محاولة قتل يسوع
(متى 26‏:1‏-5، لوقا 22‏:1‏-2، يوحنا 11‏:45‏-53)
1 وقَبلَ الفِصحِ وعيدِ الفَطيرِ بِيَومَينِ، كانَ رُؤساءُ الكَهنَةِ ومُعَلّمو الشّريعةِ يَبحَثونَ كيفَ يُمسِكونَ يَسوعَ بِحيلَةٍ ليَقتُلوهُ. 2 إلاّ أنّهُم قالوا: «لا نَفعَلُ هذا في العيدِ، لِئلاّ يَقَعَ اَضطِرابٌ في الشّعبِ».
امرأة تسكب الطيب على يسوع
(متى 26‏:6‏-13، يوحنا 12‏:1‏-8)
3 وبَينَما يَسوعُ في بَيتِ عَنيا، عِندَ سِمعانَ الأبرصِ، يتَناولُ الطّعامَ، جاءَتِ اَمرأةٌ بِيَدِها قارورَةُ طِيبٍ غالي الثَمَنِ مِنَ النارِدينِ النّقيّ، فكسَرَتِ القارورَةَ وسكَبَتْهُ على رأسِهِ. 4 فاَستاءَ بَعضُ الحاضِرينَ وقالوا في ما بَينَهُم: «ما هذا الإسرافُ في الطّيبِ؟ 5 كانَ يُمكِنُ بَيعُهُ بأكثرَ من ثلاثِ مئَةِ دينارٍ تُوزّعُ على الفُقراءِ!» وأخذوا يَلومونَ المرأةَ.
6 فقالَ يَسوعُ: «اَترُكوها، لماذا تُزعِجونَها؟ هذا عمَلٌ صالِحٌ عَمِلَتهُ لي. 7 فالفُقراءُ عِندَكُم في كُلّ حينٍ، ومتى أرَدتُم تَقْدِرونَ أنْ تُحسِنوا إليهِم. وأمّا أنا، فلا أكونُ في كُلّ حينٍ عِندَكُم. 8 وهذِهِ المرأةُ عَمِلَت ما تَقدِرُ علَيهِ، فسكَبَتِ الطّيبَ على جَسَدي لِتُهَيّئَهُ للدّفنِ. 9 الحقّ أقولُ لكُم: أينَما تُعلَنُ البِشارَةُ في العالَمِ كُلّهِ، يُحدّثُ أيضًا بِعَمَلِها هذا، إِحياءً لذِكرِها».
خيانة يهوذا
(متى 26‏:14‏-16، لوقا 22‏:3‏-6)
10 وذهَبَ يَهوذا أسخريوط، أحَدُ التلاميذِ الاثنَي عشَرَ، إلى رُؤساءِ الكَهنَةِ ليُسلِمَ إليهِم يَسوعَ. 11 ففَرِحوا لكلامِهِ، ووَعَدوهُ بأنْ يُعطوهُ مالاً. فأخَذَ يَتَرقّبُ الفُرصَةَ ليُسْلِمَهُ.
عشاء الفصح مع التلاميذ
(متى 26‏:17‏-25، لوقا 22‏:7‏-14‏،لوقا 21‏-23، يوحنا 13‏:21‏-30)
12 وفي أوّلِ يومٍ مِنْ عيدِ الفَطيرِ، حينَ تُذبَحُ الخِرافُ لِعَشاءِ الفِصحِ سألَهُ تلاميذُهُ: «إلى أينَ تُريدُ أنْ نَذهَبَ لِنُهَيّئَ لكَ عَشاءَ الفِصحِ لِتأكُلَهُ؟» 13 فأرسَلَ اَثنينِ مِنْ تلاميذِهِ وقالَ لهُما: «اَذهَبا إلى المدينةِ، فيُلاقِيكُما رَجُلٌ يَحمِلُ جَرّةَ ماءٍ فاَتبَعاهُ. 14 وعِندَما يَدخُلُ بَيتًا قولا لِربّ البَيتِ: يقولُ المُعَلّمُ: أينَ غُرفَتي التي آكُلُ فيها عَشاءَ الفِصحِ معَ تلاميذي؟ 15 فيُريكُما في أعلى البَيتِ غُرفَةً واسِعةً مَفروشَةً مُجهّزةً، فهيّئاهُ لنا هُناكَ». 16 فذَهبَ التّلميذانِ ودَخلا المدينةَ، فوَجدا كما قالَ لهُما وهَيّأا عَشاءَ الفِصحِ.
