مثل الوكيل الخائن
1 وقالَ أيضًا لِتلاميذِهِ: «كانَ رَجُلٌ غَنيّ وكانَ لَهُ وكِيلٌ، فجاءَ مَنْ أخبرَهُ بأنّهُ يُبَدّدُ أموالَهُ، 2 فدَعاهُ وقالَ لَهُ: ما هذا الذي أسمَعُ عَنكَ؟ أعطِني حِسابَ وكالَتِكَ، فأنتَ لا تَصلُحُ بَعدَ اليومِ لأنْ تكونَ وكيلاً لي. 3 فقالَ الوكيلُ في نَفسِهِ: سَيَستَرِدّ سيّدي الوكالَةَ مِنّي، فماذا أعمَلُ؟ لا أقوى على الفِلاحَةِ، وأستَحِي أنْ أستَعطِي. 4 ثُمّ قالَ: عَرَفتُ ماذا أعمَلُ، حتى إذا عزَلَني سيّدي عَنِ الوِكالةِ، يَقبَلُني النّاسُ في بُيوتِهِم. 5 فدَعا جميعَ الذينَ علَيهِم دَينٌ لسَيّدِهِ، وقالَ لأحدِهِم: كَم علَيكَ لسيّدي؟ 6 أجابَهُ: مئةُ كَيلٍ مِنَ الزّيتِ. فقالَ لَهُ الوكيلُ: خُذْ صكوكَكَ واَجلِسَ في الحالِ واَكتُبْ خَمسينَ! 7 وقالَ لآخرَ: وأنتَ، كَم علَيكَ لسَيّدي؟ أجابَهُ: مِئةُ كَيلٍ مِنَ القَمحِ. فقالَ لَهُ الوكيلُ: خُذْ صكوكَكَ واَكتُبْ ثَمانينَ.
8 فمَدَحَ السيّدُ وكيلَهُ الخائِنَ على فِطْنَتِه، لأنّ أبناءَ هذا العالَمِ أكثَرُ فِطنَةً مِنْ أبناءِ النّورِ في مُعامَلَةِ أمثالِهِم.
9 وأنا أقولُ لكُم: إجعلوا لكُم أصدِقاءَ بالمالِ الباطِلِ، حتى إذا نفَدَ قَبِلوكُم في المَساكِنِ الأبدِيّةِ. 10 مَنْ كانَ أمينًا على القَليلِ، كانَ أمينًا على الكَثيرِ. ومَنْ أساءَ الأمانَةَ في القَليلِ، أساءَ الأمانَةَ في الكَثيرِ. 11 وإذا كُنتُم غَيرَ أُمناءَ في المالِ الباطِلِ، فمَنْ يأتَمنُكُم في الغِنى الحَقّ؟ 12 وإنْ كُنتُم غَيرَ أُمناءَ في ما هوَ لِغَيرِكُم، فمَنْ يُعطيكُم ما هوَ لكُم؟
13 لا يَقدِرُ أحدٌ أنْ يَخدُمَ سيّدينِ، لأنّهُ إمّا أنْ يُبغضَ أحدَهُما ويُحِبّ الآخَرَ، وإمّا أن يُوالي أحدَهُما ويَنبِذَ الآخَرَ. فأنتُم لا تَقدِرونَ أنْ تَخدُموا اللهَ والمالَ».
الشريعة والطلاق
(متى 11‏:12‏-13؛ متى 5‏:31‏-32، مرقس 10‏:11‏-12)
14 وكانَ الفَرّيسيّونَ، وهُم مِمّنْ يُحبّونَ المالَ، يَسمَعونَ هذا كُلّهُ ويَهزأُونَ بِهِ. 15 فقالَ لهُم يَسوعُ: «أنتُم تُبرّرونَ أنفُسَكُم عِندَ النّاسِ، لكِنّ اللهَ يَعرِفُ ما في قُلوبِكُم. ورَفيعُ القَدْرِ عِندَ النّاسِ رَجِسٌ عِندَ اللهِ.
