إحصاء شعب إسرائيل ويهوذا
(2صم 24‏:1‏-25)
1 ونَوى الشّيطانُ الشَّرَّ لإِسرائيلَ، فحَضَّ داوُدَ على إحصاءِ شعبِها. 2 فقالَ داوُدُ لِـيوآبَ وقادةِ جيشِهِ: «إِذهَبوا وا‏حصوا شعبَ إِسرائيلَ، مِنْ دانَ إلى بِئْرَ سَبْعَ، وأخبِروني لأعلَمَ كم عدَدُهُ». 3 فأجابَهُ يوآبُ: «ليَزِدِ الرّبُّ شعبَهُ مئَةَ ضُعفٍ، أمَا كُلُّهُم رَعاياكَ يا سيِّدي المَلِكُ، فلِماذا تَطلُبُ هذا الأمرَ وتجعَلُ بَني إِسرائيلَ يَخطأونَ لِلرّبِّ‌؟» 4 غَيرَ أنَّ إرادَةَ داوُدَ تغَلَّبَت على رأيِ يُوآبَ فخَرَجَ هذا الأخيرُ وجالَ في كُلِّ أنحاءِ الأرضِ، ثُمَّ رجَعَ إلى أورُشليمَ. 5 وأخبَرَ يُوآبُ المَلِكَ داوُدَ بِـجُملَةِ عدَدِ الشَّعبِ، فكانَ عدَدُ رِجالِ إِسرائيلَ كُلِّهِم مليونا ومئَةَ ألفِ رَجُلٍ قادرٍ على حَمْلِ السِّلاحِ، وعدَدُ رجالِ يَهوذا أربَعَ مئَةٍ وسَبعينَ ألفَ رَجُلٍ. 6 ولم يُحصِ يُوآبُ سِبْطَي لاوي وبنيامينَ لأنَّ ما أمرَ بهِ المَلِكُ كانَ مكروها لدَيهِ. 7 وا‏ستاءَ اللهُ مِمَّا فعَلَهُ داوُدُ، فعاقَبَ جميعَ الشَّعبِ. 8 فقالَ داوُدُ للرّبِّ: «خَطِئْتُ جِدًّا في ما فعَلْتُ. والآنَ يا ربُّ ا‏غفِرْ لِعَبدِكَ هذِهِ الخطيئةَ، لأنِّي بِـحَماقةٍ عظيمةٍ تَصَرَّفْتُ». 9 وكلَّمَ الرّبُّ جادَ النَّبـيَّ، رائيَ داوُدَ: 10 «إِذهَبْ إلى داوُدَ وقُلْ لَه: هذا ما يقولُ الرّبُّ: أَعرِضُ علَيكَ ثَلاثَ ضَرَباتٍ، فا‏ختَرْ واحدةً مِنها أُنزِلُها بِكَ». 11 فجاءَ جادُ إلى داوُدَ وقالَ لَه: 12 «أيًّا مِنَ الضَّرَباتِ الثَّلاثِ تَختارُ: أنْ تَمُرَّ علَيكَ ثَلاثُ سِنينَ جُوعٍ في أرضِكَ، أم تَهربُ أمامَ أعدائِكَ ثَلاثَةَ أشهرٍ وهُم يُطاردونَكَ، أمْ يَحِلُّ في أرضِكَ وَباءٌ ثَلاثَةَ أيّامٍ؟ فَفكِّرِ الآنَ بِما أُجيـبُ بهِ الرّبَّ». 13 فقالَ لَه داوُدُ: «هذا ا‏خْتيارٌ عَسيرٌ جِدًّا. لكِنْ إذا كانَ لا بُدَّ مِنَ الاختيارِ فلنَقَعْ في يَدِ الرّبِّ لأنَّ مَراحِمَهُ كثيرةٌ، ولا نَقَعُ في يَدِ النَّاسِ».