17 ولمّا كانَ المساءُ، جاءَ معَ تلاميذِهِ الاثنَي عشَرَ. 18 وبَينَما هُم جالِسونَ لِلطعامِ، قالَ يَسوعُ: «الحقّ أقولُ لكُم: واحدٌ مِنكُم سيُسلِمُني، وهوَ يأكُلُ مَعي».
19 فحَزِنَ التلاميذُ وأخَذوا يَسألونَهُ، واحدًا فواحدًا: «هل أنا هوَ؟» 20 فقالَ لهُم: «هوَ واحدٌ مِنَ الاثنَي عشَرَ، وهوَ الذي يَغمِسُ يدَهُ في الصّحنِ مَعي. 21 واَبنُ الإنسانِ سيَموتُ كما جاءَ عَنهُ في الكُتُبِ المُقَدّسَةِ، ولكِنّ الويلَ لِمنْ يُسلمُ اَبنَ الإنسانِ! كانَ خيرًا لَهُ أنْ لا يولَدَ».
عشاء الرب
(متى 26‏:26‏-30، لوقا 22‏:14‏-20، كورنثوس الأول 11‏:23‏-25)
22 وبَينَما هُم يأكُلونَ، أخَذَ خُبزًا وبارَكَ وكَسَرهُ وناوَلَهُم وقالَ: «خُذوا، هذا هوَ جَسَدي».
23 وأخذَ كأسًا وشكَرَ وناوَلَهُم، فشَرِبوا مِنها كُلّهُم، 24 وقالَ لهُم: «هذا هوَ دَمي، دمُ العَهدِ الذي يُسفَكُ مِنْ أجلِ أُناسٍ كَثيرينَ. 25 الحقّ أقولُ لكُم: لا أشرَبُ بَعدَ الآنَ مِنْ عَصيرِ الكرمَةِ، حتى يَجيءَ يومٌ فيهِ أشرَبُهُ جديدًا في مَلكوتِ اللهِ».
26 ثُمّ سَبّحوا وخرَجوا إلى جبَلِ الزّيتُونِ.
يسوع ينبئ بإنكار بطرس
(متى 26‏:31‏-35، لوقا 22‏:31‏-34، يوحنا 13‏:36‏-38)
27 فقالَ لهُم يَسوعُ: «ستَترُكوني كُلّكُم، لأنّ الكِتابَ يقولُ: سأَضرِبُ الرّاعي، فتَتَبدّدُ الخِرافُ. 28 ولكِنْ بَعدَ قيامتي أسبُقُكُم إلى الجَليلِ». 29 فقالَ لَهُ بُطرُسُ: «لَو تَركوك كُلّهُم، فأنا لَنْ أترُكَكَ!» 30 فأجابَهُ يَسوعُ: «الحقّ أقولُ لكَ يا بُطرُسُ: اليومَ، في هذِهِ الليلةِ، قَبلَ أنْ يَصيحَ الدّيكُ مرّتَينِ، تُنكِرُني ثلاثَ مرّاتٍ». 31 فأصرّ بُطرُسُ على قولِهِ: «لا أُنكِرُكَ وإنْ كانَ علَيّ أنْ أموتَ مَعكَ!» وهكذا قالَ التلاميذُ كُلّهُم.
