الرب يعدد معاصي إِسرائيل
1 في العاشِرِ مِنَ الشَّهرِ الخامسِ مِنَ السَّنةِ السَّابعةِ بَعدَ السَّبْـي‌، جاءَ بعضُ شُيوخِ إِسرائيلَ ليسألوني عَنْ مشيئةِ الرّبِّ، فجلسوا أمامي. 2 فقالَ ليَ الرّبُّ: 3 «يا ا‏بنَ البشَرِ، قُلْ لشُيوخِ إِسرائيلَ ما تكلَّمَ بهِ السَّيِّدُ الرّبُّ: أجِئتُم لتسألوني؟ حَيٌّ أنا، لا أجيـبُ عَنْ سؤالِكُم، يقولُ السَّيِّدُ الرّبُّ. 4 أمُستعِدٌّ أنتَ أنْ تحكُمَ علَيهِم؟ أمُستعِدٌّ أنْ تَحكُمَ علَيهِم يا ا‏بنَ البشَرِ؟ عَرِّفهُم بأعمالِ آبائِهِمِ الرَّجسةِ، 5 وقُلْ لهُم: يومَ ا‏خترْتُ شعبَ إِسرائيلَ وتعرَّفْتُ إلى نَسلِ يَعقوبَ في أرضِ مِصْرَ أقسَمتُ لهُم أنِّي أنا الرّبُّ إلهُهُم. 6 في ذلِكَ اليومِ أقسَمتُ لهُم أنِّي أُخرِجُهُم مِنْ أرضِ مِصْرَ إلى أرضٍ ا‏خترتُها لهُم، أرضٍ تَفيضُ لبنا وعسَلا، وهيَ فخرُ جميعِ الأراضي‌. 7 وقُلتُ لهُم: أنبذوا الآلهةَ الكاذِبَة الّتي تراها عيونُكُم ولا تـتنجَّسوا بأصنامِ مِصْرَ. فأنا هوَ الرّبُّ إلهُكُم. 8 فتمرَّدوا عليَّ ورفضوا أنْ يسمعوا لي، فما نبذوا الآلهةَ الكاذِبةَ الّتي رَأتْها عيونُهُم ولا تركوا أصنامَ مِصْرَ.
«وكدتُ أصبُّ غَيظي علَيهِم، وأُتِمُّ غضَبـي فيهِم، وهُم في أرضِ مِصْرَ. 9 لكنِّي ما فعَلتُ ذلِكَ بل حَميتُهُم لِئلاَّ يلحقُ العارُ إِسمي. فأنا أمامَ الأمَمِ الّذينَ كانوا بَينَهُم تعَرفتُ إليهِم لإخراجِهِم مِنْ أرضِ مِصْرَ. 10 فأخرَجتُهُم مِنها وجئتُ بهِم إلى البرِّيَّةِ. 11 وأعطيتُهُم فرائِضي وعَرَّفتُهُم أحكامي الّتي تحفظُ حياةَ مَنْ يحفظُها. 12 وأعطيتُهُم أيضا شريعةَ السَّبتِ لتكونَ عَلامةَ العَهدِ بَيني وبَينَهُم ليعرِفوا أنِّي أنا هوَ الرّبُّ الّذي قدَّستُهُم. 13 لكنَّ شعبَ إِسرائيلَ تمرَّدوا عليَّ في البرِّيَّةِ. ورفضوا أنْ يسلكوا في فرائِضي ويعمَلوا بأحكامي الّتي تَحفظُ حياةَ مَنْ يحفظُها، ودنَّسوا السَّبتَ تدنيسا. وكدتُ أصبُّ غَيظي علَيهِم في البرِّيَّةِ لأفنيَهُم. 14 لكنِّي ما فَعلتُ ذلِكَ بل حَميتُهُم لِئلاَّ يلحقَ العارُ إِسمي بَينَ الأمَمِ الّذينَ أمامَهُم أخرجتُ شعبـي مِنْ أرضِ مِصْرَ. 15 وأقسَمتُ في البرِّيَّةِ إنِّي لا أجيءُ بهِم إلى الأرضِ الّتي أعطيتُها لهُم، وهيَ أرضٌ تفيضُ لبنا وعسَلا هيَ فَخرُ جميعِ الأراضي، 16 لأنَّهُم رفضوا أنْ يعمَلوا بأحكامي ويسلكوا في فرائِضي، ودنَّسوا السَّبتَ وتعلّقَت قلوبُهُم بأصنامِهِم. 17 لكنِّي أشفقتُ علَيهِم فما دمَّرْتُهُم ولا أفنيتُهُم في البرِّيَّةِ‌.
