العودة إلى أورشليم
1 إسمَعي لي يا جُزُرَ البحرِ،
وا‏صغُوا أيَّتُها الأُمَمُ البعيدةُ:
الرّبُّ دعاني مِنْ رَحِمِ أُمِّي،
ومِنْ أحشائِها ذَكَر ا‏سمي. ‌
2 فَمي جَعَلَهُ كسَيفٍ قاطِـعٍ. ‌
وفي ظِلِّ يَدِهِ خَبَّأني.
جعَلَني سَهما مَصقولا،
وفي جُعبَتِهِ أخفاني.
3 قالَ لي: «أنتَ عبدي،
يا إِسرائيلُ وبِكَ أتمَجَّدُ».
4 فقلتُ: «أنا باطِلا تَعِبتُ،
وعَبَثا أتلَفتُ قُوَّتي.
ولكِنْ عِندَ الرّبِّ حَقِّي،
وعِندَ إلهي جَزائي».
5 فقالَ الرّبُّ الّذي جَبَلَني
مِنَ الرَّحِمِ عبدا لَه
لأرُدَّ يَعقوبَ إليهِ
وأجمَعَ شَعبَهُ إِسرائيلَ،
فَأُكْرَمُ في عينَي الرّبِّ
ويكونَ إلهي عِزَّتي:
6 «قليلٌ أنْ تكونَ لي عبدا
لتُثيرَ هِمَّةَ أسباطِ يَعقوبَ
وترُدَّ الباقينَ مِنْ بَني إِسرائيلَ،
ولتكونَ نورا للأُمَمِ
وخلاصا إلى أقاصي الأرضِ». ‌
7 وهذا ما قالَ الرّبُّ، فادي‌ إِسرائيلَ وقُدُّوسُهُ، للمُهانِ المَكروهِ مِنَ الأُمَمِ وعبدِ المُتَسلِّطينَ علَيها:
«يراكَ المُلوكُ والرُّؤَساءُ
فيَقومونَ ويَسجُدونَ لكَ
إكراما للرّبِّ الّذي ا‏ئتَمَنَكَ،
لقُدُّوسِ إِسرائيلَ الّذي ا‏ختارَكَ».
8 وهذا ما قالَ الرّبُّ:
«في وقتِ رِضاي أستَجيـبُ لكَ،
وفي يومِ الخلاصِ أُعينُكَ.
أحفَظُكَ وأُعاهِدُ بكَ الشَّعبَ
أنْ يعودَ ليُقيمَ في أرضِهِ
ويُعمِّرَ فيها الّذي تهَدَّمَ،‌
9 فتقولُ للأسرى: أُخرُجوا!
وللَّذينَ في الظَّلامِ: إظهَروا!
فيأكلونَ في طريقِ عَودَتِهِم
ويكونُ في كُلِّ الرَّوابـي طَعامُهُم.
10 لا يَجوعونَ ولا يَعطَشونَ
ولا يَضرِبُهُم حَرُّ الشَّمسِ،
لأنَّ الّذي يَرحَمُهُم يَهديهِم،
وإلى يَنابـيعِ المياهِ يَقودُهُم. ‌
11 وأجعَلُ جبالي كُلَّها طُرُقا
ومُرتَفَعاتي سُبُلا لهُم.
12 يجيئونَ مِنْ أقطارٍ بعيدةٍ،
بَعضُهُم مِنَ الشَّمالِ والغربِ،
وبَعضُهُم مِنْ أرضِ أسوانَ». ‌
13 رنِّمي يا سَماءُ وا‏بتَهِجي يا أرضُ،
ويا أيَّتُها الجبالُ ا‏هتفي!
لأنَّ الرّبَّ سَيُعزِّي شعبَهُ
ويَرحَمُهُ مُشفِقا على بُؤسِهِ.
14 قالَت صِهيَونُ: «تَرَكنيَ الرّبُّ!
تَرَكني ونَسيَني السَّيِّدُ».
15 فأجابَ الرّبُّ:
«أتَنسى المرأةُ رَضيعَها
فلا تَرحَمَ ثمرَةَ بَطنِها؟
لكنْ ولو أنَّها نَسيَت،
فأنا لا أنساكِ يا أورُشليمُ.
16 ها على كفَّيَّ رَسَمتُكِ
وأسوارُكِ أمامي كُلَّ حينٍ.