يسوع يصلي في جتسيماني
(متى 26‏:36‏-46، لوقا 22‏:39‏-46)
32 وجاؤُوا إلى مكانٍ اَسمُهُ جَتْسِيماني، فقالَ لِتلاميذِهِ: «اَقعُدوا هُنا، بَينَما أنا أُصَلّي».
33 وأخَذَ مَعهُ بُطرُسَ ويَعقوبَ ويوحنّا، وبَدأَ يشعُرُ بالرّهبَةِ والكآبَةِ. 34 فقالَ لهُم: «نَفسي حَزينةٌ حتى الموتِ. اَنتَظِروا هُنا واَسهَروا!» 35 واَبتَعدَ قليلاً ووقَعَ إلى الأرضِ يُصلّي حتى تَعبُرَ عَنهُ ساعَةُ الألَمِ، إنْ كانَ مُمكِنًا. 36 فقالَ: «أبي، يا أبي! أنتَ قادِرٌ على كُلّ شيءٍ، فأبْعِدْ عَنّي هذِهِ الكأسَ. ولكِنْ لا كما أنا أُريدُ، بَلْ كما أنتَ تُريدُ».
37 ورَجَعَ فوَجدَهُم نِيامًا، فقالَ لبُطرُسَ: «أنائمٌ أنتَ يا سِمْعانُ؟ أما قَدِرتَ أنْ تَسهَرَ ساعةً واحدةً؟ 38 اَسهَروا وصَلّوا، لِئَلاّ تقَعوا في التّجربَةِ. الروحُ راغبةٌ ولكِنّ الجسَدَ ضَعيفٌ».
39 واَبتَعَدَ ثانيةً وصَلّى، فرَدّدَ الكلامَ ذاتَهُ. 40 ورَجَعَ أيضًا فوجَدَهُم نيامًا، لأنّ النّعاسَ أثقَلَ جُفونَهُم وحاروا بِماذا يُجيبونَهُ.
41 ورجَعَ في المرّةِ الثالثةِ وقالَ لهُم: «أنيامٌ بَعدُ ومُستريحونَ؟ يكفي! جاءَتِ السّاعةُ. ها هوَ اَبنُ الإنسانِ يُسلّمُ إلى أيدي الخاطِئينَ. 42 قوموا نَنْصرِف! اَقترَبَ الذي يُسَلّمُني!»
اعتقال يسوع
(متى 26‏:47‏-56، لوقا 22‏:47‏-53، يوحنا 18‏:3‏-12)
43 وبَينَما هوَ يتكَلّمُ، وصَلَ يَهوذا، أحدُ التلاميذِ الاثني عشَرَ، على رأسِ عِصابةٍ تَحمِلُ السّيوفَ والعِصِيّ، أرسَلَها رُؤساءُ الكَهنَةِ ومُعَلّمو الشّريعةِ والشّيوخُ. 44 وكانَ الذي أسلَمَهُ أعطاهُم علامَةً قالَ: «هوَ الذي أُقَبّلُهُ، فأمسِكُوهُ وخُذوهُ في حِراسةٍ شديدةٍ».
45 ولمّا وصلَ يَهوذا، دنا في الحالِ إلى يَسوعَ وقالَ لَهُ: «يا مُعَلّمُ!» وقَبّلَهُ. 46 فألقَوا أيديَهُم علَيهِ وأمسَكوهُ. 47 فاَستَلّ أحدُ الحاضِرينَ سيفَهُ، وضرَبَ خادِمَ رئيسِ الكَهنَةِ فقَطَعَ أُذنَهُ. 48 وقالَ لهُم يَسوعُ: «أعلى لِصّ خَرجتُم بسُيوفٍ وعِصِيّ لِتأخُذوني؟ 49 كُنتُ كُلّ يومٍ بَينَكُم أعلّمُ في الهَيكَلِ فما أمسكتُموني، ولكِنْ حدَثَ هذا لِتَتِمّ الكُتُبُ المُقدّسةُ».