16 بَقِيَتِ الشّريعةُ وتَعاليمُ الأنبياءِ إلى أنْ جاءَ يوحنّا، ثُمّ بَدأَتِ البِشارَةُ بِمَلكوتِ اللهِ، فأخَذَ كُلّ إنسانٍ يُجاهِدُ ليَدْخُلَهُ قَسرًا. 17 ولكِنّ زَوالَ السّماءِ والأرضِ أسهَلُ مِنْ أنْ تَسقُطَ نُقطَةٌ واحدةٌ مِنَ الشّريعةِ.
18 مَنْ طَلّقَ اَمرأتَهُ وتَزوّجَ غَيرَها زَنى، ومَنْ تزَوّجَ اَمرأةً طَلّقَها زَوجُها زَنى».
مثل الغني ولعازر
19 وقالَ يَسوعُ: «كانَ رجُلٌ غنيّ يَلبَسُ الأُرجُوانَ والثّيابَ الفاخِرَةَ ويُقيمُ الوَلائِمَ كُلّ يومٍ. 20 وكانَ رَجُلٌ فَقيرٌ اَسمُهُ لِعازَرُ، تُغطّي جِسمَهُ القُروحُ. وكانَ ينطَرِحُ عِندَ بابِ الرّجُلِ الغَنيّ، 21 ويَشتَهي أنْ يَشبَعَ مِنْ فَضَلاتِ مائِدَتِهِ، وكانَت الكِلابُ نَفسُها تَجيءُ وتَلحَسُ قُروحَهُ.
22 وماتَ الفَقيرُ فحَمَلَتْهُ المَلائِكَةُ إلى جِوارِ إبراهيمَ. وماتَ الغَنيّ ودُفِنَ. 23 ورفَعَ الغَنيّ عَينَيهِ وهوَ في الجَحيمِ يُقاسي العَذابَ، فَرأى إبراهيمَ عَنْ بُعدٍ ولِعازَرَ بِجانِبِه. 24 فنادى: إرحَمْني، يا أبي إبراهيمُ، وأرسِلْ لِعازَرَ ليَبُلّ طرَفَ إصبَعِهِ في الماءِ ويُبَرّدَ لِساني، لأنّي أتَعذّبُ كثيرًا في هذا اللَهيبِ. 25 فقالَ لَهُ إبراهيمُ: تذَكّرْ، يا اَبني، أنّكَ نِلتَ نَصيبَكَ مِنَ الخَيراتِ في حياتِكَ، ونالَ لِعازَرُ نَصيبَهُ مِنَ البَلايا. وها هوَ الآنَ يَتَعزّى هُنا، وأنتَ تَتعذّبُ هُناكَ. 26 وفَوقَ كُلّ هذا، فَبينَنا وبَينَكُم هُوّةٌ عَميقةٌ لا يَقدِرُ أحدٌ أن يجتازَها مِنْ عِندِنا إلَيكُم ولا مِنْ عِندِكُم إلينا.
27 فقالَ الغَنيّ: أرجو مِنكَ، إذًا، يا أبي إبراهيمُ، أنْ تُرسِلَ لِعازرَ إلى بَيتِ أبي، 28 ليُنذِرَ إخوتي الخمسَةَ هُناكَ لِئَلاّ يَصيروا هُم أيضًا إلى مكانِ العذابِ هذا. 29 فقالَ لَه إبراهيمُ: عندَهُم موسى والأنبياءُ، فليَستَمِعوا إلَيهِم. 30 فأجابَهُ الغَنيّ: لا، يا أبي إبراهيمُ! ولكِنْ إذا قامَ واحدٌ مِنَ الأمواتِ وذهَبَ إلَيهِم يَتُوبونَ. 31 فقالَ لَهُ إبراهيمُ: إنْ كانوا لا يَستَمِعونَ إلى موسى والأنبياءِ، فهُم لا يَقتَنِعونَ ولو قامَ واحدٌ مِنَ الأمواتِ».