17 بُناتُكِ أسرَعُ مِنْ هادِميكِ
ومُخَرِّبوكِ يخرُجونَ مِنكِ. ‌
18 تطَلَّعي وا‏نظُري حَولَكِ!
بَنوكِ ا‏جتَمَعوا كُلُّهُم وعادوا.
حَيٌّ أنا يقولُ الرّبُّ.
تَلبَسينَهُم جميعا كالحِليِّ
وتـتَقَلَّدينَ بِهِم كالعَروسِ.
19 أرضُكِ الآنَ خَرابٌ ودَمارٌ،
تضيقُ على العائِدينَ إليكِ.
ومعَ أنَّ الّذينَ يَحتَلُّونَكِ يَخرُجونَ،
20 فسَيقولُ الّذينَ وَلَدْتِهِم في السَّبـيِ:
ضاقَ عنَّا المكانُ فا‏تَّسِعي لنَسكُنَ.
21 فتَقولينَ في قلبِكِ:
مَنْ ولَدَ لي هؤلاءِ؟
كُنتُ ثَكْلى وعاقِرا،
كُنتُ مَطرودَةً ومَنفيَّةً،
ومَنْ ربَّاهُم لي؟
كُنتُ مَتروكَةً وَحدي،
فمِنْ أينَ يا تُرى جاؤُوا؟»
22 وقالَ السَّيِّدُ الرّبُّ:
«ها أنا أُشيرُ بـيَدي
إلى الأُمَمِ وأرفَعُ رايَتي،
فيَجيئونَ بِبَنيكِ في أحضانِهِم
ويَحمِلونَ بَناتِكِ على الأكتافِ،
23 ويكونُ المُلوكُ مُرَبِّينَ لأولادِكِ
والمَلِكاتُ مُرضِعاتٍ لأطفالِكِ.
على وُجوهِهِم يَسجُدونَ لَكِ
ويَلحَسونَ غُبارَ قَدَمَيكِ،
فتَعلَمينَ أنِّي أنا الرّبُّ،
والّذينَ يَنتَظِرونَهُ لا يَخيـبونَ».
24 أتُؤْخَذُ الغَنيمةُ مِنَ الجبَّارِ؟
أو يُنقَذُ الأسيرُ مِنْ يَدِ الطَّاغيةِ؟
25 نعم، فهذا ما قالَ الرّبُّ:
«سآخُذُ الأسيرَ مِنْ يَدِ الجبَّارِ؟
وأُنقِذُ الغَنيمَةَ مِنْ يَدِ الطَّاغيةِ.
أنا الرّبُّ أُخاصِمُ الّذينَ يُخاصِمونَكِ‌،
وأُنَجِّي بنيكِ مِنْ بـينِ أيديهِم.
26 ظالِموكِ يأكُلونَ مِنْ لَحمِهِم
ويَسكرونَ مِنْ دَمِهِم كالخمرِ.
فيَعلَمُ كُلُّ بشَرٍ أنِّي مُخلِّصُكِ
وأنَّ فاديكِ جبَّارُ يَعقوبَ». ‌
Yisaraele, Ŋgaeyi yi Tu'dei ri
1 Nyèri ta maro, ami lidri se mìribe lozo di ono
nyèri ami tu'dei se lozo ono,
Ṛo teinye dri ma utiako, OPI nji ma ṛote ago ka'da
mate 'dooko ma driṛo endre ya.
2 Nda 'ba ata maro te a'done osiekye oso bando ronye.
Nda gaga mate dri modo ndaro si.
Nda 'ba mate a'done oso ätu ronye,
ago so mate mvolo ndaro ya.
3 Nda atate märi ekye: “Yisaraele, mi orivoya ruindu'ba maro;
ta miro si, lidri räṛuna ma 'da.”
4 Matate makye: “Maye losi te voawi ya, menji mbara maro te takaci ako.”
Oko endaro taŋgye maro orivoya OPI be,
päläti maro orivoya Lu maro be.