50 فتَركوهُ كُلّهُم وهَربوا. 51 وتَبِعَهُ شابّ لا يلبَسُ غيرَ عَباءَةٍ على عُريِهِ، فأمسكوهُ. 52 فتَركَ عباءَتَهُ وهرَبَ عُريانًا.
يسوع في مجلس اليهود
(متى 26‏:57‏-68، لوقا 22‏:54‏-55‏،لوقا 63‏-71، يوحنا 18‏:13‏-14‏،يوحنا 19‏-24)
53 وأخَذوا يَسوعَ إلى رَئيسِ الكَهنَةِ، فاَجتَمعَ رُؤساءُ الكَهنَةِ والشّيوخُ ومُعَلّمو الشّريعةِ كُلّهُم. 54 وتَبِعَهُ بُطرُسُ عَنْ بُعدٍ إلى دارِ رَئيسِ الكَهنَةِ، فدَخَلَ وقعَدَ معَ الحَرَسِ يتَدَفّأُ عِندَ النّارِ. 55 وكانَ رُؤساءُ الكَهنَةِ وجميعُ أعضاءِ المَجلِسِ يَطلُبونَ شَهادَةً على يَسوعَ ليَقتُلوهُ فلا يَجدونَ، 56 لأنّ أُناسًا كَثيرينَ شَهِدوا علَيهِ زُورًا فتَناقَضَت شَهاداتُهُم. 57 فقامَ بَعضُهُم وشَهِدوا علَيهِ زُورًا، قالوا: 58 «نَحنُ سَمِعناهُ يَقولُ: سأهدِمُ هذا الهَيكَلَ المَصنوعَ بالأيدي، وأبني في ثلاثةِ أيّامٍ هَيكَلاً آخَرَ غَيرَ مَصنوعٍ بالأيدي». 59 وفي هذا أيضًا تناقَضَت شَهاداتُهُم.
60 فقامَ رَئيسُ الكَهنَةِ في وسَطِ المَجلِسِ وسألَ يَسوعَ: «أما تُجيبُ بِشيءٍ؟ ما هذا الذي يَشهَدونَ بهِ علَيكَ؟» 61 فظَلّ ساكِتًا، لا يَقولُ كَلِمةً. وسألَهُ رئيسُ الكَهنَةِ ثانيةً: «هل أنتَ المَسيحُ اَبنُ اللهِ المُبارَكِ؟» 62 فأجابَهُ يَسوعُ: «أنا هوَ. وسَتَرَونَ اَبنَ الإنسانِ جالِسًا عَنْ يَمينِ اللهِ القديرِ، وآتيًا معَ سحابِ السّماءِ!» 63 فشَقّ رَئيسُ الكَهنَةِ ثيابَهُ وقالَ: «أنَحتاجُ بَعدُ إلى شُهودٍ؟ 64 سَمِعتُم تَجديفَهُ، فما رأيُكُم؟» فحَكَموا علَيهِ كُلّهُم بأنّهُ يَستوجِبُ الموتَ.
65 وأخذَ بَعضُهُم يَبصُقونَ علَيهِ، ويُغَطّونَ وجهَهُ ويَلطِمونَهُ ويقولونَ لَه: «تَنَبّأْ». وتناولَهُ الحَرَسُ بالضّربِ.