Voondre'ba Lakaza ro se ko 'Diri ana
1 Ago Yesu atate taeri'bai ndaro ri ekye: “Ŋgaamba'ba aza orivoya se ikicu voondre'ba lakaza ndaro rote ta parata 'desi ndaro ro enjiro. 2 Ndi nda zi voondre'ba lakaza ro ana gwo ago eji nda gwo ekye: ‘Ta gi mabe erina ta miro ta ono ta e'di roya? Nyegyi ta losi se cini miyebe lakaza maro si ono, tana minina kote a'done voondre'ba lakaza maro ro tona.’ 3 Ago voondre'ba lakaza ro ana atate andivo ndaro ri ekye: ‘Mayena e'di ya, 'desi maro kate oye ma onjine ni losi maro yasi. Ma orivoya mbara ako amba ŋga osone, ago ma orivoya driupiro drí lämine. 4 Mäni tase malebe oyene ono te, tana ondro ka'do ana ma teni losi maro ono yasi oko, ma'dona 'da bereazii yibe ma urune zo ànyaro ya.’ 5 Ta'dota, nda zi lidri se cini yuŋgu 'desi ndaro robe ana te ba alo alo. Ago nda eji se käti ana te ekye: ‘Mi parata 'desi maro robe moda ya?’ 6 Ago anya zatadrite ekye: ‘Malaŋgyi ido ro kutu ritu (2,000).’ Ago voondre'ba lakaza ro atate ànyari ekye: ‘Miru waraga yuŋguro ono ago miri vuru ndrindri ago nyegyi kigye toto kutu alo (1,000).’ 7 Ago nda go eji aza kpate ekye: ‘Mi parata 'desi maro robe moda ya?’ Ago anya zatadrite ekye: ‘Lu'di inya ro kutu alo (1,000).’ Ago voondre'ba lakaza ro atate anyari ekye: ‘Miru waraga yuŋgu ro ono ago nyegyi kigye toto kama njidriena (800).’ 8 Ta'dota, 'desi räṛu voondre'ba lakaza ro anyaro se ta'diriako ana te, tana nda ye losi te tauni si, tana lidri 'bädri ono ro orivoya tauni be taoye anyaro roya ni lidri ŋgaeyi ro ri.”
9 Ago Yesu ugu atate ekye: “Mata ämiri ono, mì'be bereazii andivo amiro ri ŋgadriamba 'bädri rosi tana ondro ŋgadriamba 'do kokyete oko, äru ami robe 'ba äduako ya. 10 Nda se orivoya 'diriro ta giṛiŋwa ya, a'dona kpa 'diriro ta 'desi ya. Nda se ta'diri ako ta giṛiŋwa ya a'dona kpa ta'diri ako ta 'desi ya. 11 Ondro ka'do nya'do kote 'diri ŋgadriamba 'bädri ono ro vona ondrevoya, a'di ozona ŋgadriamba se taŋgyero ono ni ämiri ya? 12 Ago ondro ka'do nya'do be ko 'diri lakaza 'diaza robe, a'di ozona lakaza andivo miro ro ni miri ya? 13 Ruindu'ba aza unina ko ruindune 'desii ritu ri, ya ndaro osona 'da alona lomvo ago luna azana 'da, nda a'dona 'da trwe alona aza ri ago mawona azana 'da. Mìnina ko ruindune Lu ri ago kpa parata ri.”
Yesu Emba Ŋgate ta ta Azaka rota
(Matayo 11:12-13Matayo 5:31-32Marako 10:11-12)
14 Ago ondro Parusii keriyi tase cini ono te oko, ànya guyi Yesu te, tana ànya lu parata tawi. 15 Ago Yesu atate ànyari ekye: “Nyà ni andivo amiro o'bane landrene ŋgye mi lidri roya, oko Lu ni ya amiro te. Tana ŋgase lidri koti tana be a'done ta 'desi ro orivoya ŋga awi yi Lu mile.
