بنو هرون
1 وهذِهِ مَواليدُ هرونَ وموسى يومَ كلَّمَ الرّبُّ موسى في جبَلِ سيناءَ. 2 هذِهِ أسماءُ بَني هرونَ: نادابُ البِكْرُ، ثُمَّ أبـيهو وألعازارُ وإيثامارُ‌. 3 هؤلاءِ مُسِحُوا وكُرِّسوا لِخِدمةِ الكهَنوتِ. 4 وماتَ نادابُ وأبـيهو لأنَّهما قرَّبا نارا غَيرَ مُقدَّسةٍ أمامَ الرّبِّ في برِّيَّةِ سيناءَ، وما كانَ لهما بَنونَ. وكانَ ألعازارُ وإيثامارُ يقومانِ بِـخدمةِ الكهَنوتِ بِمحضَرِ هرونَ أبـيهِما‌.
اللاّويّون خدّام للكهنة
5 وكلَّمَ الرّبُّ موسى فقالَ: 6 «قَدِّمْ سِبْطَ لاوي لِـيَقِفوا بَينَ يدَيِ هرونَ الكاهنِ ويَخدِموهُ‌ 7 ويتَوَلَّوا عَنهُ وعَنِ الجماعةِ حِراسةَ خَيمةِ الاجتِماعِ ويَقوموا بِـخدمةِ المَسكِنِ، 8 ويُحافِظوا على جميعِ أمتِعَةِ خَيمةِ الاجتِماعِ، ويَنوبوا عَنْ بَني إِسرائيلَ في ما هوَ مطلوبٌ مِنهُم في خِدمةِ المَسكِنِ. 9 وأوكِلِ اللاَّويِّينَ إلى هرونَ وبَنيهِ، فَهُم مَوهوبونَ لَه هِبَةً مِنْ بَينِ بَني إِسرائيلَ. 10 وخَصِّصْ هرونَ وبَنيهِ لِخِدمةِ الكهَنوتِ، ومَنِ ا‏قْتَرَبَ لِخِدمتِهِ سِواهُم يُقْتَلْ».
11 وكلَّمَ الرّبُّ موسى فقالَ: 12 «أخذْتُ اللاَّويِّينَ مِنْ بَني إِسرائيلَ بدَلَ كُلِّ بِكْرٍ فاتِـحِ رَحِمٍ مِنْ بَني إِسرائيلَ، فيكونُ اللاَّويُّونَ لي، 13 لأنَّ كُلَّ بِكْرٍ هوَ لي، يومَ أهلَكْتُ كُلَّ بِكْرٍ في أرضِ مِصْرَ. قدَّسْتُ لي كُلَّ بِكْرٍ في إِسرائيلَ مِنَ النَّاسِ والبَهائمِ. فَهُم لي يكونونَ أنا الرّبُّ‌».
إحصاء بني لاوي
14 وكلَّمَ الرّبُّ موسى في برِّيَّةِ سيناءَ فقالَ: 15 «تَعُدُّ بَني لاوي بِـحسَبِ عائلاتِهِم وعشائرِهِم، كُلُّ ذَكَرٍ مِنْ ا‏بنِ شهرٍ فصاعِدا». 16 فعَدَّهُم موسى كما أمرَهُ الرّبُّ. 17 وهؤلاءِ بَنو لاوي بأسمائِهِم: جَرشونُ وقَهاتُ ومَراري. 18 وهذانِ ا‏سْمَا ا‏بنَي جَرشونَ بِـحسَبِ عَشائرِهِما: لِبْني وشِمْعي. 19 وبَنو قَهاتَ بِـحسَبِ عشائرِهِم: عَمْرامُ ويصهارُ وحبرونُ وعُزِّيئيلُ. 20 وا‏بنا مَراري بِـحسَبِ عشائرِهِما: مَحْلي وموشي. تِلكَ عشائِرُ اللاَّويِّينَ بِـحسَبِ عائلاتِهِم.
