يسوع عند بيلاطس
(متى 27‏:1‏-2‏،متى 11‏-14، لوقا 23‏:1‏-5، يوحنا 18‏:28‏-38)
1 ولمّا طلَعَ الصّبحُ تَشاورَ رُؤساءُ الكَهنَةِ والشّيوخُ ومُعَلّمو الشّريعةِ وجَميعُ أعضاءِ المَجلِسِ، ثُمّ أوثَقوا يَسوعَ وأخَذوهُ وسَلّموهُ إلى بيلاطُسَ. 2 فسألَهُ بيلاطُسُ: «أأنتَ مَلِكُ اليهودِ؟» فأجابَهُ: «أنتَ قُلتَ». 3 واَتّهَمَهُ رُؤساءُ الكَهنَةِ اَتهاماتٍ كثيرةً. 4 فسألَهُ بيلاطُسُ ثانيةً: «أما تُجيبُ بِشيءٍ؟ إسمَعْ كَم يوجّهونَ مِنَ التّهَمِ إليكَ!» 5 فما أجابَ يَسوعُ بِشيءٍ حتى تَعجّبَ بيلاطُسُ.
الحكم على يسوع بالموت
(متى 27‏:15‏-26، لوقا 23‏:13‏-25، يوحنا 18‏:39؛ يوحنا 19‏:16)
6 وكانَ بيلاطُسُ في كُلّ عيدٍ يُطلِقُ واحدًا مِنَ السّجناءِ يَختارُهُ الشّعبُ. 7 وكانَ رجُلٌ اَسمُهُ باراباسُ مَسجونًا معَ جماعةٍ مِنَ المُتَمرّدينَ اَرتكَبوا جَريمةَ قَتلٍ أيّامَ الفِتنةِ. 8 فاَحتَشَدَ الجَمعُ وأخذوا يُطالِبونَ بيلاطُسَ بِما عَوّدَهُم أنْ ينالوهُ، 9 فقالَ لهُم: «أتُريدونَ أنْ أُطلِقَ لكُم مَلِكَ اليهودِ؟» 10 لأنّهُ كانَ يَعرِفُ أنّ رُؤساءَ الكَهنَةِ مِنْ حَسَدِهِم أسلَموا يَسوعَ. 11 فهَيّجَ رُؤساءُ الكَهنَةِ الجَمعَ لِيختاروا إطلاقَ باراباسَ. 12 فقالَ لهُم بيلاطُسُ ثانيةً: «فماذا أفعَلُ بالذي تَدعونَهُ مَلِكَ اليهودِ؟» 13 فعادوا لِلصياحِ: «اَصلُبْهُ!» 14 فقالَ لهُم: «أيّ شَرّ فعَلَ؟» فاَرتفَعَ صِياحُهُم: «اَصلِبْهُ!» 15 وأرادَ بيلاطُسُ أن يُرضِيَ الجَمعَ، فأطلقَ لهُم باراباسَ. وبَعدَما جَلَدَ يَسوعَ أسلَمَهُ ليُصْلَبَ.
الجنود يستهزئون بيسوع
(متى 27‏:27‏-31، يوحنا 19‏:2‏-3)
16 فقادَهُ الجُنودُ إلى داخلِ الدّارِ التي هيَ قَصرُ الحاكِمِ وجَمعوا الكَتيبَةَ كُلّها. 17 وألْبَسوهُ أُرجوانًا، وضَفَروا إكليلاً مِنَ الشّوكِ ووضَعوهُ على رأْسِهِ، 18 وأخذوا يُحيّونَهُ بِقولِهِم: «السّلامُ علَيكَ يا مَلِكَ اليَهودِ!» 19 ويَضرِبونَهُ بقَصَبَةٍ على رأْسِهِ ويَبصِقونَ علَيهِ، ويَركَعونَ لَه ساجِدينَ. 20 وبَعدَما اَستَهزَأوا بِه، نَزَعوا عَنهُ الأُرجُوانَ وألْبَسوهُ ثيابَهُ وخَرجوا بِه ليَصلِبوهُ.