16 “Ota Musa ro ndi taegyi nebii robe a'dote losi oyevoya madale tu Yoane Bapatisi'ba rosi. Ṛoni tu ana si, lazo kado ta Miri 'Bädri'ba Lu ro ro iti tana te, ago 'dicini ka ruutri ocine kigye mbara si. 17 Orivoya rritiako vo'buyakuru ndi 'bädri be ri lävune ni ta tipari giṛiŋwa Ota ro urune tesi ri.
18 “Mano se ka toko ndaro onjina ago kabe toko aza ogye 'do yetate toko drisi ago mano se ka toko se onjite ogyena 'do ye ta kpate toko drisi.
Mano Ŋgaamba'ba ndi Lazara be
19 “Mano ŋgaamba'ba aza orivoya se ka boŋgo lagye amba be oso ago ka alo ŋgaonya toco onya aya tu cini si. 20 Ago lau mano ŋgaako'ba aza orivoya se ävuruna Lazara, ondoalo a nda ezi käläsi ŋgaamba'ba ana ro kala, lomvo ndaro orivoya kpeye laza ro. 21 Nda ka mio'ba 'boloto ŋgaonya ro se kabe e'de ni tara'biza ŋgaamba'ba ro drisi 'do onyane. Ago ca kokye yi kayi ikyi ago kayi mi laza ndaro ro elena.
22 “Tu esagwo, ndi ŋgaako'ba se ana drate ago malaikai ŋgyiyi nda te orine gbo Abarayama roya. Mano ŋgaamba'ba dra kpagwo ago ase nda te 23 ago nda te rueza 'desi ya 'bädri avo roya, oko nda ndrevote kuru ago ndre Abarayama te lozo, Lazara orivoya gbo ndaro ya. 24 Ago nda zi läzite ekye: ‘Täpi Abarayama, mi'ba ya miro kuni malomvo, ago nyezo Lazara ko'be driŋgwa ndaro ro gyi ya ago ki'dwe ladra maro robe, tana ma te orivoya rueza 'desi ya asi ono ya.’
25 “Oko Abarayama zatadrite ekye: ‘Ŋgwa maro, miyi ta tu ori miro roya nyusu ŋga kado cini te ago Lazara usute cini ŋga kozi ayani. Oko yauono nda te riyä ro noŋwa, ago mi miro te rueza ya. 26 Ago ta aza kpa ni no, 'bu ociekye orivoya lakole amaro ami yibe ya, tana ànya se kolebe ozane ni noŋwa amire 'do unina ko ozane, ca 'diaza se lau 'do unina ko ezane amare noŋwa.’ 27 Ago mano ŋgaamba'ba zatadrite ekye: ‘Molo'baru miri täpi Abarayama, mizo Lazara zo täpi maro roya, 28 tana ma orivoya ädrupii be nji, mi'ba nda kemba mi ànyaro ukyi ànya ikyi 'da vo gi rueza ro ono ya.’
29 “Oko Abarayama zatadrite ekye: ‘Musa ndi nebii yibe orivoya mi ädrupii miro ro embane, mi'ba ädrupii miro keriyi tase ànya kabe atana 'do.’ 30 Ago ŋgaamba'ba zatadrite ekye: ‘Ta 'do ojo ko täpi Abarayama, oko ondro ka'do aba 'diaza kefogwo ni avo yasi, ago koyigwo ànyare, 'dooko ànya etanayi drî ndi ni takozi ànyaro yasi.’ 31 Oko Abarayama atate ndäri ekye: ‘Ondro ka'do ànya keriyi Musa ndi nebii yibe kote, ànya unina yi kpa ko drietane ondro ka'do 'diaza kefo ca ni avo yasi owo.’ ”