18 «وقُلتُ لبنيهِم في البرِّيَّةِ: لا تسلكوا في فرائِضِ آبائِكُم ولا تعمَلوا بأحكامِهِم ولا تـتنجَّسوا بأصنامِهِم. 19 فأنا هوَ الرّبُّ الهُكُم، فا‏سلكوا في فرائِضي وا‏عملوا بأحكامي 20 وقدِّسوا يومَ السَّبتِ، فيكونَ ذلِكَ عَلامةَ العَهدِ بَيني وبَينكُم لِتعرِفوا أنِّي أنا هوَ الرّبُّ إلهُكُم. 21 لكنَّ البنينَ تمرَّدوا عليَّ ودنَّسوا يومَ السَّبتِ ورفضوا أنْ يسلكوا في فرائِضي وأحكامي الّتي تحفظُ حياةَ مَنْ حفِظَها، وكدتُ أصبُّ علَيهِم غضَبـي في البرِّيَّةِ وأفنيهِم. 22 لكنِّي رددت يدي وحَميتُهم لِئلاَّ يلحقَ العارُ إِسمي بَينَ الأمَمِ الّذينَ أمامَهُم أخرجتُ شعبـي مِنْ مِصْرَ. 23 وأقسَمتُ في البرِّيَّةِ إنِّي سأُبعثِرُهُم بَينَ الأمَمِ وأُذرِّيهِم في البُلدانِ البعيدةِ.
24 لأنَّهُم رفضوا أنْ يعمَلوا بأحكامي وفرائِضي ودنَّسوا سَبتي وتعلَّقَت قلوبُهُم بأصنامِ آبائِهِم. 25 فأعطيتُهُم فرائِضَ غَيرَ صالحةٍ وأحكاما لا تؤدِّي إلى الحياةِ‌، 26 وتركتُهُم يتنجَّسونَ بتقدماتِهِم، فجعَلتُهُم يُقدِّمونَ لي في النَّارِ كُلَّ بِكرٍ‌ لهُم، لكي أُدمِّرَهُم حتّى يعلموا إنِّي أنا هوَ الرّبُّ.
27 «فا‏نقُلْ يا ا‏بنَ البشَرِ لشعبِ إِسرائيلَ ما أقولُهُ أنا السَّيِّدُ الرّبُّ: بهذا أيضا أهانني آباؤُكُم بخيانتِهِم لي: 28 لمَّا جِئتُ بهِم إلى الأرضِ الّتي أقسَمتُ إنِّي أُعطِيها لهُم، ورَأوا كُلَّ رابـيةٍ عاليةٍ وكُلَّ شَجرةٍ مُلتفَّةٍ، ذبحوا هُناكَ ذبائِحَهُم للأصنامِ وليغيظوني قدَّموا القرابـينَ، وبخَّروا بروائحَ زكيَّةٍ وسكبوا الخمرَ إرضاءً للآلهةِ 29 فقُلتُ لهُم: ما هذِهِ المعابدُ المُشرِفةُ الّتي تذهبونَ إليها؟ فسُمِّيتْ مشارفَ إلى هذا اليومِ. 30 لذلِكَ أُنقُلْ لشعبِ إِسرائيلَ ما أقولُهُ أنا السَّيِّدُ الرّبُّ: ما دُمتُم تـتنجَّسونَ على طريقةِ آبائِكُمُ النَّجسةِ وإلى الأصنامِ الرَّجسَةِ تركضونَ، 31 وتُقدِّمونَ بَنيكُم في النَّارِ ذبائحَ لها، وتـتدنَّسونَ بالعديدِ مِنْ أصنامِكُم إلى هذا اليومِ، فكيفَ أجيـبُ عن سؤالِكُم؟ 