يسوع ونيقوديموس
1 وكانَ رَجُلٌ فَرّيسِيّ مِنْ رُؤساءِ اليَهودِ اَسمُهُ نيقوديموسُ. 2 فجاءَ إلى يَسوعَ ليلاً وقالَ لَهُ: «يا مُعَلّمُ، نَحنُ نَعرِفُ أنّ اللهَ أرسَلَكَ مُعَلّمًا، فلا أحَدٌ يَقدِرُ أنْ يَصنَعَ ما تَصنَعُهُ مِنَ الآياتِ إلاّ إذا كانَ اللهُ معَهُ». 3 فأجابَهُ يَسوعُ: «الحقّ الحقّ أقولُ لكَ: ما مِنْ أحَدٍ يُمكنُهُ أنْ يَرى مَلكوتَ اللهِ إلاّ إذا وُلِدَ ثانِـيةً». 4 فقالَ نيقوديموسُ: «كيفَ يولَدُ الإنسانُ وهوَ كبـيرٌ في السّنّ؟ أيقدِرُ أنْ يَدخُلَ بَطْنَ أُمّهِ ثانِـيةً ثُمّ يُولَدُ؟» 5 أجابَهُ يَسوعُ: «الحقّ الحقّ أقولُ لكَ: ما مِنْ أحَدٍ يُمكِنُهُ أنْ يَدخُلَ مَلكوتَ اللهِ إلاّ إذا وُلِدَ مِنَ الماءِ والرّوحِ، 6 لأنّ مَولُودَ الجسَدِ يكونُ جَسدًا ومَولُودَ الرّوحِ يكونُ رُوحًا. 7 لا تَتعجّبْ مِنْ قولي لكَ: يَجبُ علَيكُم أنْ تُولَدوا ثانِـيةً. 8 فالرّيحُ تَهبّ حيثُ تَشاءُ، فتَسمَعُ صوتَها ولا تَعرِفُ مِنْ أينَ تَجيءُ وإلى أينَ تَذهَبُ: هكذا كُلّ مَنْ يُولَدُ مِنَ الرّوحِ».
9 فقالَ نيقوديموسُ: «كيفَ يكونُ هذا؟» 10 أجابَهُ يَسوعُ: «أنتَ مُعَلّمٌ في إِسرائيلَ ولا تَعرِفُ؟ 11 الحقّ الحقّ أقولُ لكَ: نَحنُ نتكَلّمُ بِما نَعرِفُ، ونَشهَدُ بِما رأينا ولكنّكُم لا تَقبَلونَ شَهادَتَنا. 12 فإذا كُنتُم لا تُصدّقونَ ما أُخبِرُكُم عَن أمورِ الدّنيا، فكيفَ تُصدّقونَ إذا أخبَرتُكُم عَنْ أمورِ السّماءِ؟ 13 ما صَعِدَ أحَدٌ إلى السّماءِ إلاّ اَبنُ الإنسانِ الذي نزَلَ مِنَ السّماءِ. 14 وكما رفَعَ موسى الحَـيّةَ في البرّيّةِ، فكذلِكَ يَجبُ أنْ يُرفَعَ اَبنُ الإنسانِ. 15 لينالَ كُلّ مَنْ يُؤمِنُ بِه الحياةَ الأبدِيّةَ. 16 هكذا أحبّ اللهُ العالَمَ حتى وهَبَ اَبنَهُ الأوحَدَ، فَلا يَهلِكَ كُلّ مَنْ يُؤمِنُ بِه، بل تكونُ لَهُ الحياةُ الأبدِيّةُ. 17 واللهُ أرسَلَ اَبنَهُ إلى العالَمِ لا ليدينَ العالَمَ، بل ليُخلّصَ بِه العالَمَ.
18 فمَنْ يُؤمِنُ بالاَبنِ لا يُدانُ. ومَنْ لا يُؤمِنُ بِه دِينَ، لأنّهُ ما آمَنَ باَبنِ اللهِ الأوحدِ. 19 وهذِهِ الدّينونَةُ هيَ أنّ النّورَ جاءَ إلى العالَمِ، فأحَبّ النّاسُ الظّلامَ بدلاً مِنَ النّورِ لأنّهُم يَعمَلونَ الشّرّ. 20 فمَنْ يَعمَلُ الشّرّ يكرَهُ النّورَ، فلا يَخرُجُ إلى النّورِ لِئَلاّ تَنفَضِـحَ أعمالُهُ. 21 وأمّا مَنْ يَعمَلُ لِلحقّ، فيخرُجُ إلى النّورِ، حتى يرى النّاسُ أنّ أعمالَهُ كانَت حسَبَ مشيئةِ اللهِ».