يسوع على الصليب
(متى 27‏:32‏-44، لوقا 23‏:26‏-43، يوحنا 19‏:17‏-27)
21 وسَخّروا لِحَمْلِ صَليبِهِ سِمعانَ القِيرينيّ، أبا اَسكَندرَ وروفُسَ، وكانَ في الطّريقِ راجعًا مِنَ الحَقلِ. 22 وجاؤوا بيَسوعَ إلى المكانِ المَعروفِ بالجُلجُثةِ، أيْ مكانِ الجُمجُمَةِ، 23 وقَدّموا إليهِ خَمرًا مَمزوجَةً بِمُرّ، فرَفَضَ أنْ يَشرَبَها. 24 ثُمّ صلَبوهُ واَقتَسموا ثيابَهُ بَينَهُم بالقُرعَةِ. 25 وكانَتِ السّاعةُ التاسعةُ صباحًا حينَ صَلبوهُ. 26 وكَتبوا في عُنوانِ الحُكمِ علَيهِ: «مَلِكُ اليهودِ». 27 وصَلبوا معَهُ لِصّينِ، واحدًا عَنْ يَمينِهِ وواحدًا عَنْ شِمالِهِ. [ 28 فتَمّ قَولُ الكِتابِ: «أحصَوهُ معَ المُجرِمينَ»].
29 وكانَ المارّةُ يَهزّونَ رُؤوسَهُم ويَشْتِمونَهُ ويقولونَ: «آه يا هادِمَ الهَيكَلِ وبانيَهُ في ثلاثةِ أيّامٍ! 30 خَلّصْ نفسَكَ واَنزِلْ عَنِ الصّليبِ!» 31 وكانَ رُؤساءُ الكَهنَةِ ومُعَلّمو الشّريعةِ يَستَهزِئونَ بِه أيضًا، فيقولُ بَعضُهُم لِبَعضٍ: «خَلّصَ غَيرَهُ ولا يَقدِرُ أنْ يُخَلّصَ نَفسَهُ! 32 فلْينزِلِ الآنَ المسيحُ مَلِكُ إِسرائيلَ عَنِ الصّليبِ، حتى نرى ونُؤمِنَ!» وكانَ اللصّانِ المصلوبانِ معَهُ يُعيّرانِهِ أيضًا.
موت يسوع
(متى 27‏:45‏-56، لوقا 23‏:44‏-49، يوحنا 19‏:28‏-30)
33 وعِندَ الظّهرِ، خَيّمَ الظّلامُ على الأرضِ كُلّها حتى السّاعةِ الثالِثةِ. 34 وفي الساعةِ الثالِثةِ، صرَخَ يَسوعُ بِصوتٍ عَظيمٍ: «إيلوئي، إيلوئي، لما شَبَقْتاني»، أي «إِلهي، إِلهي، لماذا تَرَكتَني؟» 35 فسَمِعَ بَعضُ الحاضِرينَ، فقالوا: «ها هوَ يُنادي إيليّا!» 36 وأسرَعَ واحدٌ مِنهُم إلى إسْفِنجَةٍ وبَلّلَها بالخَلّ ووضَعَها على طَرَفِ قصَبَةٍ، ورَفَعَها إلَيهِ لِيشرَبَ وهوَ يَقولُ: «اَنتظِروا لِنرى هَلْ يَجيءُ إيليّا ليُنزِلَهُ». 37 وصرَخَ يَسوعُ صَرخَةً عاليةً وأسلَمَ الرّوحَ.
38 فاَنشَقّ حِجابُ الهَيكَلِ شَطْرَينِ، مِنْ أعلى إلى أسفلُ. 39 وكانَ قائدُ الحرَسِ واقفًا تُجاهَ الصّليبِ، فلمّا رأى كيفَ أسلَمَ يَسوعُ الرّوحَ، قالَ: «بِالحقيقةِ كانَ هذا الرّجُلُ اَبنَ اللهِ». 40 وكانَت هُناكَ جَماعةٌ مِنَ النّساءِ يَنْظُرنَ عَنْ بُعدٍ، فيهِنّ مَريَمُ المَجدَليّةُ ومَريَمُ أم يَعقوبَ الصّغيرِ ويوسي، وسالومةُ، 41 وهُنّ اللواتي تَبِعنَ يَسوعَ وخدَمْنَهُ عِندَما كانَ في الجَليلِ، وغَيرُهُنّ كَثيراتٌ صَعِدْنَ معَهُ إلى أُورُشليمَ.