32 وما خطَرَ على قلوبِكُم لا يكونُ أبدا. تقولونَ: نكونُ كالأمَمِ، كشعوبِ الأرضِ، ونعبُدُ الخشبَ والحجَرَ. 33 لكنْ حَيٌّ أنا، يقولُ السَّيِّدُ الرّبُّ، إنِّي بـيَدٍ قويَّةٍ وذراعٍ ممدودةٍ وغضَبٍ شديدٍ أتسلَّطُ علَيكُم 34 وأُخرِجُكُم مِنْ بَينِ الشُّعوبِ وأجمعُكُم مِنَ البلدانِ البعيدةِ الّتي بعثَرتُكُم فيها، 35 وأجيءُ بكُم إلى البرِّيَّةِ بعيدا عنِ الشُّعوبِ‌ وأحاكِمُكُم هُناكَ وجها لِوجهٍ. 36 كما حاكَمْتُ آباءَكُم في برِّيَّةِ أرضِ مِصْرَ، كذلِكَ أحاكِمُكُم، يقولُ السَّيِّدُ الرّبُّ. 37 فتمرُّونَ تَحتَ عصاي‌ واحدا واحدا، 38 فأفرِزُ المُتمَرِّدينَ والعاصينَ عليَّ وأُخرِجُهُم مِنْ أرضِ غُربتِهِم، لكنَّهُم لا يدخلونَ أرضَ إِسرائيلَ، فتعلمونَ أنِّي أنا هوَ الرّبُّ.
39 «وأنتُم يا شعبَ إِسرائيلَ، إِفعلوا ما شِئتُم وا‏عبُدوا أصنامَكُم وا‏تْبعوها. لكنْ في النهايةِ ستسمعونَ لي، فلن تُدنِّسوا بَعدَ ذلِكَ إِسميَ القدُّوسَ بتقدماتِكُم وأصنامِكُم. 40 لأنَّهُ في جبَلي المُقدَّسِ‌، في جبَلِ إِسرائيلَ العالي، يقولُ السَّيِّدُ الرّبُّ، هُناكَ يعبُدُني كُلُّ شعبِ إِسرائيلَ وهُناكَ أرضى عَنكُم وأقبلُ قرابـينَكُم وباكوراتِ تقدماتِكُم معَ جميعِ ما تُقدِّسونَهُ لي. 41 أرضى عَنكُم كرائحةٍ زكيَّةٍ، وحينَ أُخرِجُكُم مِنْ بَينِ الشُّعوبِ وأجمعُكُم مِنَ البُلدانِ الّتي بعثرْتُكُم فيها، أرضى عَنْ رائحةِ ذبائِحِكُم الزَّكيةِ وتعرِفُ الأمَمُ أنني القدُّوسُ، 42 وحينَ أجيءُ بكم إلى أرضِ إِسرائيلَ، إلى الأرضِ الّتي أقسَمتُ أنِّي أُعطيها لآبائِكُم، تعلمونَ أنِّي أنا هوَ الرّبُّ. 43 وتذكرونَ هُناكَ طرقَكُم وجميعَ أعمالِكُمُ النَّجسةِ، فتمقتونَ أنفسَكُم لِجميعِ الشُّرورِ الّتي عمِلتموها. 44 وتعلمونَ أنِّي أنا هوَ الرّبُّ حينَ أعامِلُكُم بما يَليقُ با‏سمي، لا بحسَبِ طُرقِكُمُ الشِّرِّيرةِ وأعمالِكُمُ الفاسدةِ يا شعبَ إِسرائيلَ، يقولُ السَّيِّدُ الرّبُّ».