بطرس ينكر يسوع
(متى 26‏:69‏-75، لوقا 22‏:56‏-62، يوحنا 18‏:15‏-18‏،يوحنا 25‏-27)
66 وبَينَما بطرسُ في السّاحةِ السُفلى مِنَ الدّارِ، مَرّت جارِيةٌ مِنْ جواري رئيسِ الكَهنَةِ. 67 فلمّا رأَت بطرسَ يَتَدَفّأُ، نَظرَتْ إلَيهِ وقالَت لَهُ: «أنتَ أيضًا كُنتَ معَ يَسوعَ النّاصريّ!» 68 فأنكَرَ قالَ: «لا أعرِفُ ولا أفهَمُ ما تَقولينَ!» وخرَجَ إلى الدّهليزِ، فصاحَ الدّيكُ. 69 فرأَتْهُ الجارِيةُ، وأخذت تَقولُ لِلحاضرينَ: «هذا مِنهُم!» 70 فأنكرَ أيضًا. وبَعدَ قليلٍ، قالَ الحاضِرونَ لبطرسَ: «لا شكّ أنّكَ واحِدٌ مِنهُم، لأنّكَ مِنَ الجليلِ». 71 فأخَذَ يَلعَنُ ويَحلِفُ: «أنا لا أعرِفُ هذا الرّجُلَ الذي تَعنونَ». 72 وفي الحالِ صاحَ الدّيكُ مرّةً ثانيةً، فتَذكّرَ بطرسُ قولَ يَسوعَ: «قَبلَ أنْ يَصيحَ الدّيكُ مرّتَينِ، تُنكِرُني ثلاثَ مرّاتٍ». وأخذَ يَبكي.
Taäyi Yesu Lomvo
(Matayo 26:1-5Luka 22:1-2Yoane 11:45-53)
1 U'du e'bete ritu Karama Lävu Odra ro ro ndi Ambata Loŋgaako robe oyeza. Kohanii 'desi ndi miemba'bai Ota robe uguyi liti uṛite Yesu urune ndrwiro ufune. 2 Ànya atayite ekye: “Beṛo ko ämäri oyene tu karama rosi, ukyi lidri amo 'da.”
Ada Ido te Yesu Dri Betaniya ya
(Matayo 26:6-13Yoane 12:1-8)
3 Ago ondro Yesu dri orivoya Betaniya ya zo Simona se sedri adravo koziro kyini robe roya ugu ŋgaonya onyavoya oko, toko aza ikyite gäbä alabasata robe twi ido ŋgutruro se lagyeamba be ana be, ala'dite nareda si. Anya pi gäbä ana te ago da ido ŋgutruro ana te kpeye Yesu dri. 4 Ago rukä lidri ro se lau kai a'doyite kyilaro ago atayite iyivoya ekye: “Tana e'di toko ono enji ido ŋgutruro ono gwo awi niya? 5 Aba änina ndi ogyene ndrani mo'di keciro kama nätu (300) drisi ago parata na ozone ati'bai ri!” Ago ànya koziyi anya te kyila si.
6 Oko Yesu atate ekye: “Nyè'be anya, nyà anya okwo etaya? Anya ye ta liŋgyiekye te märi. 7 Ondoalo ami ṛo orivoya lidri ati'bai be ami lako, ago tuse mìlebe si, mìnina ndi ànya opane. Oko nyà'dona ko ondoalo mabe. 8 Anya ye tase anya kunibe oyene ono te; anya da ido ŋgutruro te malomvo ma oseza. 9 Ka'do inye, endaro mata ämiri ono, vose abe lazokado ope kigye 'bädri cini yasi, tase anya koyebe ono itina tana 'da ta anyaro oyiza.”
Yuda Letadrite Drí Yesu ro Ozone
(Matayo 26:14-16Luka 22:3-6)
10 'Dooko Yuda Isekariota, alo aza taeri'bai 'butealo foritu ro, oyite kohanii 'desi re ta drí Yesu ro ozo rota ànyari. 11 Ànya a'doyite yai'dwesi tase nda kabe atana ana erivoya ago 'bayitate parata ozone ndäri. Ago Yuda eto liti se Yesu ozoza ànyari ana uṛina te.
Yesu ka Ŋgaonya Karama Lävu Odra ro ro onya Taeri'bai Ndaro be
(Matayo 26:17-25Luka 22:7-14Luka 21-23Yoane 13:21-30)
12 U'du käti Karama Ambata Loŋgaako rosi, tuse äfu timelegogoi ŋgaonya Karama Lävu Odra ro robe sina si oko, taeri'bai Yesu ro ejiyi nda te ekye: “Mile ämäri oyine eŋwaro ŋgaonya Karama Lävu Odra ro ro edene nja miri ya?”
