إحصاء شعب إسرائيل ويهوذا
(1أخ 21‏:1‏-6)
1 وعادَ غضَبُ الرّبِّ فا‏شتَدَّ على بَني إِسرائيلَ، فأثارَ علَيهِم المَلِكَ داوُدَ‌. 2 قالَ لَه الرّبُّ: «عُدَّ شعبَ إِسرائيلَ ويَهوذا». فقالَ المَلِكُ ليوآبَ قائِدَ جيشِهِ: «طُفْ معَ أعوانِكَ في جميعِ أسباطِ إِسرائيلَ، مِنْ دانَ إلى بِئرَ سَبعَ وعُدُّوا الشَّعبَ لأعلَمَ كم عدَدُهُ». 3 فأجابَهُ يوآبُ: «ليَزِدِ الرّبُّ إلَهُك الشَّعبَ مئةَ ضُعفٍ ما هوَ علَيهِ اليومَ، وعيناكَ بَعدُ قادِرَتانِ أنْ تَرى ذلِكَ. ولكِنْ ماذا يُريدُ سيِّدي المَلِكُ بِهذا الأمرِ‌؟» 4 غيرَ أنَّ الملِكَ فرَضَ رأيَهُ على يوآبَ وعلى قادةِ الجيشِ، فخرَجوا مِنْ عندِهِ ليَعُدُّوا بَني إِسرائيلَ. 5 فعَبَروا الأردُنَّ ونَزَلوا بِــعَروعيرَ‌، عَنْ يَمينِ المدينةِ، وهوَ في وسَطِ وادي جادَ وتُجاهَ يَعزيرَ. 6 وأتَوا إلى جلعادَ وإلى قادِشَ في أرضِ الحِثِّيِّينَ، ثُمَّ إلى دانَ ومِنها إلى صيدونَ. 7 وجاؤوا إلى حصنِ صورٍ وجميعِ مُدُنِ الحوِّيِّينَ والكنعانيِّينَ، ثُمَّ خرَجوا إلى بئرَ سَبعَ في جنوبِ يَهوذا. 8 ولمَّا طافوا في تِلكَ الأرضِ كُلِّها، رجَعوا إلى أورُشليمَ بَعدَ تِسعةِ أشهرٍ وعِشرينَ يوما 9 فأخبَرَ يوآبُ المَلِكَ بعدَدِ الشَّعبِ، فكانَ رِجالُ إِسرائيلَ ثماني مئَةِ ألفِ رجُلٍ قادرٍ على حَملِ السِّلاحِ، ورجالُ يَهوذا خمسَ مئةِ ألفِ رجُلٍ.
عقاب الله وغفرانه
(1أخ 21‏:7‏-17)
10 فأخذَ ضميرُ داوُدَ يُؤَنِّبُه بَعدَ إحصاءِ الشَّعبِ وقالَ للرّبِّ: «خطِئتُ جِدًّا في ما فعلتُ. والآنَ يا ربُّ ا‏غفِرْ لعَبدِكَ هذِهِ الخطيئةَ، لأنِّـي بِـحماقةٍ عظيمةٍ تصرَّفتُ». 11 فلمَّا نهضَ داوُدُ في الصَّباحِ كانَ الرّبُّ كلَّمَ جادَ النَّبـيَّ، رائي داوُدَ بقولِهِ 12 «إذهَبْ إلى داوُدَ وقُلْ لَه: هذا ما يقولُ الرّبُّ: أعرِضُ علَيكَ ثَلاثَ ضرَباتٍ، فا‏ختَرْ واحدةً مِنها فأُنزِلَها بكَ». 13 فجاءَ جادُ إلى داوُدَ وقالَ لَه: «ما تختارُ؟ أسَبْعَ سِنينَ جُوعٍ في أرضِكَ، أو الهربَ أمامَ أعدائِكَ ثَلاثَةَ أشهرٍ وهُم يُطارِدونَكَ، أو ثَلاثَةَ أيّامٍ مِنَ الوباءِ في أرضِكَ؟ فكّرِ الآنَ بِما أُجيـبُ بهِ الرّبَّ». 14 فقالَ لَه داوُدُ: «هذا ا‏ختيارٌ عسيرٌ جِدًّا. فلنَقَعْ في يَدِ الرّبِّ لأنَّ مراحِمَهُ كثيرةٌ، ولا نقَعُ في يَدِ النَّاسِ».