21 لجَرشونَ عشيرةُ لِبْني وعَشيرةُ شِمْعي، 22 والمَعدُودونَ مِنهُما بإحصاءِ كُلِّ ذَكَرٍ مِنِ ا‏بنِ شهرٍ فصاعِدا سَبعَةُ آلافٍ وخَمسُ مئةٍ. 23 وهاتانِ العَشيرَتانِ تَنزِلانِ وراءَ المَسكِنِ جِهَةَ الغربِ، 24 والرَّئيسُ علَيها ألياسافُ بنُ لابِلَ. 25 وما يَحرُسُه بَنو جِرشونَ في خَيمةِ الاجتِماعِ هوَ المَسكِنُ، والخَيمَةُ وغِطاؤُها، وسِتارُ بابِ خَيمةِ الاجتِماعِ، 26 وسُجوفُ الرِّواقِ وسِتارُ بابِهِ الّذي حَولَ المَسكِن وحَولَ المذبَحِ مُحيطا بِهِما، والحِبالُ الّتي لتِلكَ كُلِّها.
27 ولِقَهاتَ عَشيرةُ العِمراميِّين وعَشيرَةُ اليِصْهاريِّينَ وعَشيرةُ الحَبرونيِّينَ وعَشيرةُ العُزِّيئيليِّينَ، 28 والمَعدُودونَ مِنها بإحصاءِ كُلِّ ذَكَرٍ مِنْ ا‏بنِ شهرٍ فصاعِدا ثمانيةُ آلافٍ وسِتُّ مئةٍ‌. وهُم يَقومونَ بِـحراسةِ الأواني المُقدَّسةِ. 29 ويَنزِلونَ إلى جانبِ المَسكِنِ جِهةَ الجنوبِ، 30 والرَّئيسُ علَيهم أليصافانُ بنُ عُزِّيئيلَ. 31 وما يَحرِسونَه هوَ تابوتُ العَهدِ والمائِدةُ والمَنارةُ والمذبَحانِ وأمتِعةُ القُدْسِ الّتي يَخدِمونَ بِها والسِّتارُ وما يتعَلَّقُ بِـخِدمةِ تِلكَ كُلِّها.
32 ورئيسُ رؤساءِ اللاَّويِّينَ، ألعازارُ بنُ هرونَ الكاهنِ، يكونُ رقيـبا على القائِمينَ بِـحِراسةِ المَقْدِسِ.
33 ولِمَراري عَشيرةُ المَحْلَوِيِّينَ وعَشيرةُ الموشَوِيِّينَ، 34 المَعدُودونَ مِنهُما بإحصاءِ كُلِّ ذَكَرٍ مِنِ ا‏بنِ شهرٍ فصاعِدا سِتَّةُ آلافٍ ومِئتانِ. 35 والرَّئيسُ علَيهِم صُورِيئيلُ بنُ أبـيحائيلَ، وهُم ينزِلونَ إلى جانِبِ المَسكِنِ جِهةَ الشَّمالِ. 36 وما يتَوكَّلُ بَنو مَراريَ على حِراستِهِ هوَ ألواحُ المَسكِنِ وعوارِضُهُ وأعمِدتُهُ وقواعِدُه وكُلُّ أمتِعَتِه وما يتعلَّقُ بِـخِدمةِ تِلكَ كُلِّها، 37 وأعمِدَةُ الرِّواقِ الّتي حَوالَيهِ وقواعِدُها وأوتَادُها وحِبالُها.
38 وينزِلُ أمامَ المَسكِنِ، تُجاهَ خيمةِ الاجتِماعِ جِهةَ المشرِقِ، موسى وهرونُ وبَنوهُ لِحراسةِ المكانِ المُقَدَّسِ عَنْ بَني إِسرائيلَ. ومَنِ ا‏قتَرَبَ مِنهُ سِواهُم يُقتَلُ. 39 جميعُ عدَدِ اللاَّويِّينَ الّذينَ عَدَّهُم موسى وهرونُ كما أمرَ الربُّ، على حسَبِ عشائرِهِم، مِنِ ا‏بنِ شهرٍ فصاعِدا، ا‏ثنانِ وعِشرونَ ألفا.