13 'Dooko Yesu zo ritu ànyaro te ta ŋgaembaro kwoi be ekye: “Nyòyi mìci 'bakici ya, ago mano aza ŋgyi luku'du gyi ro o'bena dri 'da ami yibe. Miso nda vo, 14 zo se nda kabe oci kigye ya ago nyàta kuzupi zo ana ro ri mìkye: ‘Miemba'ba ekye, zo ya se ma ndi taeri'bai maro be ri ŋgaonya Karama Lävu Odra ro ro onyane kigye 'do eŋwaro ya?’ 15 'Dooko nda ka'dana zo ya 'desi kurusi 'da ämiri, se nyèdena ŋga cini 'da nja kigye ämäri.”
16 Taeri'bai kai ŋgayite ago oyiyite 'bakici ya, ago usuyi ŋga cini gi oso se Yesu kiti tana be ànyari ronye, ago ànya edeyi ŋgaonya Karama Lävu Odra ro rote.
17 Ondro te tandrolero oko, Yesu esate taeri'bai ndaro 'butealo foritu be. 18 Ondro ànya koriyite tara'biza lomvo ŋgaonya oko, Yesu atate ekye: “Endaro mata ämiri ono alo aza amiro ozona drí maro 'da; se kabe ugu ŋgaonya mabe ono.”
19 Taeri'bai a'doyite märäyiro ago etoyi nda ejite azivoazivo ekye: “Inye'do ni ma owo ya?”
20 Yesu zatadrite ekye: “Kaoye a'done alo aza ami se 'butealo foritu ono ro, se kabe ambata ndaro osona deŋbele ya mabe ono owo. 21 Ŋgwa Lidri ro odrana 'da oso Taegyi katabe ta ndaro ta ronye; oko orivoya rritiro mano se kabe drí Ŋgwa Lidri ro ro ozona ri! Aba ni kadopara mano na 'do kori gwo ṛo utiako.”
Ŋgaonya Tandrwedri Opi ro
(Matayo 26:26-30Luka 22:14-201 Korineto'bai 11:23-25)
22 Ondro ànya kayite ugu ŋgaonya oko, Yesu ru ambata te, ago ye mätu aro'boya rote ago wagwo, ago ozote taeri'bai ndaro ri, ago nda atate ekye: “Miru, ono ni lomvo maro owo.”
23 'Dooko nda ru kofo te, ozo aro'boya te Lu ri, ago ozote ànyari; ago ànya cini mvuyite ni kigyesi. 24 Yesu atate ekye: “Ono ni kari maro tao'baro se korobe 'di amba ta owo. 25 Mata ämiri ono, mago mävuna vino ono ko alona madale mago mävuna le vino to'di ayani Miri 'Bädri'ba Lu ro roya.”
26 Ondro ànya koŋgoyi loŋgo te oko oyiyite 'Bereŋwa Ice Ido ro driro.
Yesu Äŋgu Kalaoga Petero ro Tana te
(Matayo 26:31-35Luka 22:31-34Yoane 13:36-38)
27 Ago Yesu atate ànyari ekye: “Vo ami cini ro mìmuna 'da ago nyè'bena ma 'da, tana Taegyi atate ekye: ‘Lu ufuna lekye'ba 'da, ago timele cini pereruna 'da.’ 28 Oko ondro eŋga mate lidriidriro oko, moyina 'da käti ami mile Galilaya ya.”
29 Petero zatadrite ekye: “Mè'bena mi ko alona, ondro ka'do azii ke'be mi ca owo!”
30 Yesu atate Petero ri ekye: “Endaro mata miri ono dri teinye gogo ri opeako perena ritu ŋgäkyi gi ono si, migana kala maro 'da perena nätu.”
31 Petero zatadrite mbarasi ekye: “Märi kala miro ogane i'do alona, ka'do gi ca märi odrane mibe owo!”
Ago taeri'bai cini azii atayi kpate oso inye.