14 فأرسَلَ الرّبُّ وباءً، فماتَ مِنَ الشَّعبِ سَبعونَ ألفَ رَجُلٍ. 15 وبَعَثَ اللهُ ملاكا إلى أورُشليمَ لِـيُدَمِّرَها، فنَدِمَ الرّبُّ على هذِهِ الضَّربةِ وقالَ للملاكِ الّذي كانَ يُميتُ الشَّعبَ: «كفَى، كُفَّ الآنَ يَدَكَ». وكانَ ملاكُ الرّبِّ عِندَ بَيدَرِ أرنانَ اليَبوسيِّ‌، 16 ورفَعَ داوُدُ عَينَيهِ فرأى الملاكَ واقِفا بَينَ السَّماءِ والأرضِ وبـيَدِهِ سَيفُهُ فسَدَّدَهُ على أورُشليمَ. فسَجَدَ داوُدُ والشُّيوخُ على وجُوهِهِم وهم لابِسونَ المُسوحَ 17 وقالَ داوُدُ للهِ: «أنا الّذي خَطِئْتُ، وأنا الّذي فعَلْتُ السُّوءَ، وأمَّا أولئِكَ المَساكينُ كالخِرافِ فماذا فعَلوا؟ فعاقِبْني أيُّها الرّبُّ إلهي، وعاقِبْ أهلَ بَيتي، ولا تُعاقِبْ شعبَكَ». 18 فأمرَ ملاكُ الرّبِّ جادَ النَّبـيَّ أنْ يأمُرَ داوُدَ بالصُّعودِ إلى بَيدَرِ أرنانَ اليَبوسيِّ ويُقيمَ مذبَحا للرّبِّ. 19 فصَعِدَ داوُدُ كما أمرَهُ الرّبُّ على لِسانِ جادَ. 20 وا‏لتَفَتَ أرنانُ وهوَ يَدوسُ الحِنطَةَ على البَيدَرِ فرأى الملاكَ فا‏ختَبَأ هوَ وبَنوهُ الأربعَةُ الّذينَ معَهُ. 21 وجاءَ داوُدُ إلى أرنانَ، فلمَّا رآهُ أرنانُ خرَجَ مِنَ البَيدَرِ وا‏نْحَنى لَه إلى الأرضِ. 22 فقالَ لَه داوُدُ: «أعطِني البَيدَرَ بالثَّمنِ الّذي يَستَحِقُّه حتّى أبنيَ فيهِ مذبَحا لِلرّبِّ، فتكُفَّ الضَّربةُ عَنِ الشَّعبِ». 23 فقالَ لَه أرنانُ: «خُذْهُ يا سيِّدي المَلِكُ وا‏عمَلْ ما تَراهُ حسَنا. ها أنا أُعطي البقَرَ مُحرَقاتٍ والنَّوارِجَ حطَبا والحِنطَةَ تقدِمةَ. هذا كُلُّهُ أُعطيهِ». 24 فقالَ لَه المَلِكُ داوُدُ: «كلاَّ، بل أشتَري مِنكَ البَيدَرَ بِثَمنٍ كامِلٍ. فأنا لا آخُذُ مالَكَ فَأُقَدِّمُ للرّبِّ مُحرَقَةً مَجَّانيَّةً». 25 فدَفَعَ داوُدُ إلى أرنانَ ثمَنَ البَيدَرِ سِتَّ مئَةِ قِطعَةٍ مِنَ الذَّهبِ. 26 وبَنى فيهِ مذبَحا للرّبِّ، وقدَّمَ مُحرَقاتٍ وذَبائِـحَ سلامةٍ، ودَعا إلى الرّبِّ فا‏ستجابَ لَه بإنزالِ نارٍ مِنَ السَّماءِ على مذبَحِ المُحرَقَةِ. 27 وأمرَ الرّبُّ الملاكَ فرَدَّ سيفَهُ إلى غِمدِهِ.
28 وحينَ رأى داوُدُ أنَّ الرّبَّ ا‏ستَجابَ لَه صارَ يُقَدِّمُ ذبائِـحَ للرّبِّ في بَيدَرِ أرنانَ اليَبوسيّ، 29 لأَنَّ مَسكِنَ الرّبِّ الّذي عَمِلَهُ موسى في البرِّيَّةِ ومذبَحَ المُحرَقةِ كانا في ذلِكَ الوقتِ على تَلَّةِ جِبْعونَ‌. 30 ولم يقبَل داوُدُ أنْ يذهَبَ إلى هُناكَ لِـيعبُدَ اللهَ خَوفا مِنْ سيفِ ملاكِ الرّبِّ.
Dawidi Ti lidri Yisaraele ndi Yuda be rote
(2 Samuele 24:1-25)
1 Satani lete rriti ezine lidri Yisaraele ro dri, ta'dota nda 'ba Dawidi te tausune lidri Yisaraele ro otine. 2 Dawidi atate Yoaba ndi otaozo'bai kyila'bai ro se nda be kai ri ekye: “Nyoyi miti lidri Yisaraele ro, eto ni Beraseba ya le Dana ya, 'dooko nyologo tana märi, tana mäni oti ànyaro robe.”
3 Oko Yoaba zatadrite ekye: “Ka'do inye OPI kiliti lidri ndaro perena kama alo (100) ndrani oso a'do ànyaro yauono ri! Oko 'desi 'bädri'ba, inye'do vo ànyaro cini ṛo ko ruindu'bai miro ya? Tana e'di mile tase ono oyene niya? Mile taenji ezine lidri dri tana e'diya?” 4 Oko ata 'bädri'ba ro pe Yoaba te ṛe. Yoaba fote abate lidri Yisaraele ro lakosi gbikyi ago go egote kovole Yerusalema ya. 5 Yoaba ozo oti lidri se atibe rote Dawidi ri. Lidri cini Yisaraele ro kyila oyero orivoya tere'benye alo kutu kama alo (1,100,000), ago Yuda orivoya kutu kama su 'butenjidrieri (470,000). 6 Oko nda ti 'bakala Lewe ndi Benjamina robe kote, tana ota 'bädri'ba ro 'ba Yoaba te kyilaro.