اللاّويّون فداء كل بكر
40 وكلَّمَ الرّبُّ موسى فقالَ: «تَعُدُّ كُلَّ بِكْرٍ ذَكَرٍ مِنْ بَني إِسرائيلَ مِنِ ا‏بنِ شهرٍ فصاعِدا وتُسَجِّلُهُم بأسمائِهِم. 41 وا‏جْعَلِ اللاَّويِّينَ لي أنا الرّبُّ بدَلَ كُلِّ بِكْرٍ مِنْ بَني إِسرائيلَ، وا‏جْعَلْ بَهائِمَ اللاَّويِّينَ بدَلَ كُلِّ بِكْرٍ مِنْ بَهائِمِ بَني إِسرائيلَ. 42 فعَدَّ موسى كُلَّ بِكْرٍ مِنْ بَني إِسرائيلَ، كما أمرَهُ الرّبُّ. 43 فكانَت جُملَةُ المَعدُودينَ مِنَ الأبكارِ الذُّكورِ المُسَجَّلينَ بأسمائِهِم مِنِ ا‏بنِ شهرٍ فصاعِدا ا‏ثنَينِ وعِشرينَ ألفا ومئَتَينِ وثَلاثةً وسَبعينَ.
44 وكلَّمَ الرّبُّ موسى فقالَ: 45 «إجْعَلِ اللاَّويِّينَ بدَلَ كُلِّ بِكْرٍ مِنْ بَني إِسرائيلَ وبَهَائِمَ اللاَّويِّينَ بدَلَ بَهائمِهِم فيصيرَ اللاَّويُّونَ لي أنا الرّبُّ. 46 وأمَّا فِداءُ المئَتَينِ والثَّلاثةِ والسَّبعينَ الزَّائِدينَ على اللاَّويّينَ مِنْ بُكورِ بَني إِسرائيلَ 47 فتأخُذُ خمسةَ مَثاقيلَ مِنَ الفِضَّةِ لِكُلِّ نفْسٍ مِنهُم، كُلُّ مِثقالٍ بالسِّعرِ الرَّسميِّ عِشرونَ دِرهَما، 48 وتدفعُ الفِضَّةَ إلى هرونَ وبَنيه فِداءَ الزَّائِدينَ علَيهِم». 49 فأخذَ موسى الفِضَّةَ مِنَ الزَّائِدينَ على الّذينَ ا‏فْتَداهُمُ اللاَّويُّونَ 50 مِنْ بُكُورِ بَني إِسرائيلَ. أخذَها موسى ألفا وثلاثَ مئةٍ وخمسةً وسِتِّينَ مِثقالا بالوَزنِ الرَّسميِّ 51 ودفَعَها إلى هرونَ وبَنيهِ، كما أمرَ الرّبُّ.
Ŋgwàagoro Arona ro
1 Kwoi ni katidrii Arona ndi Musa be ro tuse OPI katabe Musa be 'Bereŋwa Sinai dri ana si owo. 2 Ävuru ŋgwàagoro Arona ro ro ni kwoi: ŋgwa kayo ni Nadaba, 'dooko Abihu, Elezara ndi Itamara be; 3 ànya ni se Arona käṛube kohanii ro owo. 4 Oko Nadaba ndi Abihu be drayite OPI kandra tuse ànya keziyi asi se ko alokado ana be OPI kandra vocowa Sinai roya ana si. Ànya teinye ŋgàga ako. Ta'dota Elezara ndi Itamara be indurute kohanii ro Arona täpi ànyaro zele.
Aka'da Lewe'bai te Ruindune Kohanii ri
5 OPI atate Musa ri ekye: 6 “Nyezi 'bakala Lewe ro mileya, ago nyaka'da ànya Arona ri tana ànya kopa nda robe ruindu ya. 7 Ànyari kama se Arona ri ndi se lidri cini be ri oyene mutuguṛi ya, ago losi se mutuguṛi a'do lototi maro rota oyeni, 8 ànyari ni a'done dri'bai lakazà cini Mutuguṛi ro orana ro, ago kama cini se ruindu ro Yisaraele'bai cini ri ànyari ni oyene mutuguṛi ya. 9 Miri Lewe'bai ozone Arona ndi ŋgàagoro ndaro be ri, tana ozo ànyate cu ni lidri Yisaraele ro lakosi. 10 Miri Arona ndi ŋgwàagoro ndaro be ka'dane ànyari losi oyene kohanii ro; oko ondro 'diawi aza koye losi 'do te ta iro ronye äfuna nda ndi.”