يسوع ويوحنا المعمدان
22 ثُمّ جاءَ يَسوعُ وتلاميذُهُ إلى بلادِ اليهودِيّةِ، فأقامَ فيها مَعهُم وأخَذَ يُعَمّدُ. 23 وكانَ يوحنّا يُعَمّدُ أيضًا في عينِ نونٍ، بِالقُربِ مِنْ ساليمَ، لِكَثرةِ الماءِ فيها. وكانَ النّاسُ يَجيئونَ ويتَعمّدونَ، 24 وذلِكَ قَبلَ أنْ يُلقى يوحنّا في السّجنِ.
25 وقامَ جِدالٌ بَينَ تلاميذِ يوحنّا وواحدٍ مِنَ اليَهودِ في مسألَةِ الطّهارةِ. 26 فجاؤوا إلى يوحنّا وقالوا لَه: «يا مُعَلّمُ، ها هوَ الرّجُلُ الذي كان معَكَ في عَبرِ الأُردُنِ وشَهِدْتَ لَه، يُعَمّدُ هُنا، وجميعُ النّاسِ يَجيئونَ إلَيهِ».
27 فأجابَهُم يوحنّا: «لا يأخُذُ أحدٌ شيئًا إلاّ إذا أعطَتْهُ إيّاهُ السماءُ. 28 أنتُم أنفُسُكُم تَشهَدونَ بأَنّي قُلتُ: ما أنا المَسيحُ، بل رَسولٌ قُدّامَهُ. 29 مَنْ لَه العَروسُ، فهوَ العَريسُ. وأمّا صَديقُ العَريسِ، فيَقِفُ بجانِبِه يُصغي فَرِحًا لِهُتافِ العَريسِ. ومِثلُ هذا الفرَحِ فَرَحي، وهوَ الآنَ كامِلٌ. 30 لَه هوَ أنْ يزيدَ، ولي أنا أنْ أنقُصَ. 31 مَنْ جاءَ مِنْ فوقُ، فهوَ فوقَ النّاسِ جميعًا. ومَنْ كانَ مِنَ الأرضِ، فهوَ أرضِيّ وبِكلامِ أهلِ الأرضِ يَتكَلّمُ. مَنْ جاءَ مِنَ السّماءِ، فهوَ فوقَ النّاسِ جميعًا، 32 يَشهَدُ بِما رأى وسَمِعَ ولا أحَدَ يَقبَلُ شَهادَتَهُ. 33 مَنْ قَبِلَ شَهادَتَهُ شَهِدَ أنّ اللهَ صادِقٌ. 34 فمَنْ أرسَلَهُ اللهُ يتكَلّمُ بِكلامِ اللهِ، لأنّ اللهَ يَهَبُ الرّوحَ بِغيرِ حِسابٍ.
35 الآبُ يُحبّ الاَبنَ فجَعلَ كُلّ شيءٍ في يدِهِ. 36 مَنْ يُؤمِنُ بالابنِ، فَلهُ الحياةُ الأبديّةُ. ومَنْ لا يُؤمنُ بِالابنِ، فلا يرى الحياةَ بل يَحِلّ علَيهِ غَضَبُ اللهِ».
Yesu ndi Nikodema be
1 Dri'ba aza Yudai ro äzite Nikodema, se ni gboko Parusii ro lakosi. 2 Ŋgäkyi alo si oko nda oyite Yesu re ago atate ndäri ekye: “Rabi, mä̀ni ndi mi ni orivoya Miemba'ba se Lu ezoni owo. 'Diaza ni ko talaro ro se nya ugu oyena be oyene e'be gialo Lu orivoya nda be.”
3 Yesu zatadrite ekye: “Ma taŋgye iti miri, 'diaza alo unina ko Miri 'Bädri'ba Lu ro ro ondrene e'be gialo ätina nda to'di.”
4 Nikodema ejitate ekye: “'Dise mbate änina utine to'di eŋwanye ya? Endaro nda unina ko ocine ya endre roya ogo utine pere ṛiri si.”
5 Yesu logotate ekye: “Ma ugu taŋgye iti miri, 'diaza unina ko ocine Miri 'Bädri'ba Lu ro roya e'be gialo äti nda te gyi si ago Tori si. 6 'Dise ätite lomvosi uti'bai lomvo si ro, oko nda se ätite tori si Tori ro. 7 Nya'do ko larolaro ro tana mabe ata miri ono ro, ‘Beṛo ami utine to'di.’ 8 Oli ka oli vose anya le oline kigye ya; nyeri kporo olina ro ndi, oko mini ko anya kikyi ni eŋwaro kode anya ka ugu oyi eŋwaro. Nda se ätite Tori si laba oso inye.”