دفن يسوع
(متى 27‏:57‏-61، لوقا 23‏:50‏-56، يوحنا 19‏:38‏-42)
42 وكانَ المَساءُ اَقتَربَ، وهوَ وقتُ التّهيئَةِ، أي ما قبلَ السّبتِ. 43 فجاءَ يوسفُ الرّاميّ، وكانَ مِنْ أعضاءِ مَجلسِ اليهودِ البارِزينَ، ومِنَ الذينَ يَنتَظِرونَ مَلكوتَ اللهِ، فتَجاسرَ ودخَلَ على بيلاطُسَ وطلَبَ جسَدَ يَسوعَ. 44 فتعَجّبَ بيلاطُسُ أنْ يكونَ ماتَ. فدَعا قائِدَ الحرَسِ وسألَهُ: «أمِنْ زمانٍ ماتَ؟» 45 فلمّا سمِعَ الخبَرَ مِنَ القائِدِ، سمَحَ ليوسفَ بِجُثّةِ يَسوعَ. 46 فاَشتَرى كَفَنًا، ثُمّ أنزَلَ الجَسدَ عَنِ الصّليبِ وكفّنَهُ ووضَعَهُ في قَبرٍ مَحفورٍ في الصّخرِ، ودَحرَجَ حجَرًا على بابِ القبرِ. 47 وشاهَدَت مَريمُ المَجدَليّةُ ومَريَمُ أمّ يوسي أينَ وضَعَهُ.
Ezi Yesu te Pilato Kandra
(Matayo 27:1-2Matayo 11-14Luka 23:1-5Yoane 18:28-38)
1 Kyenoŋboci kyenonosi oko kohanii 'desi dro'beruyite ndriro 'di'desii be miemba'bai Ota robe, ndi Taäyi'bai cini be, ago rayi ta ànyaro te Yesu lomvo. Ànya embeyi Yesu te nyori si, uguyi nda te ago ozoyi nda te Pilato ri. 2 Pilato eji nda te ekye: “Inye'do mini 'Bädri'ba Yudai ro owo ya?” Yesu zatadrite ekye: “Nyata teṛo ŋgye.”
3 Kohanii 'desi kicuyi nda te ta amba si, 4 ago Pilato eji nda te kpa to'dina ekye: “Mizatadri ko etaya? Nyeri ŋgakicu ànyaro!”
5 Caoko Yesu gazo ta atane, ago Pilato larote.
Ape Vure Yesu rote Ufune
(Matayo 27:15-26Luka 23:13-25Yoane 18:39–19:16)
6 Karama cini Lävu Odra ro rosi Pilato ratate kamba'ba alo aza onjine oso lidri kabe taeji tana ro ronye. 7 Tu gi ana si mano aza äzite Baraba orivoya kamba ya alo aza lidri se kufu 'di be ogbo si ana ro. 8 Ondro lowa kotokalate ago ketoyi kala Pilato ro ejina te ta yauni ro se abe ṛo oyena ta oko, 9 nda eji ànya te ekye: “Inye'do mìle märi 'Bädri'ba Yudai ro onjine ämiri ya?” 10 Nda ni ṛote kado anjioko kohanii 'desi ozoyi Yesu te ndäri tana ànya orivoya yaoko be. 11 Oko kohanii 'desi soyi ya lowa rote taejine Pilato ri Baraba onjine ayani dritairo ànyari. 12 Pilato atate kpa to'dina lowa ri ekye: “'Dooko, mìle märi e'di oyene nda se mìzibe 'Bädri'ba Yudai ro ono riya?”
13 Ànya treyite ekye: “Nyoto nda!”
14 Pilato ejitate ekye: “Oko tase kozi nda koyebe e'di ya?” Ànya go trete ndra kporo amba si ekye: “Nyoto nda!”
15 Pilato le ta ndaro ri lowa usine, ndi nda onji Baraba te ànyari. 'Dooko nda 'bi Yesu te ago ozo nda te otone.
Kyila'bai Guyi Yesu te
(Matayo 27:27-31Yoane 19:2-3)
16 Kyila'bai uguyi Yesu te goko zo'desi miri ro wari'ba roya ago ziyi gboko cini te voaloya. 17 Ànya soyi boŋgo runduṛuro lärimiro te Yesu lomvo ago 'diyi tagyia kukyi rote ni gwoṛi ce kukyi be ro yasi, ago soyite nda dri. 18 'Dooko ànya etoyi mede oga te ndäri ekye: “Miri madaro 'Bädri'ba Yudai ro!” 19 Ànya 'biyi nda te drî ya dofo si, voyi to te nda lomvo, soyi kaya ànyaro te, ago ändiyite vuru ndäri. 20 Ondro ànya kondeyi nda ugu te oko, ànya triyi boŋgo lärimiro runduṛuro te ago goyi soyi boŋgo modo ndaro rote nda lomvo. 'Dooko ànya lofoyi nda te tesi nda otone.