7 Lu a'do kote yai'dwesi ta ono ta, ta'dota nda eza Yisaraele te. 8 Dawidi atate Lu ri ekye: “Maye takozi para te tase mayebe ono si! Oko yauono, molo'baru miri, nye'be ma ruindu'ba miro ta takozi rota; tana maye ta te amaama si.”
9 'Dooko OPI atate Gada nebi Dawidi ro ri ekye: 10 “Nyoyi nyata Dawidi ri mikye: OPI ekye: Mozo ŋga nätu miri, minji alodi ànyaro, maye robe miri.”
11 Gada ikyite Dawidi re ago atate ndäri ekye: “OPI ekye: ‘Minji se milebe; 12 ndroa nätu mä'bu ro, kode imba nätu lämune ni kyila'baazii miro risi; kode u'du nätu bando OPI ro ri odra adravo koziro ro ri a'done 'bädri dri, ago malaika OPI ro ri ugu 'di tufune wari cini Yisaraele ro yasi.’ Ka'do inye nyusu tavona, ago nyata tase märi logone nda se kezo ma be ono ri.” 13 'Dooko Dawidi logotate Gada ri ekye: “Mate rriti 'desi ya, oko male koni lidri ri ma ezane. OPI andivo keza ma ni, tana nda orivoya yauni parandra be.”
14 Ta'dota OPI ezi adravo odra koziro rote Yisaraele dri; ago lidri Yisaraele ro drate kutu njidrieri (70,000). 15 Ago OPI ezo malaika te lidri Yerusalema ya tufune; oko ondro OPI kondrete oko, nda gyero tausu ndaro te ni tase rritiro nonye ono oyevoya, nda atate malaika 'ditufuro ri keye: “Nyedre! 'Do ojote!” 'Dooko maliaka OPI ro orivoya edrevoya kaladri Arauna Jebusa'ba roya. 16 Dawidi keŋga mi ndaro te oko, ndre malaika OPI rote edrevoya vo lewe ya kuru oli ya bando be dri ndaro ya eŋgate nja Yerusalema dri. 'Dooko Dawidi ndi dri'bai lidri robe soyi gunia te, 'deyite vuru militi si. 17 Dawidi mätute Lu ri ekye: “Mani 'dise koye ta be koziro owo. Mozo ota ni lidri otine. Oko lidri se mäyuro kwoi yeyi iro e'diya? Molo'baru miri, Äye OPI Lu maro, nyeza ma ayani, ndi katidri maro be; oko mipa lidri miro.”
18 'Dooko malaika OPI ro atate Gada ri atane Dawidi ri oyine vo tori oloro obene OPI ri kaladri Arauna Jebusa'ba roya. 19 'Dooko Dawidi ro ota OPI rote ago oyite oso Gada katabe ndäri ronye. 20 'Dooko Arauna ndi ŋgwàagoro su ndaro be orivoya kyifo o'bivoya kaladri lau; ondro ànya kondreyi malaika te oko, ŋgwàagoro ndaro se kai muyi da'doyi andivo ànyaro te. 21 Ondro Arauna kondre Dawidi te eziikyivoya ndare oko, nda e'be kaladri te ikyite Dawidi re andite vuru militi si. 22 Dawidi atate ndäri ekye: “Nyozo kaladri miro magye robe tana mabe vo tori oloro robe OPI ri, tana adravo koziro odra ro ono kedre robe ni lidri tufuvoya, Mozona ndi lagyena modona ayani.”
23 'Dooko Arauna atate Dawidi ri ekye: “Miru ri; 'desi 'bädri'ba, ago miye tase milebe oyene 'do ri sina, mindre, mozo 'daŋgo kwoi begi ono ŋgapäṛi ozaro ro, loro inya o'biro, ago kyifo ono ŋgapäṛi inya ro ro, mozo ŋga kwoi vona cini te miri.”
24 Oko 'bädri'ba Dawidi zatadri Arauna rote ekye: “Hwa, magyena ogye lagyena modona si; märi ŋga miro ozone ayani OPI ri i'do, ca ŋgapäṛi ozaro se magye beko ogye 'do.” 25 'Dooko Dawidi ozo sekele logo läguläguro ro läŋgyina kama njidrialo (600) te Arauna ri ta kaladri rota. 26 Dawidi be vo tori oloro te lau OPI ri ago ozo ŋgapäṛi ozaro ndi ŋgapäṛi rumora robe te, nda mätu te, ago OPI zatadri ndaro te asi eda si ni vo'buyakuru yasi vo tori oloro ŋgapäṛi ozaro ro dri.
27 'Dooko OPI ta malaika te bando ndaro logone kovole foro ndaro ya. 28 Tu gi ana si, ondro Dawidi kondrete OPI zatadri ndaro te oko, nda lo tori te kaladri Arauna Jebusa'ba roya lau. 29 Tana 'dooko Mutuguṛi OPI ro, se Musa kedebe vocowa ya ana, ago vo tori ŋgapäṛi ozaro ro tu kai si drigba orivoya vo toŋgoro Gibeona roya; 30 oko Dawidi a'dote mbaraako oyine lau OPI mätune, tana nda orivoya turituriro ni bando malaika OPI ro ro ri.