Yesu ka Mätu Getesemane ya
(Matayo 26:36-46Luka 22:39-46)
32 Ànya ikyiyite vose äzibe Getesemane ana ya, ago Yesu atate taeri'bai ndaro ri ekye: “Miri noŋwa ma dri mätu.” 33 Nda ru Petero, Yakoba ndi Yoane be te nda be. Tana tusu ndi rriti be esate nda dri, 34 ago nda atate ànyari ekye: “Tusu te ndra ya maro ya ka oyete ma ufune. Miri noŋwa ago mìkwa ŋga.”
35 Ndi nda oyite fere ga mileya nda 'dete vuru gyinidri, ago mätute ekye ondro ka'do gi rritiako, ko ndäri oyine tu rueza ro ono yasi. 36 Nda mätute ekye: “Täpi, Täpi maro! Ŋga cini orivoya rritiako miri. Mina kofo ruezaro ono pere ni mare si. Caoko ko tase malebe ayani, oko tase milebe ayani.”
37 'Dooko nda egote ago usu taeri'bai se nätu kai u'dute. Nda atate Petero ri ekye: “Simona, nyu'dute ya? Mini ko orine miuŋbo ca saa alo ya?” 38 Ago nda atate ànyari ekye: “Mìkwa ŋga, ago nyä̀mätu ukyi mì'de 'da taojoro ya. Tori le gindi oko lomvo orivoya mbaraako.”
39 Nda go oyi kpate to'di ago mätute, ata kpa ta alo ana ayani. 40 'Dooko nda egote kpa to'di ago usu taeri'bai u'duyite ŋbi, tana ànya niyi kote orine miuŋbo. Ago ànya niyi tase atane ndäri kote.
41 Ondro nda kikyite pere nina si oko, nda atate ànyari ekye: “Inye'do nyà drigba ugu u'du ndi loli be ya? Ojote! Mindre! Saa esate Ŋgwa Lidri ro ozoza drí lidri takozi'bai roya. 42 Mìŋga kuru, mì'de mòyi. Mìndre, mano se kabe drí maro ozona begi ono.”
Uru Yesu ro
(Matayo 26:47-56Luka 22:47-53Yoane 18:3-12)
43 Ago ondro Yesu kadri ugu ata oko, Yuda se ni alo aza taeri'bai 'butealo foritu ro esate. Lowa du orivoya nda be bando be ago dofo be kohanii 'desi, miemba'bai Ota ro, ndi 'di'desii be ezoyi ànya ni. 44 Driozo'ba ozo taka'daro te lowa ana ri ekye: “Mano se mabe njunjuna 'do ni se mìlebe owo. Mìru nda ago mìkwa vo ndaro ondro nyàte nda ugu owo.”
45 Dori ondro Yuda kesate oko, nda oyite Yesu re ago atate ekye: “Miemba'ba!” Ago njunju nda te. 46 'Dooko ànya ruyi Yesu te ago baṛiyi nda te anda. 47 Oko alo aza ànya se kedrebe lau kai ro eŋgye bando ndaro te ago ga bi ruindu'ba Kohani Fopara rote ätu. 48 'Dooko Yesu trete ṛeṛe ago atate ànyari ekye: “Nyìkyite bandoi be ago dofoi be ma urune osoago ma orivoya otapere'ba yi. 49 Tu cini si ma ṛo orivoya ami yibe ugu ŋgaembavoya Yekalu ya, ago mìru ma kote. Oko beṛo Taegyi ri a'done ŋgye.”
50 'Dooko taeri'bai cini e'beyi nda te ago muyite.
51 Mano agoanji aza, vu toto boŋgo rendelero yi, sote Yesu vo. Ànya ojoyite nda urune, 52 oko nda mute bägyuluro, e'be boŋgo te vuru kovole.
