro ta Tavouni rota
(2 Ambâ 1:3-12)
1 Solomo 'be bereazi te 'bädri'ba Ezipeto robe ŋguti ndaro ogye si. Nda ezi anya te 'Bakici Dawidi roya, madale nda nde zo'desi miri ro ndaro, Yekalu ndi tiṛi se gbikyi Yerusalema lomvosi ana be obena gwo. 2 Lidri lo tori te vo tori oloro amba yasi, tana 'dooko drigba abe Yekalu dri ko OPI mätuzana.
3 Solomo lu OPI tawi, ago sote ŋgaemba täpi ndaro Dawidi ro vo; oko nda ka kpa koronyai 'ba ro tufu ago ka ànya ozo ozane tori ro vo tori oloro amba drisi.
4 Ago tu alo si nda oyite Gibeona ya tori olone, tana ana ni vo tori oloro se para likuekye owo. Kätina Solomo ozo ŋgapäṛi ozaro kutu alo te ozane vo tori oloro dri lau. 5 Ŋgäkyi ana si OPI ka'darute ndäri tori si, ago eji nda te ekye: “Mile märi e'di ozone miri ya?”
6 Ago Solomo zatadrite ekye: “Nyaka'da ŋgalu miro te ruindu'ba miro täpi maro Dawidi ri, tana nda orivoya kado, 'diri, ŋgye lakole mibe ya. Ago nyugu ŋgalu 'desi 'duro miro ka'dana te ndäri, ŋgwaago ozo si ndäri orine giti ndaro dri tu ono si ono. 7 Äye OPI Lu maro, mi'ba ma ruindu'ba miro te 'bädri'ba ro vo täpi maro roya, ma gica ŋgaga giṛiŋwa ro; ago mäni 'dimiri kpa ko ono owo. 8 Ma orivoya lidri miro se minjibe modo miro ri ono lako, lidri se orivoya amba, se äni kote ànya otine ono. 9 Ka'do inye, nyozo tavouni märi lidri miro miriza taŋgye si, ago a'do toto takado ro ndi takozi be unine. Tana mimirina lidri du miro ono eŋwanyeya?”
10 OPI a'dote yai'dwesi tase Solomo kejibe ono ta. 11 Ago Lu atate ndäri ekye: “Tana nyeji tate tavouni ta 'di miriza ŋgyero, ago nyeji ta kote andivo miro ri orine madaro kode a'done ŋgaamba be kode ta ufu kyila'baazii miro rota, 12 mindre mayena tase nyejibe ono ndi. Mozona tavouni amba 'da miri ndi tauni be ndrani se 'diaza a'do kätina ko sina ri ca 'diaza ri ogo a'done sina i'do. 13 Mozona ŋgase nyeji ta kote tana ro kpa miri; tu cini ori miro rosi nya'dona ŋgadriamba be ago orooro ro, ndrani 'bädri'ba azii ri. 14 Ago ondro ka'do miro ma te, ago nyäti ota maro te ndi tase mata mibe oyene be te, oso täpi miro Dawidi koyebe ronye, 'dooko ma'bana mi ndi orine madaro.”
15 Ndi Solomo pimite, ago nite anjioko Lu atani ndäri tori si. Ago nda oyite Yerusalema ya, ago edrete Sänduku Tao'baro OPI ro mile, ago ozo ŋgapäṛi ozaro te ndi ŋgapäṛi rumora ro be OPI ri. Ago ono vosi nda ye karama te dri'bai losi ro cini ndaro ri.
Solomo ka Vure Rritibe Ope
16 Tu alo si ronyi'bai ritu azaka ikyiyite ago edreyite 'Bädri'ba Solomo kandra. 17 Alodi ànyaro atate ekye: “Mise 'Desipara ono, ma ndi toko ono be mà ori zo alo ya, ago mäti ŋgwaagoro te 'dooko anya orivoya mabe zo ya. 18 'Dooko u'du ritu uti maro vosi, anya ti ŋgwaagoro kpate. Ama ritu toto ni orivoya zo ya lau; 'diaza i'do amayibe zo ya lau. 19 Ago ŋgäkyi alo si oko, anya u'dute wairo ago reṛite ŋgwa anyaro dri ago ipite ṛi. 20 Ndi anya ŋgate o'bwaro, ago ŋgyi ŋgwa maro teni makandra 'dooko ma ruindu'ba miro mu'dute, ago ŋgyi nda te kitapara anyaro dri, ago anya 'be ŋgwa se avo ro anyaro ana te kitapara maro dri. 21 Ondro maŋgate kyenoŋbo ba ozone ŋgwa maro ri oko, mandre oko anya drate. Oko ondro menate liaro ago mandrete oko, ana koni ŋgwa maro owo.”
22 Oko toko kinjo ana atate ekye: “Hwa, ŋgwa lidriidriro 'do orivoya maro, ago ŋgwa avo ro 'do ni miro.” Ago toko se käti ana zatadrite ekye: “Hwa ŋgwa avo ro 'do miro, ago ŋgwa lidriidriro 'do ni maro.”
Ta'doro ànya uguyi kaladiṛite 'bädri'ba kandra inye.
23 'Dooko 'Bädri'ba Solomo atate ekye: “Ami riti ono alo ka ata ekye: ‘Ŋgwa lidriidriro ono ni maro ago miro ni orivoya avo ro 'do;’ ago aza ekye: ‘Hwa, ŋgwa miro ni orivoya avo ro 'do, ŋgwa lidriidriro 'do ni maro.’ ” 24 Ago 'Bädri'ba Solomo zo lazo te bando ta, ago ondro ezite oko, 25 nda atate ekye: “Nyätäṛi ŋgwa lidriidriro 'do yana ritu, ago nyozo telesina alo ri, ago telesina aza ri.” 26 'Dooko toko se ni endre ŋgwa modo lidriidriro ana ro ana, ya anyaro lu ŋgwa anyaro tawi, ago atate 'bädri'ba ri ekye: “Rägu Mise 'Desipara ono mifu ŋgwa 'do ko, nyozo ŋgwa 'do anya ri!”
Oko toko kinjo ana atate ekye: “Nyozo ko aza alo amaro ri; nyätäṛi yana ri ritu.”
27 'Dooko Solomo zatadrite ekye: “Nyozo ŋgwa lidriidriro 'do toko käti 'do ri, mifu ko; anya ni endre na owo.”
28 Ago ondro lidri cini Yisaraele ro keriyi vureope se Solomo koyebe ana tana te oko; ànya cini royi nda tawi, tana ànya niyite anjioko Lu ozo tavouni te ndäri vure oyeza ŋgyero.