9 Nikodema ejitate ekye: “Ono unina a'done eŋwanye ya?”
10 Yesu zatadrite ekye: “Mi orivoya miemba'ba 'desi Yisaraele ro, ago mini ta ono ko ya? 11 Ma ugu taŋgye iti miri; mà tase mä̀nibe ago màndrebe tana itina, caoko aza amiro le ko lazo amaro urune. 12 Mìma ko ma ya ondro mabe ŋga 'bädri ono ro tana itina ämiri; ka'do inye, mìmana maya eŋwanye, ondro ka'do miti ŋga vo'buyakuru ro tana be ämiri ya? 13 'Diaza alo oyi kote vo'buyakuru ya e'be gialo Ŋgwa Lidri ro, se ikyite vuru ni vo'buyakuru yasi.
14 “Oso Musa eŋga ini atala robe kuru ce cari ro dri vocowa ya ana ronye, kpa oso inye beṛo Ŋgwa Lidri ro eŋgane kuru, 15 tana ànya se cini kabe taoma nda ya ka'do robe adri äduako be. 16 Tana Lu lu 'bädri tawi inye, nda ozo Ŋgwa alodi ndaro te, tana 'dise cini kabe taoma nda ya odra na ko oko ka'do robe adri äduako be. 17 Tana Lu ezo Ŋgwa ndaro kote 'bädri ya a'done vureope'ba na ro oko a'done opa'ba na ro.
18 “Nda se kabe taoma Ŋgwa ya apena vure na ko, oko nda se koma ta ko ape vure na ṛote nja, tana nda ma ta kote Ŋgwa alodi Lu roya. 19 Vureope ka losi oye orivoya nonye; ŋgaeyi ikyite 'bädri ya, oko lidri lu vouni ṛo ndrani ŋgaeyi ri, tana taoye ànyaro orivoya undiro. 20 'Dise kabe ta undiro oye yana ka oso ŋgaeyi lomvo, ago ikyi ko ŋgaeyi re, tana nda le ko taoye undiro ndaro ka'dane tesi. 21 Oko nda se kabe tase ŋgye oye ka ikyi ŋgaeyi re tana ŋgaeyi kaka'da robe anjioko tase nda koyebe orivoya taoro yi Lu ri.”
Tazevoedre Yoane ro ta Yesu rota
22 Ono vosi, Yesu ndi taeri'bai ndaro be oyiyite wari Yuda roya. Ago nda ri tu azaka te ànya yibe lau ago ye bapatisi te. 23 Yoane ugu bapatisi oye kpate Aenona ya, loto Salima lomvo, tana gyi orivoya amba vo ana ya. Lidri ugu oyite ndare, ago nda ugu ànya bapatisi te. 24 (Se ono a'dote käti teinye Yoane o'baako kamba ya.)
25 Rukä taeri'bai Yoane ro ro etoyi kaladiṛite azaka Yudai ro be ta la'bi 'diojo ro wäṛi rota. 26 Ago ànya oyiyite Yoane re ago itiyi tana te ndäri ekye: “Miemba'ba, mano se mibe 'buzele Yaradene roya, mipe tana be 'do miyi tana ndiya? Yauono, nda ka ugu 'di bapatisi, ago 'dicini ka ugu oyi ndare!”
27 Yoane zatadrite ekye: “'Diaza alo unina ko a'done ŋga aza be e'be gialo Lu kani ozona ndäri. 28 Ami andivo ni tazevoedre'ba maro matate makye: ‘Ma ko Mesiya owo, oko ezo ma te nda mile.’ 29 Toko se agyebe ni kodrogo ro, oko bereazi kodrogo ro se kedrebe loto ago kabe taeri orivoya yai'dwesi ondro nda keri ata kodrogo rote owo. Ya modo maro ro i'dwe tawi ta ono ro. 30 Beṛo ndäri a'done parandra oko märi a'done giṛiŋwa pari.”
Nda Se Kabe Ikyi ni Vo'buyakuru yasi
31 Nda se kabe ikyi ni kurusi orivoya para ndrani 'dicini drisi. Nda se orivoya ni 'bädri yasi orivoya 'bädri ro ago ka ta 'bädri ro atana ayani, oko nda se ka ikyi ni vo'buyakuru ya orivoya para ni vona cini ri. 32 Nda ka tase nda kondrebe ago keribe itina, caoko 'diaza alo ru tazevoedre ndaro ko. 33 Oko nda se kabe tazevoedre ndaro uru ta ono si letadrina ndi anjioko Lu orivoya taŋgye yi. 34 Nda se Lu ezoni ka ata Lu ro opena, tana Lu kani Tori ndaro ozo twi ndäri. 35 Täpi lu Ŋgwa ndaro ago 'ba ŋga cini te mbara ndaro zele. 36 Nda se kabe taoma Ŋgwa ya orivoya adri äduako be, nda se ro Ŋgwa ko a'dona ko adri be, oko taezaro Lu ro orina 'da nda dri.