1 الجوابُ الرَّقيقُ يَصرِفُ الغضَبَ،
والكَلِمةُ المُوجِعةُ تُثيرُ السُّخْطَ.
2 لِسانُ الحكيمِ يَجودُ بالمَعرِفَةِ.
وفَمُ البليدِ يَفيضُ حماقةً.
3 عينا الرّبِّ في كُلِّ مكانٍ،
تُراقِبانِ الأشرارَ والأخيارَ.
4 صلاحُ اللِّسانِ شجَرةُ حياةٍ،
وا‏عْوجاجُهُ هلاكٌ للرُّوحِ.
5 الأحمقُ يَستَهينُ بِمَشورَةِ أبـيهِ،
والرَّجلُ الذَّكيُّ يَقبَلُ التَّوبـيخَ.
6 بَيتُ الصِّدِّيقِ حِصْنٌ عظيمٌ،
وفي مَنزلِ الشِّرِّيرِ كَدَرٌ.
7 شِفاهُ الحُكماءِ تَنشُرُ المَعرِفةَ،
وقلوبُ البُلَداءِ كُلُّها جَهْلٌ.
8 ذبـيحةُ الأشرارِ يَمقُتُها الرّبُّ،
وصلاةُ المُستَقيمينَ تَحظى بِرِضاهُ.
9 طُرُقُ الشِّرِّيرِ يَمقُتُها الرّبُّ،
ويُحِبُّ مَنْ يَتبَعُ العَدلَ.
10 تاركُ المَشورَةِ مَصيرُهُ إلى السُّوءِ،
ومَنْ يُبغِضُ التَّوبـيخَ آخرتُهُ الموتُ.
11 أرضُ الأمواتِ واضِحةٌ للرّبِّ،
فكيفَ قلوبُ بَني البشَرِ.
12 السَّاخرُ لا يُحِبُّ مَنْ يُوَبِّخُهُ،
وإلى الحُكَماءِ لا يذهَبُ.
13 القلبُ الفرحانُ يُبهِـجُ الوجهَ،
وبِـحُزنِ القلبِ تنكسِرُ الرُّوحُ.
14 قلبُ الفهيمِ يَطلُبُ المَعرِفةَ،
وفَمُ البليدِ يَفيضُ بالحماقَةِ.
15 أيّامُ المِسكينِ كُلُّها سُوءٌ،
والطَّيِّبُ القلبِ في عيدٍ دائمٍ.
16 القليلُ معَ مَخافَةِ الرّبِّ،
ولا كَنزٌ عظيمٌ معَ الهَمِّ.
17 أكلَةٌ مِنَ البُقولِ معَ المَحبَّةِ،
ولا عِجْلٌ مُسَمَّنٌ معَ البُغضِ.
18 الرَّجلُ الغَضُوبُ يُثيرُ النِّزاعَ،
والبَطيءُ الغَضَبِ يُهَدِّئُ الخِصامَ.
19 طريقُ البَطَّالِ كحَقلٍ مِنْ شَوكٍ
وسبـيلُ المُستَقيمينَ مُمَهَّدٌ.
20 الابنُ الحكيمُ يُفرِّحُ أباهُ،
والإبنُ البليدُ يُحَقِّرُ أُمَّهُ.
21 الحماقةُ فرَحٌ لِناقِصِ الفهْمِ،
أمَّا الفهيمُ فيُقَوِّمُ سُلُوكَهُ.
22 بغيرِ رَأيٍ سديدٍ تَخيـبُ المَقاصِدُ،
وبِكثرَةِ المُشيرينَ تَتِمُّ.
23 حُسْنُ الجوابِ يُفْرِحُ الإنسانَ،
والكَلِمَةُ في وَقتِها ما أحلاها.
24 سبـيلُ العاقلِ تَقودُه إلى الحياةِ،
فيسيرُ بَعيدا مِنْ عالَمِ الأمواتِ.
25 الرّبُّ يُزيلُ بـيوتَ المُتَباهينَ،
ويَحمي حِمى المرأةِ الأرملَةِ.
26 أفكارُ الشِّرِّيرِ يَمقُتُها الرّبُّ،
وكلامُ الأطهارِ يَحظى بِنِعمَتِهِ.
27 المُغتَصِبُ يُعَكِّرُ صَفْوَ بَيتِهِ،
والّذي يَكرَهُ الرَّشوَةَ يحيا.
28 قلبُ الصِّدِّيقِ يتَرَوَّى في الجوابِ،
وفَمُ الشِّرِّير يَفيضُ بالمَساوِئِ.
29 الرّبُّ يَبتَعِدُ مِنَ الأشرارِ،
ويستَمِـعُ إلى صلاةِ الأبرارِ.
30 العينانِ المُنيرَتانِ تُفَرِّحانِ القلبَ
والسُّمْعَةُ الطَّيِّبةُ تُحيـي العِظامَ.
31 مَنْ يسمَعْ توبـيخَ الحياةِ،
يَكُنْ بـينَ الحُكَماءِ مُقامُهُ.
32 مَنْ يَنبِذِ المَشورَةَ يَحتَقِرْ نفْسَهُ،
ومَنْ يَسمعِ التَّوبـيخَ يكتَسِبِ الفَهْمَ.