15 فأرسَلَ الرّبُّ وباءً في إِسرائيلَ مِنَ الصَّباحِ إلى الموعِدِ الّذي ا‏ختارَهُ، فماتَ مِنَ الشَّعبِ في البلادِ كُلِّها، مِنْ دانَ إلى بئرَ سبعَ، سَبعونَ ألفَ رجُلٍ. 16 ومَدَّ الملاكُ يدَهُ على أورُشليمَ ليُدمِّرَها، فندِمَ الرّبُّ على هذِهِ الضَّربَةِ وقالَ للملاكِ الّذي كانَ يُميتُ الشَّعبَ: «كفى، كُفَّ الآنَ يَدَكَ». وكانَ ملاكُ الرّبِّ عِندَ بَيدَرِ أرونا اليَبوسيِّ‌. 17 وحينَ رأى داوُدُ الملاكَ قالَ للرّبِّ: «أنا الّذي خَطِئتُ، وأنا الّذي فعَلتُ السُّوءَ، وأمَّا أولئِكَ المَساكينُ كالخِرافِ فماذا فعَلوا؟ فَعاقِبْني، عاقِبْ بَيتَ أبـي».
18 فجاءَ جادُ ذلِكَ اليومَ إلى داوُدَ وقالَ لَه: «إصعَدْ إلى بَيدَرِ أرونا اليَبوسيِّ، وأقِمْ هُناكَ مذبَحا للرّبِّ». 19 فصعِدَ داوُدُ كما أمرَهُ الرّبُّ على لسانِ جادَ. 20 ونظَرَ أرونا فرأى المَلِكَ وحاشيتَهُ عابرينَ إليهِ، فخرَجَ وا‏نحَنى لَه حتّى الأرضِ 21 وسألَ: «لماذا جِئتَني يا سيِّدي المَلِكُ؟» فأجابَهُ داوُدُ: «لأشتَريَ مِنكَ البَيدَرَ وفيه أُقيمُ مذبَحا للرّبِّ، فتَكُفَّ الضَّربَةُ عنِ الشَّعبِ». 22 فقالَ لَه أرونا: «ليأخُذْ سيِّدي المَلِكُ ويُصعِدْ للرّبِّ مِنَ المُحرَقاتِ ما يَراهُ حسَنا. ها بقَرٌ للمُحرقَةِ، والنَّوارِجُ وأنيارُ البقَرِ تكونُ حطَبا». 23 هذا كُلُّه قدَّمَهُ أرونا للمَلِكِ وقالَ لَه: «الرّبُّ إلهُكَ يَرضى عَنكَ». 24 فأجابَهُ المَلِكُ: «كلاَّ، بل أدفَعُ لكَ الثَّمنَ. فأنا لا أُصعِدُ للرّبِّ إلهي مُحرَقاتٍ مجَّانيةً». فا‏شتَرى داوُدُ البَيدَرَ والبقَرَ بخَمسينَ مِثقالا مِنَ الفِضَّةِ، 25 وبَنى هُناكَ مذبَحا للرّبِّ، وأصعَدَ مُحرقاتٍ وذبائِحَ سلامةٍ، فأشفَقَ الرّبُّ على الشَّعبِ، وكفَّتِ الضَّربَةُ عَنْ إِسرائيلَ‌.
Dawidi Ti Lidri Yisaraele ro te ndi Yuda ro be
(1 Ambâ 21:1-27)
1 Kyila OPI ro lerute kpa to'di Yisaraele be, ago eŋga ya Dawidi rote ànya lomvo, ago OPI atate ndäri ekye: “Nyoyi, miti lidri Yisaraele ro ndi Yuda ro be.” 2 Ago 'Bädri'ba Dawidi atate Yoaba otaozo'bai ndaro ri ekye: “Nyòyi otaozo'ba kyila'bai robe 'bakala cini Yisaraele ro yasi, etoni Dana ya le Beraseba ya, ago mìti lidri, tana mäni oti lidri ro robe.”
3 Oko Yoaba atate 'bädri'ba ri ekye: “Ka'do inye OPI Lu miro kiliti lidri Perena kama ndrani oso a'do ànya ro yauono ri, ago 'dooko OPI 'bädri'ba maro kori dri gi 'du tana kondre robe; oko tana e'di opi 'bädri'ba maro a'dogwo yai'dwesi tase ono oyene niya?” 4 Oko ata 'bädri'ba ro pe Yoaba ndi otaozo'bai kyila'bai robe te ṛe. Ta'dota Yoaba ndi otaozo'bai kyila'bai robe foyite tesi ni 'bädri'ba kandra si ago oyiyite lidri Yisaraele ro otine.
5 Ànya zayidri Golo Yaradene rote, ago otoyi gawa te Aroeri ya, 'bakici se kitori ya vodelero roya ya, wari Gada roya. Ago ni nasi ànya oyite mä'dudri ro Jazera ya. 6 'Dooko ànya ikyiyite Gilada ya, ago Kadesa ya 'bädri Ete'bai roya. Ago ànya ikyiyite Dana ya, ago ni Dana yasi ànya oyiyite aŋgoya ro Sidona ya. 7 Ago ànya ikyiyite tiṛi obeobero 'bakici Tura roya ndi 'bakicii cini Iva'bai ndi Kanana'bai robe yasi; ago ànya oyiyite driya le Negebe Yuda roya Beraseba ya. 8 Ondro ànya kälävuyite wari cini yasi oko, ànya esayite Yerusalema ya ädu imba njidriesu roya, u'du 'buteritu na ya. 9 Ago Yoaba ozo oti lidri se atibe rote 'bädri'ba ri: Yisaraele ya lidri mbaraekye se nja a'done kyila'bai ro orivoya kutu kama njidriena (800,000), ago lidri Yuda ro kama kutu nji (500,000).
