غاية الأمثال
1 هذِهِ أمثالُ سُليمانَ‌ بنِ داوُدَ مَلِكِ إِسرائيلَ،
2 وغايتُها أنْ تُعَرِّفَكَ الحِكمةَ وحُسنَ الرَّأيِ
وتُبَيِّنَ لكَ الكَلامَ المُبـينَ،
3 وأنْ تُعَلِّمَكَ مَشورَةَ العُقلاءِ
والحَقَّ والعَدلَ والاستِقامةَ،
4 وأنْ تهَبَ الفِتيانَ تعقُّلا
والشَّبابَ معرِفةً وتدبـيرا.
5 يسمَعُها الحكيمُ فيزدادُ عِلْما
والفهيمُ فيكتَسِبُ هِدايةً
6 ويتَبَيَّنُ الأمثالَ وسِرَّ مَعانيها
وأقوالَ الحُكماءِ وأحاجيَّهُم،
7 فرأسُ المعرِفةِ مخافةُ الرّبِّ،
والحَمقى يحتَقرونَ الحِكمةَ والفهْمَ‌.
نصائح للشباب
8 إسمَعْ، يا ا‏بني مَشورَةَ أبـيكَ
ولا تُهمِلْ نَصيحةَ أُمِّكَ.
9 إكليلُ نِعمةٍ هُما لِرأسِكَ
وقلائِدُ بركَةٍ لعُنُقِكَ.
10 إنْ أغراكَ الخاطِئونَ يا ا‏بني،
فإيَّاكَ أنْ تَقبلَ إغراءَهُم.
11 إنْ قالوا: تعالَ نكمُنْ لِلقَتلِ
ونتَرَقَّبْ ضَحيَّةً بريئةً،
12 فنبتَلِعُهُم كالهاويةِ وهُم أحياءُ
كالقبرِ وهُم هابِطونَ أصِحَّاءُ،
13 فنَحظى بكلِّ شيءٍ نفيسٍ
ونَملأَ بُيوتَنا غنائِمَ،
14 ويكونَ حَظُّكَ كحظِّنا،
ولجميعِنا كيسٌ واحدٌ.
15 لا تَسِرْ حيثُما يَسيرونَ.
وا‏منَعْ قدَمَيكَ عن سُبُلِهِم.
16 خطَواتُهُم تسيرُ إلى الشَّرِّ
وتُسْرِعُ إلى إراقةِ الدِّماءِ.
17 يَنصِبُونَ شِباكَهُم عبَثا
أمامَ عَينَي أيٍّ مِنَ الطُّيورِ
18 لأنَّ دَمَهُم هوَ الّذي يُراقُ
وبِكمينِهِم هُمُ الّذينَ يَهلكونَ.
19 تِلكَ حالُ الطَّامِعينَ في الكَسْبِ،
يَنالونَهُ على حِسابِ حياتِهِم.
نداء الحكمة
20 الحِكمةُ تَصيحُ في الشَّوارعِ،
وفي السَّاحاتِ تُرسِلُ صوتَها‌.
21 في رُؤوسِ الأسواقِ تُنادي،
وعِندَ مَداخِلِ المدينةِ‌ تقولُ:
22 إلى متى يَعشقُ الجُهَّالُ الجَهلَ،
ويمدَحُ السَّاخِرونَ السُّخريةَ؟
إلى متى يُبغِضُ البُلَداءُ المعرِفةَ؟
23 إرجعُوا وا‏سمَعوا تَوبـيخي،
فأفيضَ مِنْ روحي علَيكُم
وأجعَلَكُم تعرِفونَ كَلامي.
24 دَعَوتُكمُ فرَفَضتُم دَعوَتي،
ومدَدْتُ يَدي فلم يَلتَفِت أحدٌ.
25 طَرَحْتُم كُلَّ عِظَةٍ مِنِّي
وأبَيتُم قُبولَ تَوبـيخي،
26 لذلِكَ أضحكُ في بَليَّتِكُم
وأشمَتُ إنْ حلَّ بِكُم رُعبٌ.
27 وإنْ جاءَ الرُّعبُ كالعاصفةِ
وأتَت بَليَّتُكُم كالزَّوبَعةِ
وحَلَّت بِكُم شِدَّةٌ وضيقٌ
28 تَدعونَني فلا أُجيـبُ،
وتُبكِّرونَ إليَّ فلا تَجِدونَني‌.
29 ولأنَّكُم أبغَضتُم كُلَّ مَعرفةٍ
وما ا‏ختَرتُم مخافَةَ الرّبِّ،
30 وأبَيتُم قُبولَ مَشورَتي
وا‏سْتَهَنتُم بكُلِّ توبـيخٍ مِنِّي،
31 فسَتأكُلونَ ثمَرَةَ ضَلالِكُم
وتَشبَعونَ مِن ثمَرِ مَعصيتِكُم.
32 فالجُهَّالُ يَقتُلُهُم هَذَيانُهُم،
والكُسالَى في لَهوِهِم يَبـيدونَ.