33 مَخافَةُ الرّبِّ دليلُ حِكمةٍ،
وقَبلَ الكرامةِ التَّواضُعُ‌.
1 Tadrioza kala 'bolotosi 'do ka kyila i'dwe ni, oko ata ŋbarataro kalambäri si 'do ka kyila ezini.
2 Lidri se tavouni be iyi kayi ata tauni si, oko lidri tauniako'bai kayi alo ata se takaciako 'do atana ayani.
3 OPI ka tase kabe a'do vo cini yasi ondrena; nda ka taoye kozi ndi taoye kado be ondrena.
4 Ata kala 'bolotosi 'do ka 'di adriadri, oko ata kalambäri si 'do ka 'di ufuufu.
5 'Dise amama ro ga ŋgaemba täpi ndaro ro zo; oko nda se kabe ŋgaemba täpi ndaro ro uruna orivoya tauni'ba yi.
6 Takado'bai orivoya ŋgaamba be, oko rriti ka o'deo'de ŋga takozi'bai ro dri.
7 Tavouni'bai kayi tauni lari ni, oko ko ata tauniako'bai ro.
8 Ya OPI ro orivoya osoro ŋgapäṛi se takozi'bai kayibe ezina ndäri 'do lomvo, oko nda orivoya yai'dwesi mätu taŋgye'bai robe.
9 Ya OPI ro orivoya osoro liti taoyero takozi'bai ro lomvo, oko nda lu ànya se kabe taŋgye oye iyi tawi.
10 'Dise koyete tase ko ŋgye 'do ayani, ezana nda ndi kozipara; ago ndase kogatezo yi lotone odrana ndi.
11 Oso ca 'bädri avo ro ni ko OPI lagane ni tase kabe a'do lau univoya ronye; ka'do inye manoaza da'dona tavousu ndaro ni Lu ri eŋwanyeya?
12 Lidri se mäwu be iyi leyiko iyi lotoro; ànya leyi ko taejine tavoozo tavouni'bai ro rota.
13 Lidri ka'dote riyä ro, ànya kayi ugu moromoro, oko ondro ànya ka'dote tusuro, ànya kayi voondre märäyiro.
14 Lidri se tavousu kado be iyi leyi taunine, oko lidri se tauniako iyi tauniako ojo ànya ko.
15 Ori lemeri'bai ro gialo 'du ruutri si, oko lidri se riyä ro iyi ondoalo kayi njäkyi.
16 A'done lemeri'ba ro oko OPI orone ni kadopara ndra ni a'done ŋgadriamba be oko orine rriti ya drisi.
17 Agba onyane lidri se ŋgalu be iyi be ni kadopara ndra ni iza se toco 'do onyane vose yaoso orivoya kigye 'do ya drisi.
18 'Dise ka oŋga ndriŋwa kyilaro ka kalaope ezini, oko a'do yaiŋgyi si ka kyila i'dweni.
19 Lidri se tovo ro ka drio'be rriti be vo cini yasi, oko taŋgye'bai a'donayi teinye rriti ako.
20 Ŋgwa se tavouni be ka täpi ndaro o'bana a'done yai'dwesi, oko ŋgwa se amamaro ro endre ndaro ko.
21 'Dise tauniako orivoya riyä ro ta amaama anyaro rota, oko tavouni'ba ka tase ŋgye oyena ayani.
22 Teinye ŋgaemba ako ta opena 'di ndi ṛe; oko ondro tavoozo'bai ka'dote amba ta cini a'dona ndi kado.
23 Tadri kado ozane ayani orivoya riyä yi, ago ata se ŋgye iyi topene ayani tuna se atana ro iyi ya ni orivoya kado.
24 Liti tavouni'bai ro ka oyi kuru adri ya, tana nda kolodi liti se kabe oci vururo 'bädri odra ro ya 'do robe.
25 OPI perena 'bai lidri se mäwu be iyi ro 'da, oko nda gagana orivo ävuzii ro ndi.
26 Ya OPI ro orivoya osoro tavousu undiro takozi'bai ro lomvo, oko nda orivoya yai'dwesi ata taŋgye'bai ro be.
27 Ndase ka drinju'du ŋga ro usuna ta'diriako si ezina rriti ndi katidri ndaro dri, oko ndase ga ŋga miogye ro zo 'do orina ndi madaro.
28 Lidri se kado iyi kayi tavousu käti 'deyigwo tadriozane, oko lidri se koziro iyi kayi iro alo tase undiro atana ayani.
29 OPI gazo ànya se koziro iyi ro, oko nda ka mätu taŋgye'bai ro erina.
30 Mit ayi ka mi o'ba a'done riyä ro, ago lazokado kani mi o'ba a'done kadopara.
31 Ndase kabe bioga tase abe nda loto sina 'do erine, orina ndi tavouni'bai be.
32 Ndase koga ŋgaemba zo, ka andivo iro oyena koziro, oko ndase kote ta 'dilotoro ole ka a'do tavouni be ndra.
33 OPI oro ka tavouni ozoni. Käti ono beṛo mi logone vuru a'dena gwo mi orone.