10 Oti lidri ro vosi oko, ya Dawidi ro rite loŋgane. Ago Dawidi atate OPI ri ekye: “Maye takozi 'desi te tase mayebe ono si. Oko yauono, Äye OPI, molo'baru miri, nye'be ma ruindu'ba miro ta takozi maro rota; tana maye tate amama si.” 11 Ago ondro Dawidi koŋgate kyenoŋbosi oko, ata OPI ro ikyite nebi Gada taäŋgu'ba Dawidi ro ri ekye: 12 “Nyoyi ago nyata Dawidi ri mikye: ‘Ono ni tase OPI kabe atana owo ekye, mozo ŋga nätu miri, minji alodi ànyaro, maye robe miri.’ ” 13 Ndi Gada ikyite Dawidi re ago atate ndäri ekye: “Inye'do ndroa nätu mä'bu ro kikyi 'bädri miro ya ya? Kode mile lämune ni kyila'baazii miro ri imba na nätu ya? Kode adravo odra koziro ri a'done u'duna nätu 'bädri miro ya ya? Ka'do inye nyusu tavona, ago nyiti tase märi logone nda se kezo mabe ono ri.”
14 'Dooko Dawidi logo tate Gada ri ekye: “Ma te rriti 'desi ya, oko male ko ni lidri ri ama ezane. OPI andivo keza ama ni, tana nda orivoya yauni para ndra be.” 15 Ta'dota OPI ezi adravo odra koziro te Yisaraele dri etoro ni kyenoŋbo ana si madale tuse atibe si. Etoro ni Dana ya le Beraseba ya lidri drate kutu 'bute njidrieri (70,000). 16 Ago ondro malaika kozo drì iro te Yerusalema driro anya perene oko, OPI läpi tausu ndaro teni tase rritiro nonye ono oyevoya, ago atate malaika se kabe losi 'ditufu ro oye lidri lako ana ri ekye: “Nyedre! 'Do ojote.” Ago malaika OPI ro orivoya telesi kaladri Arauna Jebusa'ba roya.
17 'Dooko Dawidi kondre malaika se kabe lidri tufu ana te oko, nda atate OPI ri ekye: “Mindre, maye takozi ni, ma ni se ye tate koziro owo; oko lidri se mäyuro kwoi, yeyi iro e'diyi ya? Molo'baru miri, nyeza ma ayani ndi katidri maro be.”
18 Ago tu gi ana si Gada ikyite Dawidi re, ago atate ndäri ekye: “Nyoyi mibe vo tori oloro OPI ri kaladri Arauna Jebusa'ba roya.” 19 'Dooko Dawidi ro ota OPI rote ago oyite oso Gada katabe ndäri ronye. 20 Ago ondro Arauna kondrevote vuru oko, nda ndre 'bädri'ba te ndi dri'bai losi ro ndaro be ikyivoya nda re ro, ago Arauna fote tesi, ago nda 'dete vuru 'bädri'ba kandra militi si taoro si. 21 Ago Arauna atate ekye: “Tana e'di opi 'bädri'ba maro ikyigwo ruindu'ba ndaro re niya?”
Dawidi atate ekye: “Mikyi kaladri miro ogyene, vo tori oloro obeza driigye OPI ri, tana adravo odra koziro kedre robe ni lidri lako.”
22 'Dooko Arauna atate Dawidi ri ekye: “Mi'ba opi 'bädri'ba maro kuru ri ago kolo ŋgase landrebe kado ndäri 'do. Daŋgoi ŋgapäṛi ozaro ro begi ono, ndi dhudhu kaladri robe ndi juṛu 'daŋgo robe tiza ro.” 23 Arauna ozo se cini ono te 'bädri'ba ri. Ago Arauna atate 'bädri'ba ri ekye: “OPI Lu miro koza tadri miro yai'dwesi.”
24 Oko 'bädri'ba atate Arauna ri ekye: “Hwa, magyena ogye ni mirigye si. Mänina ko tori oloro se mozo ŋga aza ko driigye 'do olene OPI Lu maro ri.” Ago Dawidi gye kaladri te ndi 'daŋgo be tonyo mo'di ro 'butenji (50) si. 25 Ago Dawidi be vo tori oloro te lau OPI ri, ago ozo ŋgapäri ozaro te ndi ŋgapäṛi rumora ro be. Ago OPI eri mätu ndaro te ta 'bädri rota, ago adravo odra koziro edrete ni Yisaraele ya.