Oto Yesu te
(Matayo 27:32-44Luka 23:26-43Yoane 19:17-27)
21 Ànya 'beyidrite mano aza se äzibe Simona ni Kurene yasi täpi Alegezanda ndi Rufusa be ro ana be liti ya. Nda ka eziikyi 'bakici ya ni 'bädri yasi, ago kyila'bai gbiriyi nda te taka Yesu ro uŋgyine. 22 Ànya uguyi Yesu te vose äzibe Gologota ana ya, se takacina anjioko vo kowa drî ro. 23 Ànya ojoyite vino se dro'bedro'bero koto'boŋwà tägyi ŋgutruro si ana ozone ndäri, oko Yesu leko umvune. 24 'Dooko ànya otoyi nda te ago lonyiyi boŋgo ndaro te ànyavoya, voyi vodo te uniza kode boŋgo eŋwani a'dona a'di ri. 25 Ànya otoyi nda te kyenoŋbo saa nina kitu rosi. 26 Taegyi se nda kicuro ana egyite ekye: “'Bädri'ba Yudai ro.” 27 Ànya otoyi ŋgatopa'bai ritu kpate tro Yesu be, alona drígwo ndaro yasi ago azana gaṛi ndaro yasi.
29 Lidri se kayibe lävu nasi kai ŋgyiṛiyi drî ànyaro te ago 'dayi Yesu te ekye: “Aha! Mise milebe Yekalu perene riya vuru ago ogo obene to'di u'du nätu si ono! 30 Mipa andivo miro! Nyefo vuru ni taka drisi!”
31 Kohanii 'desi ndi miemba'bai Ota robe guyi Yesu kpate oso inye, ugu ata be azi ri ekye: “Nda pa azii te, oko nda ni kote andivo ndaro opane! 32 Mì'ba Mesiya, 'Bädri'ba Yisaraele ro kefo vuru yau ni taka drisi màndre robe, 'dooko màmana ta ndi nda ya!” Ago 'dise ritu otobe Yesu be ana 'dayi nda kpate.
Odra Yesu ro
(Matayo 27:45-56Luka 23:44-49Yoane 19:28-30)
33 Ago te kitudiri oko ŋgätini tako 'bädri cini te, ago rite inye cu saa nätu. 34 Saa njidriesu si oko Yesu trete otre amba si ekye: “Eloi, Eloi, lama sabaketani?” Se takacina ni ekye: “Lu maro, Lu maro, nye'be ma te etaya?”
35 Rukä lidri ro se kedrebe loto lau ana keriyi otre ndaro te oko atayite ekye: “Nyèri, nda ka Eliya uzi!” 36 Alo ànyaro mute lifo be, sote vino äträ ro ya sote drî dofo roya. 'Dooko eŋgate kuru kala Yesu roya ago atate ekye: “Dri, mì'de màndre te, kode Eliya ikyina 'da nda lofone vuru ni taka drisi!”
37 Yesu trete otre amba si ndi drate.
38 Boŋgo se ayibe Yekalu ya ana yana lesite ritu ni kurusi le vuru. 39 Dri'ba kyila'bai ro se kedrebe mile taka roya ana kondre Yesu drate oko, nda atate ekye: “Endaro mano ono orivoya Ŋgwa Lu ro!”
40 Rukä 'ditoko ro orivoya lau, vo ondrevoya ni lozo si; Maria Magadalene, Maria endre agoanji Yakoba ndi Yosepa be ro, ndi Salome be orivoya ànya lako. 41 Ànya soyite Yesu vo 'dooko nda orivoya Galilaya ya, ago payi nda te. 'Ditoko amba se kikyiyibe nda be ni Yerusalema yasi kpa orivoya lau.
Ose Yesu ro
(Matayo 27:57-61Luka 23:50-56Yoane 19:38-42)
42 Ago te tandrolero se ni tu ruede ro anjioko u'du käti ni Sabata ri, 43 Yosepa ni Arimatayo yasi orivoya 'di orooro Taäyi'bai ro; se ka ikyi Miri 'Bädri'ba Lu ro ro kwotena, oyite turiako si Pilato re ago ejitate avo Yesu rota. 44 Pilato larote amba ondro nda keritate ekye Yesu dra ṛote nja owo. Nda zi dri'ba kyila'bai rote ago eji nda te kode Yesu drate ṛo kyeno. 45 Ondro nda keritate ni dri'ba resi oko, Pilato atate Yosepa ri ekye nda kuŋgyi avo teri. 46 Yosepa gye boŋgo rendelero te, lofo avo te vuru, vute boŋgo si, ago 'bate 'bu se nda kogabe kuni ṛatararo ya ana ya. 'Dooko nda reṛi kuni 'desi te kala'budri roya. 47 Maria Magadalene ndi Maria endre Yosepa robe ndreyi vose ase avo Yesu robe kigye ana te.