Yesu Taäyi'bai Kandra
(Matayo 26:57-68Luka 22:54-55Luka 63-71Yoane 18:13-14Yoane 19-24)
53 'Dooko ugu Yesu te zo Kohani Fopara roya, se kohanii 'desi, 'di'desii ndi miemba'bai Ota robe kotoyi kalabe kigye ana ya. 54 Petero sote kovole lozo si oyite cite goko zo Kohani Fopara ro roya. Nda rite vuru lau vookwa'bai be, ka asi owi. 55 Kohanii 'desi ndi Taäyi'bai cini be oyiyite tazevoedre'bai azaka uṛine ta itine Yesu lomvo tana ko'ba äfu nda robe, caoko ànya usuyi ta aza kote. 56 Tazevoedre'bai amba itiyitate kowero Yesu lomvo, caoko ta ànyaro letadri kote.
57 'Dooko lidri azaka ŋgayite kuru ago itiyi ta ono te kowero Yesu lomvo ekye: 58 “Mèri nda ka ata ekye: ‘Meperena Yekalu ono 'da riya se lidri kobebe ni ono, ago u'du nätu ya oko mago mabena aza se lidri kobe koni 'da.’ ” 59 Caoko tase ànya kitiyibe ana letadri kote.
60 Kohani Fopara ŋgate kuru ànya cini kandra ago eji Yesu te ekye: “Inye'do tase itibe milomvo ono mi ta ako tadrina ozane ya?”
61 Oko Yesu a'dote titiro ago ata ta aza kote. Kohani Fopara go eji nda te kpa to'di ekye: “Inye'do mi Mesiya, Ŋgwa Lu se abe räṛuna ono ro owo ya?”
62 Yesu zatadrite ekye: “Ma ni owo! Ago mindrena Ŋgwa Lidri ro 'da orivo ya drígwo Lu Mbarapara roya ikyivoya 'dikolo vo'buyakuru rosi!”
63 Kohani Fopara wa boŋgo runduṛuro ndaro te kyila si ago atate ekye: “Màle tazevoedre'bai aza kote tona! 64 Nyèri la'dao'da ndaro te. Nyùsu amiro be ayena e'di ya?” Ànya cini 'didrite nda lomvo; ekye nda taenji be ago beṛo nda ufune.
65 Rukä ànyaro etoyi to ovo te Yesu lomvo, ago ànya embeyi mi ndaro te ago 'biyi nda te, ànya atayite ekye: “Nyäŋgu, a'di 'bi mi niya?” Ago vookwa'bai ruyi nda te ago 'biyi nda te.
Petero Gakala Yesu rote
(Matayo 26:69-75Luka 22:56-62Yoane 18:15-18Yoane 25-27)
66 Petero drigba orivoya vuru goko ya oko alo aza ruindu'bai ndiriŋwa ro Kohani Fopara ro ro ikyite lototi. 67 Ondro anya kondre Petero te asi owivoya oko, anya ndrevote ŋgye nda dri ago atate ekye: “Nya'do kpate Yesu Nazareta robe.”
68 Oko nda gakalate atate ekye: “Mäni ko, ta gi nyabe ugu atana 'do mäni ko.” Ago nda fote tesi ni goko yasi.
69 Ruindu'ba ŋguti ro ana ndre nda te lau ago go dele ta te 'dise kedrebe loto kai ri ekye: “Nda orivoya alo aza ànyaro!” 70 Oko Petero gakalate kpa to'dina.
Fere voigyesi oko 'dise kedrebe kai kicuyi Petero kpate ekye: “Minina ko kalaogane mikye yi ko alo aza ànyaro, tana mi kpa orivoya ni Galilaya yasi.” 71 'Dooko Petero äṛurute ago atate ekye: “Ma taŋgye ata! Ka'do inye Lu keza ma, ondro ka'do kote inye owo! Mäni mano gi nyàbe tana atana ono ko!”
72 'Dooko dori gogo pe ope ṛiri te, ago Petero yi tase Yesu katabe ndäri ekye: “Teinye gogo ri opeako perena ritu, migana kala maro 'da perena nätu.” Ago nda eto liyite.