5 OPI ka'da mate; ṛo teinye dri ma utiako
a'done ruindu'ba ndaro, lidri ndaro logone kovole ndare,
lidri Yisaraele ro se kepererube iyi logone kovole ndare.
OPI kani taoro ozo märi;
Lu maro ni etovo mbara maro ro.

6 OPI atate märi ekye:
“Ko toto miri a'done ruindu'ba ro märi
a'do 'desi lidri Yisaraele ro
se ke'bebe lidriidriro iyi ro ogo logone ayani,
oko ma'bana mi kpa 'da ŋgaeyi ro tu'dei ri,
tana mapa lidri cini 'bädri ya robe.”

7 Lu alokado ago opa'ba Yisaraele ro ka ata
nda se amawo te ago tu'dei leko
se ruindu'ba 'dimiri'bai ro ono ri ekye:
“'Bädri'bai ondrenayi mi 'da
ago oŋganayi 'da kuru miri;
dri'bai ondrenayi kpa,
ago ànya ändinayi 'da vuru mi orone.”

Tana OPI se orivoya 'diri;
Lu alokado Yisaraele ro ono nji mi ni.
Logo Yerusalema ro Kovole
8 OPI ka ata lidri ndaro ri ekye:
“Tu yauni rosi oko, mazana tadri amiro 'da
tu 'diopa rosi oko, mapana ami 'da.
Magagana ami 'da
ago ma'bana ami 'da taka'daro tao'ba ro ro lidri cini ri
ogo wari logona.
Ma'bana ami 'da ogone orine kpa to'dina
ago wari se te voawiro ono lanjine kuzupi nai ri.
9 Matana 'da kamba'bai ri makye: ‘Nyoyi ri dritai ro!’
ago ànya se ŋgätini ya ri makye:
‘Nyefo ŋgaeyi ya!’
Ànya a'donayi 'da oso timele se kabe ŋgaonya lutu dri ronye;
ago lutui se vorriro 'do a'dona 'da ŋgaonyavo ànyaro;
10 ànya uninayi ko a'done täbiri ro kode gyilu be alona.
Ca kitu kode voeme siŋgwa ro unina ko ànya oyene koziro,
tana nda se yauni be ànyari ono ka oye ni ànya lepene.
Nda lepena ànya 'da le gyi legwalegwaro kala.

11 “Medena liti 'da 'bereŋwai lakosi
ago medena liti ŋbokoloko aza 'da lidri maro ri abaza.
12 Lidri maro ikyinayi 'da leni lozo si,
ni mä'dudrisi ago ni aŋgoyasi,
ago ni Asewana yasi.”

13 Mìŋgo loŋgo, ami vo'buyakuru! Mitre riyä si, mi 'bädri!
Mi'ba 'bereŋwai kotreyi loŋgo be!
Tana OPI ka lidri ndaro i'dwena;
nda a'dona 'da yauni be lidri ndaro se kayibe rueza ono ri.

14 Oko lidri Yerusalema ro atayite ekye:
“OPI e'be ama te!
OPI ije ta amaro te.”
15 Ta'dota OPI ka tadrioza ekye:
“Inye'do toko aza ijena ta ŋgwa anyaro ro se ba si 'do ndi
ago orina ndi ŋgwa se anya kutibe ono luako ya?
Aba ondro ka'do toko aza kije ta ŋgwa anyaro ro gica,
märi ta amiro ijene i'do alona.
16 Yerusalema, megyi ävuru miro te drî kätäti maro ya!
Märi ta tiṛi miro ro ijene i'do alona.

17 “Ànya se kayi oyebe ogo mi obene iyi kayite oye ikyine,
ago ànya se kepereyi mibe iyi oyinayi 'da.
18 Mindrevo gbikyi ago mindre tase ono!
Lidri miro kayite kalaombi, ànya kayite ego 'bäru!
Oso mabe endaro Lu lidriidriro yi ono ronye,
nya'dona 'da driuŋgyi be ta lidri miro rota,
oso toko to'di kabe driuŋgyi ta 'bela anyaro rota ronye.

19 “'Bädri miro epere ca ago ka'do ca tandroro ago rri awi,
oko yauono ka oye a'done pari giṛiŋwa
ànya se kayibe ikyi orine lau kai ri.
Ago ànya se kepereyi mi be tandroro kai
anana 'da lozo ni mi yasi.
20 Lidri miro se ätibe tuse ami tusu ro iyi si,
tu alodi aza si oko atanayi 'da miri ekye:
‘Wari ono orivoya pari tegiṛiŋwa ämäri,
màlena vo drigba amba oriza kigye!’
21 'Dooko nyatana 'da andivo miro ri mikye:
‘A'di ti ŋgàga cini kwoi ni märi ya?
Mate tusu ro ago ŋgaga aza ako,
äru mate midiro ago oyite sina lozo,
oko a'di eca ŋgàga kwoi niya?
E'be mate iṛe,
oko ŋgàga kwoi ikyiyi ni eŋwaroya?’ ”

22 OPI Mbarapara ka ata lidri ndaro ri ekye:
“Meŋgana drì 'da kuru, ago maka'dana taka'daro 'da tu'dei ri,
ago ànya ezinayi ŋgàgaago miro ndi ndiriŋwa miro be 'da 'bäru.
23 'Bädri'bai a'donayi 'da oso täpii ronye ämiri;
'ditoko 'bädri'bai ro a'donayi 'da oso endrei ronye.
Ànya ändinayi 'da vuru ami kandra ago oronayi ami 'da;
ànya ka'danayi taoro ànyaro 'da ämiri rulogo si vuru.
'Dooko minina 'da anjioko ma ni OPI owo;
'dise kabe ŋgaopa maro kwotena 'do unina ko a'done tusuro.”

24 Inye'do miruna ŋgase kyila'bai kotopabe ndi ya?
Inye'do mipana kamba'bai se siomba'bai kurube ndi ya?

25 OPI ka talogo ekye:
“Äruna kamba'bai se kyila'bai kurube iyi 'da,
ago apana ŋgase siomba'bai kotopabe iyi 'da.
Mayena kyila 'da ànya se kayibe kyila oye ami yibe iyi be,
ago mapana ŋgàga amiro 'da.
26 Ma'bana ànya se kayibe ami eza iyi 'da ànya tufune iyivoya;
ànya a'donayi 'da parapara ro ni 'ditufu ri oso ni vino ri ronye.
'Dooko lidri cini uninayi 'da anjioko ma ni OPI,
se kopa ami be ago konji ami be dritai ro ono owo,
Lu Mbaraekye Yisaraele ro owo.”