11 OPI atate Musa ri ekye: 12 “Mindre, yauono manji Lewe'bai teni lidri Yisaraele ro lakosi vo ŋgwa kayo ro se cini ätibe käti ŋgwàagoro Yisaraele ro lakosi iyi roya. Lewe'bai te orivoya maro, 13 tana ŋgwà kayo ro cini maro. Tuse mutufu ŋgase cini ätibe kayoro 'bädri Ezipeto roya ana be si, madi ŋgase cini ätibe kayoro Yisaraele ya 'do te modo maro ri, lidri ndi koronyai 'ba robe. Ànya te a'done maro, ma ni OPI owo.”
Oti Lewe'bai ro
14 OPI atate Musa ri vocowa Sinai roya 15 ŋgwàagoro Lewe ro otine, ba käläsikalai ndi katidrii be voro, manoàgo cini se etoni imba na alo ya oyigwo mileyaro otine. 16 Ndi Musa ti ànya te oso OPI kota nda be ronye, 17 Kwoi ni ävuru ŋgwàagoro Lewe ro ro owo: Geresona, Koata, ndi Merari be. 18 Kwoi ni ävuru ŋgwàagoro Geresona ro ro owo katidri ànyaro voro: Libeni ndi Simei be. 19 Ŋgwàagoro Koata ro katidri anyaro voro ni: Amarama, Izara, Eberona ndi Uziela be. 20 Ŋgwàagoro Merari ro katidri anyaro voro ni: Mali ndi Musi be. 'Doni katidri käläsi kala Lewe'bai ro owo.
21 Katidri Libeni ndi Simei be ro orivoya ni käläsikala Geresona roya. Ànya ni Geresona'bai owo. 22 Oti manoàgo ànyaro ro etoni se imba na alo ya oyigwo mileyaro cini orivoya kutu njidrieri kama nji (7,500). 23 Katidrii Geresona ro ri gawa otone Mutuguṛi kundusi ogone aŋgoyasi, 24 dri'ba käläsikala Geresona ro ro ni Elisapa ŋgwa Laila ro. 25 Geresona'bai ri ni a'done dri'ba Mutuguṛi ro, ŋga lomvona takoro, boŋgo toyiro ecivo yasi, 26 boŋgo toyiro goko ro ndi boŋgo toyiro ecivo goko se orivoya ŋgulu mutuguṛi lomvosi ndi, vo tori oloro be ndi ibaŋwà se cini alebe losi oyene sina iyi be.
27 Katidri Amarama ro, Izara ro, Eberona ro ndi Uziela robe cini orivoya ni käläsikala Koata roya. Ànya ni Koata'bai owo. 28 Oti manoàgo ànyaro ro, etoni se imba na alo ya oyigwo mileyaro, cini orivoya kutu njidriena kama njidrialo (8,600), 29 Ànya ni kama oyero Vo alokado ya Katidri Koata ro ono ri gawa otone ogone telesi Mutuguṛi ro ŋgäṛiŋwadrisi yasi, 30 dri'ba käläsikala Koata ro ro ni Elizafana ŋgwa Uziela ro. 31 Ànya ni dri'bai Sänduku Tao'baro, tara'biza, ŋga lamba edrero, voi tori oloro, lakazà losi oyero kohanii ro Vo Alokado ya ndi boŋgo toyiro be ago losi se cini oyenabe ŋga iyi si robe ro. 32 Eleazara ŋgwa kohani Arona ro ni 'desi dri'bai Lewe'bai ro ro, ago nda kpani voondre'ba 'dise cini drikaca be Vo Alokado ya dri.