45 وقالَ ليَ الرّبُّ: 46 «يا ا‏بنَ البشَرِ، إِلتفِتْ نحوَ اليمينِ وتكلَّمْ على الجَنوب، وتنبَّأْ على غابةِ أرضِ النَّقَبِ‌. 47 قُلْ لغابةِ النَّقَبِ ا‏سمعي كَلِمةَ الرّبِّ: هكذا قالَ السيِّدُ الرّبُّ: سأُشعِلُ فيكِ نارا، فتأكُلُ فيكِ كُلَّ شجَرةٍ خضراءَ وكُلَّ شجَرةٍ يابسةٍ، ولا ينطفئُ لهيـبُها المُشتعِلُ وتحترقُ بها جميعُ البشَرِ مِنَ الجَنوبِ إلى الشِّمالِ. 48 فيَرى كُلُّ البشَرِ أنِّي أنا الرّبُ أشعلتُها فلا تنطفئُ». 49 فقُلتُ: «آهِ أيُّها السَّيِّدُ الرّبُّ! سيقولونَ لي: أما زِلتَ تستخدمُ الأمثالَ؟
Ole Lu ro ago Taoroako Lidri ro
1 U'du 'butealo imba linji ndroa njidrieri ori amaro vomidiro ya rosi oko, rukä dri'bai gboko Yisaraele ro ro ikyiyite ma ejine ta ole Lu ro rota, ago ànya riyite vuru mile maro ya. 2 'Dooko OPI atate märi ekye: 3 “Ŋgwa lidri ro, nyata dri'bai gi iyi ri ago nyiti ta ànyari mikye OPI Mbarapara kani ata ekye: Nyìkyi ono ta ole maro ro ejine ya? Endaro oso ma be Lu lidriidriro yi ono ronye, ämiri ta aza ejine ni mäsi i'do. Ma, OPI Mbarapara matani.
4 “Ŋgwa lidri ro, inye'do mi orivoya nja vure ànyaro opene ya? Dia miye teri. Ŋgase cini koziro täpii ànyaro koyeyibe iyi mi'ba tana unine ànyari. 5 Nyiti tase mabe atana ono ànyari. Tuse manji Yisaraele be si, ma'ba tao'ba te ànyari. Maka'da andivo maro te ànyari Ezipeto ya ago mititate ànyari makye: Ma ni OPI Lu amiro owo. 6 TU ana si ma'ba tao'ba te ànya lofone ni Ezipeto yasi ago ànya ezine wari se manjibe ànyari ana ya, wari se orivoya ŋgadriamba be ago kadoro ana, wari se orivoya kadopara ndrani vona cini ri. 7 Mititate ànyari lui edeedero koziro se ànya kulu tawi iyi ovone cowa ago ko andivo ànyaro o'bane undiro lui awi Ezipeto rosi, tana ma ni OPI Lu ànyaro. 8 Caoko ànya ogboyite mabe ago gayitezo ta erine. Ànya voyi lui edeedero koziro se ànya kulu tawi iyi kote cowa ago e'beyi lui Ezipeto'bai ro kote. Ndi ma'ba ta te ànya o'bane mbara kyila maro ro tämbine Ezipeto ya lau. 9 Caoko maye kote oso inye, ukyi ezi taoroako 'da ävuru maro ri, tana mayotate mile lidri se Yisaraele koriyibe lakoigye ana ro yasi makye ma oye ànya lofone ni Ezipeto yasi.
10 “Ta'doro molofo ànya teni Ezipeto yasi le vocowa ya. 11 Mara ta maro te ànyari ago memba ota maro te ànyari, a'dozana adri be 'dise kabe orona 'do ri. 12 Ma'ba tu Sabata rote a'done taka'daro tadriole ro ro lakole amaro ya, tana ànya kuni robe anjioko ma, OPI, mani anya o'ba a'done alokado. 13 Caoko ànya ogboyi kpate mabe vocowa ya. Ànya fuyi ota maro te ago gayitezo tase marabe, a'dozana adri be 'dise kabe orona iyi ri ana ro. Ànya enjiyi Sabata te pari undiro. Ndi ma'ba ta te ànya o'bane mbara kyila maro ro tämbine ago ànya tufune vocowa se ana ya. 14 Caoko maye kote oso inye, ukyi ezi taoroako 'da ävuru maro ri tu'dei se kondreyi mabe Yisaraele'bai lofovoya ni Ezipeto yasi iyi lako. 15 Ta'dota ma'ba tao'ba te vocowa se ana ya makye märi ànya ezine wari se mozobe ànyari ana ya te i'do, wari se ŋgadriamba be ago kadoro ana, se orivoya kadopara ndrani vona cini ri ana. 16 Ma'debe tao'ba ono o'bane inye tana ànya gayitezo tase marabe ana ro, ànya fuyi ota maro te, ago enjiyi Sabata maro te undiro, ànya kayite lui edeedero ànyaro mätuna ayani.