33 مَنْ يَسمَعْ لي يسكُنْ مُطمَئِنًّا،
ويَأمَنْ ولا يُرعِبُهُ شَرٌّ.
Takado Taoni ro
1 Taoni Solomo, ŋgwa Dawidi, 'bädri'ba Yisaraele ro ro. 2 Taoni ono opana mi ni tavouni ndi ŋgaemba kado be unine, ago minina ata se gyuru 'do tazevona ndi. 3 O'bana mi ndi a'done tauni be ago a'done 'diri, ŋgye, ago kadoro. 4 Ànya o'bana tauniako'ba ndi a'done tauniekye ago embana ombatò'di ndi a'done tauni tavousu ŋgye robe. 5 Tavouni'bai se keri ta taoni ono rote, a'dona ndi tauni be ndra, ago taoni lepena 'dise embate ndi, 6 tazevo gyuru taoni ro ndi takacina be ndi ta ata se rritiro tavouni'bai kayibe atana 'do be unine.
Tavoozo Lidri Ombato'diro ri
7 OPI oro ni etovo tauni ro. 'Dise Amamai gayizo tavouni ro ndi ta 'dirita robe.
8 Ŋgwa maro, nyeri tase täpi miro kabe itina miri 'do, ago miga ŋgaemba endre miro ro ko zo. 9 Ŋgaemba ànyaro o'bana taoye miro ndi a'done kado oso tagyia liŋgyiekye ronye ago oso 'bela ronye kyembe ya.
10 Ŋgwa maro, ondro takozi'bai kayite drî miro enjina oko, nyozo vo ko. 11 Ondro ànya katayite ekye: “Nyikyi mòyi ami yibe; mì'de mä̀ru 'diaza mä̀fu robe! Mì'de mogota 'di taenjiako'bai azaka taofaza! 12 Mùsuna ànya 'da lidriidriro oko mutufuna ànya 'da oso lidri se kabe oyi 'buociekye odra roya ronye! 13 Mùsuna ŋgaamba dritoto 'da ago mà'bana zo amaro 'da ogane twi ŋgase mòtopabe si! 14 Nyikyi nyodro'beru ama yibe, tana màla'do ŋgase màbe kuguna 'do robe ba ojoojoro amavoya.”
15 Ŋgwa maro, nyaba ko lidri inye 'do be. Miso ko liti ànyaro vo. 16 Tana ànya leye kote ni takozi oyevoya. Ago ànya orivoya nja 'di ufune. 17 Ondro ari kondre mi bete iba oyivoya unina kote o'dene kigye, 18 oko lidri nonye kwoi kayi abari o'be andivo ànyaro ri, abari se ànya o'dena 'da kigye. 19 Ondoalo ŋgatopa go fu ṛo ŋgatopa'ba ayani, 'doni tase kabe a'do 'dise kabe ori ndaro orina kyila si 'do ri owo.
Läzi Tavouni ro
20 Nyeri! Tavouni ka läzi uzi ṛeṛe litiŋwà drisi ago vo ŋga logyero yasi lazina ka uwi, 21 ka otre ṛeṛe vose lidri kabe kalakoto amba kigye yasi ago dereŋwai 'bakici ro yasi ekye:
22 “Ami lidri se amamaro ono! Nyùluna orine amamaro tuna mu'du eŋwanyeya? Ami se nyàbe ugu 'dolo ro ono mìguna 'dolo tuna mu'du eŋwanye ago amamai oganayi tauni zo tuna mu'du eŋwanyeya? 23 Aba ondro nyèri ta ŋgaluku ro maro go; aba miti ta cini ya maro rote ämiri; ago ma'ba ami te tase mabe unine. 24 Mäzi läzi be, migazo tana erine, ago mozo drì ca 'diaza leko ikyine. 25 Mìga miomba ozo maro tezo ago mìle kote märi ami lukune. 26 Ta'dota mäguna ami kpa 'da, ondro rriti ko'dete ämidri owo. Ago mäguna ami 'da 'dolo ro ondro turi koso ami te owo, 27 ondro tu milo'bero amiro kesate oso oli gbiriṛibe ronye, rriti 'desi kikyite ämidri oso oli likuliku ro ronye ago tu rriti ro ndi rueza be kikyite ämidri owo. 28 'Dooko mìzina ma 'da, oko màzana tadri amiro ko. Mìṛina ma 'da, oko mìnina ko ma usune. 29 Tana ya amiro oso tawi tauni lomvo, ago mìle kote OPI orone. 30 Tana mìga tavoozo maro tezo, ago ŋgaluku maro mìti tana kote. 31 Ta'dota, nyùsuna ŋgase si be a'done ämiri sina 'da ago taoye modo amiro ro o'bana ami 'da adravo ro. 32 Lidri se tauniako nonye ono kayi todra tana ànya gayi tavouni zo. Taotiako tauniako'ba ro kani modo ànyaro tufuna. 33 Oko nda se kabe ta maro erina 'do orina ndi kadoro. Nda a'dona ndi londroro, ago turina ŋgase kabe 'di oye koziro 'do ko.”