33 Katidri Mali ndi Musi robe; ni käläsikala Merari ro. Ànya ni Merari'bai owo. 34 Oti manoàgo ànyaro ro etoni se imba na be alo ya oyigwo mileyaro cini orivoya kutu njidrialo kama ritu (6,200). 35 Dri'ba käläsikala Merari ro ro ni Zuriela ŋgwa Abihaila ro; ànyari gawa otone ogone telesi Mutuguṛi ro mä'dudrisi yasi. 36 Merari'bai ri ni a'done dri'bai gbetevoi Mutuguṛi ro, gbolo na, joce na, unjuvu na, ndi ŋgaŋwà cini ànya lunjuro ndi losi se cini oyenabe ŋga iyi si robe ro. 37 Ànya kpani dri'bai jocei gbikyi gokoo lomvosi ro, ŋga na lunjuro, ice edrena ro ndi ibaŋwà embena robe ro.
38 Musa ago Arona ndi ŋgwàagoro ndaro be ri ni gawa otone mile Mutuguṛi roya ogone 'buzelesi. Ànya ni dri'bai ruindu se abe oyena Vo Alokado ya ta lidri Yisaraele rota ro. 'Diawi aza koyete ta iro ronye äfuna ndi. 39 'Dise cini Lewe'bai ro, se Musa ndi Arona be kotiyibe oso ota OPI ro ronye käläsikalai voro, manoàgona se cini etoni se imbana alo ya oyigwo mileyaro cini orivoya kutu 'buteritu foritu (22,000).
Lewe'bai Ruyi Vo Ŋgwàagoro Kayoro rote
40 OPI atate Musa ri ekye: “Miti manoàgo se cini kayoro lidri Yisaraele ro ro, etoni se imba na alo ya oyigwo mileyaro. Nyegyi ànya ba ävuru si. 41 Oko märu Lewe'bai te a'done vo ŋgwàagoro se cini kayoro Yisaraele'bai ro roya. Ma ni Opi owo! Ago märu koronyai 'ba ro ànyaro kpate ogo a'done vo koronyai 'ba ro cini se ätibe käti àgoro Yisaraele'bai lako roya märi.” 42 Musa ti manoàgo se cini kayoro lidri Yisaraele ro lako te, oso OPI kota nda be ronye. 43 Ŋgwàagoro se cini kayoro Yisaraele'bai ro etoni se imba na alo ya oyigwo mileyaro atibe cini orivoya kutu 'buteritu foritu kama ritu 'butenjidrieri fonätu (22,273).
44 OPI atate Musa ri ekye: 45 “Miru Lewe'bai cini a'done vo ŋgwàagoro cini kayoro lidri Yisaraele ro lako roya, ago koronyai 'ba ro cini Lewe'bai ro a'done vo koronyai 'ba ro Yisaraele'bai ro roya. Lewe'bai a'dona te maro. Ma ni Opi owo. 46 Oko oso ŋgwàagoro Yisaraele'bai ro otina kälävu Lewe'bai be kama ritu 'butenjidrieri fonätu (273) ronye beṛo miri otina se kofobe ndrani oti manoàgo Lewe'bai ro drisi 'do drina utwene utwe. 47 Miri tonyo mo'di ro ozone nji ta 'dialo rota, a'do ŋgye ŋga driutwero voro, gera 'buteritu anjioko sekele alodi, 48 ago nyozo parata se drî lidri gi 'butenjidrieri fornätu (273) ro utwero 'do Arona ndi ŋgwàagoro ndaro be ri.” 49 Ndi Musa ru parata driutwero teni ànya se otina kofobe ndrani ànya se ätwe drina te Lewe'bai si rigyesi. 50 Musa ru parata teni ŋgwaagoro kayo ro Yisaraele'bai ro rigyesi otina cini orivoya tonyo mo'di ro kutu alo kama nätu 'butenjidrialo fonji (1,365); 51 ago ozote Arona ndi ŋgwàagoro ndaro be ri, oso se OPI kota Musa be ronye.