17 “Caoko ya maro nite ànya lomvo. Mago musutate ko ànya tufune vocowa ya lau. 18 Matate ŋgaga ànyaro se ànya lako kayi ri makye: Nyä̀ti ota se zutui amiro ko'bayibe iyi ko; ca mìro tase ànya korayibe iyi ko ago nyènji andivo amiro ko undiro lui edeedero ànyaro si. 19 Tana ma ni OPI Lu amiro owo. Mìro ota cini maro ndi tase marabe iyi be kadoro. 20 Mì'ba Sabata a'done tu alokado ro, tana ka'do robe taka'daro tao'baro se ma'babe ami yibe ono ro, ago mìni robe anjioko ma ni OPI Lu amiro owo.
21 “Caoko kovole'bai se kai ogboyi kpate mabe. Ànya fuyi ota maro te ago ätiyi tase cini marabe a'dozana adri be 'dise kabe ànya oro iyi ri ana kote. Ànya enjiyi Sabata maro te. Ndi ma'ba ta te ànya o'bane mbara kyila maro ro tämbine ago ànya tufune vocowa se ana ya lau. 22 Caoko maye kote oso inye, ukyi ezi taoroako 'da ävuru maro ri tu'dei se kondreyi mabe Yisaraele'bai lofovoya ni Ezipeto yasi iyi lako. 23 Ta'dota ma'ba tao'ba aza kpate ànyari vocowa ya. Mäṛurute makye meperena ànya 'da vo 'bädri cini ro yasi ago wari cini yasi. 24 Ma'debe oyene inye tana ànya yeyi tase marabe kote, gayi ota cini maro tezo, enjiyi Sabata maro te, ago mätuyi lui edeedero se zutui ànyaro ro kpate.
25 “'Dooko mozo ota se ko kadoro ana te ànyari ndi taora se kezi adri ko ana be. 26 Ma'ba ànya te andivo ànyaro enjine undiro toriolo modo ànyaro rosi, ago ma'ba ànya te ŋgwàagoro kayo ro ànyaro olone tori ro tana ànya ka'do robe turi ro. Maye ta ono te nonye tana ànya kuniyi robe anjioko ma ni OPI owo.
27 “Ka'do inye, ŋgwa lidri ro, nyiti tase ma, OPI Mbarapara mabe atana ono Yisaraele'bai ri mikye; ono ni liti se aza täpii ànyaro kolo'dayi mabe kigyesi ta'diriako oye si märi owo. 28 Ondro mezi ànya te wari se ma'ba tana be ozone ànyari ono ya, ondro ànya kondreyi lutui ogwaekyero ndi ice cini kundruro be te oko, ànya loyi tori te vo cini iyi yasi ago 'bayi ma te kyilaro toriolo ànyaro iyi si. Ànya zayi ŋga ŋgutru ro te ago eziyi vino te ŋgapäṛi ro. 29 Meji ànya te makye: Voi toŋgoro se nyàbe oyi kigye kwoi e'diyi ya? Ta'dota eto voi uzite Voi Toŋgoro ca le tu ono si ono. 30 Ka'do inye nyitita tase ma, OPI Mbarapara, mabe atana ono Yisaraele'bai ri mikye: Nyà oye takozi se täpii amiro koloyeyibe iyi modona loyene ayani ago lämune lui edeedero ànyaro vo ya? 31 Ŋgapäṛi gi nyàbe ozona ago ŋgaga amiro gi nyàbe ozana asi si tori ro 'do, nyà andivo amiro o'bana undiro tro lui edeedero amiro iyi yibe, ca le tu ono si. Nyùsube malena tadri ndi ämiri ma ejine ya ami lidri Yisaraele ro? Endaro oso ma, OPI Mbarapara, be Lu lidriidriro yi ono ronye, ämiri ma ejine i'do. 32 Tase nyùsube drî amiro ya se mìkye mile a'done oso tu'dei azaka ronye, ago oso lidri wari azaka ya ronye, ice ndi kuni be mätune, oko ta'do unina ko a'done inye cu alona.
Lu ka 'Di Ezaeza ago ka 'Di E'bee'be
33 “Endaro oso ma, OPI Mbarapara, mabe Lu lidriidriro yi ono ronye, anjioko drì mbaraekye maro si ago kyila maro si mimirina ami 'da. 34 Motona kala amiro 'da ago mezina ami 'da ni 'bädri cini se epere ami be kigyesi iyi yasi mbara maro si ago kyila maro si. 35 Mezina ami 'da Vocowa tu'dei roya, ago lau mapena vure amiro 'da miya miya. 36 Mapena vure amiro kpa oso mape vure täpii amiro ro be Vocowa Sinai roya ronye.” OPI Mbarapara atani inye.
37 “Miritana ami 'da mbarasi ago ma'bana ami 'da tao'baro maro orone. 38 Manana ànya se ogbo'bai ro ago se kayibe takozi oye märi 'do 'da ni ami lakosi. Molofona ànya 'da ni warii se yauono ànya kayibe ori kigyesi iyi yasi, oko anyari ocine wari Yisaraele roya te i'do. 'Dooko mìnina 'da anjioko ma ni OPI owo.”
39 OPI Mbarapara atate ekye: “Ka'do inye, ami lidri Yisaraele ro, nyùgu ruindu teri lui edeedero amiro ri yau! Oko kovolesi oko nyèrina ta maro 'da ago nyè'bena taoroako amiro ävuru alokado maro ri ŋgapäṛi ozo si ago lui edeedero amiro si iyi 'da. 40 Nyä̀mätuna ma 'da wari ana ya, 'bereŋwa alokado maro, ago 'bereŋwa ogwaekye Yisaraele ro dri. Ami lidri cini Yisaraele ro. Ma'dona 'da yai'dwesi ami yibe ago malena tadri ŋgapäṛi amiro ro 'da, ŋgapäṛi kadopara amiro, ndi ŋgapäṛi alokado amiro be. 41 Malena tadri amiro 'da oso tägyi ŋgaŋgutruro ro ronye ondro molofo ami teni 'bädri se cini epere ami be kigyesi iyi yasi ago motokala amiro te voaloya owo, ago maka'dana a'do alokado maro 'da ami lako tu'dei milesi. 42 Ondro mologo ami te Yisaraele ya, wari se ma'ba tana be makye ma oye ozone zutui amiro ri ana ya, 'dooko mìnina 'da anjioko ma ni OPI owo. 43 'Dooko lau tase cini undiro mìyebe ago nyènji andivo amiro be sina iyi tana otona 'da ämidri. Nyòkozina andivo amiro 'da ta takozi se cini mìyebe iyi rota. 44 Mìnina 'da anjioko ma ni OPI owo, ondro maye ta te ta ma ororo ta ago ko taoye kozi amiro rota ca kpa ko ta taoye undiro ami lidri Yisaraele ro rota owo.” OPI Mbarapara atani inye.
Asi ŋgäṛiŋwadri
45 OPI atate märi ekye: 46 “Ŋgwa lidri ro, mindrevo ŋgäṛiŋwadriro. Nyata ta koziro ŋgäṛiŋwa lomvo ago nyäŋgu ta koziro vocowa ŋgäṛiŋwa ro lomvo. 47 Nyitita vocowa ŋgäṛiŋwa ro ri tase OPI Mbarapara kabe atana ono erine se ekye: Mindre! Mate asi oso miya, ago ujena ice se cini luru ro ago awi ro miya iyi 'da. Ŋga aza unina ko lekona izwene, ago lidri cini ni ŋgäṛiŋwadrisi le mä'dudri, tämbina eme lekona ro 'da. 48 Vo ànya cini ro ondrenayi 'da anjioko ma, OPI, maso asi ni kigye ago 'diaza unina ko izwene.”
49 Oko matate makye: “OPI Mbarapara, mi'ba ma ko oyene oso inye! Tana 'dicini ka ṛote driovine ekye ondoalo ma ata tapatopi si.”