العجل الذهبـي
1 ولمَّا رأى الشَّعبُ أنَّ موسى أبطأَ في النُّزولِ مِنَ الجبَلِ ا‏جتَمَعوا على هرونَ وقالوا لَه: «قُمِ ا‏صنَعْ لنا آلِهَةً تسيرُ أمامَنا‌. فهذا الرَّجلُ موسى الّذي أخرَجَنا مِنْ أرضِ مِصْرَ لا نعرِفُ ماذا أصابَهُ». 2 فقالَ لهُم هرونُ: «إنزَعوا حَلَقَ الذَّهَبِ الّتي في آذانِ نِسائِكُم وبَنيكُم وبناتِكُم وجيئوني بِها». 3 فنزَعَ جميعُ الشَّعبِ حَلَقَ الذَّهَبِ الّتي في آذانِ نِسائِهِم وجاؤوا بِها إلى هرونَ. 4 فأخذَها منْ أيديهِم وأذابَها وسَكبَها في صَنَمٍ على صورَةِ عِجْلٍ‌. فقالَ الشَّعبُ: «هذِهِ آلِهتُكُم يا بَني إِسرائيلَ، آلِهتُكُمُ الّتي أخرَجتْكُم مِنْ أرضِ مِصْرَ». 5 فلمَّا رأى هرونُ ذلِكَ بَنى أمامَ الصَّنَمِ مذبَحا ونادى وقالَ: «غدا عيدٌ للرّبِّ». 6 فبكَّروا في الصَّباحِ وأصعَدوا مُحرقاتٍ وقدَّموا ذبائِـحَ سلامَةٍ وجلسوا يأكلُونَ ويشرَبونَ، ثمَّ قاموا يمرَحونَ‌.
7 فقالَ الرّبُّ لِموسى: «قُمِ ا‏نْزِلْ. فسَدَ شعبُكَ الّذينَ أخرَجْتُهُم مِنْ أرضِ مِصْرَ. 8 حادوا سريعا عَنِ الطَّريقِ الّذي أمَرتُهُم بِسُلوكِهِ، فصنَعوا لهُم عِجْلا مَسبوكا وسجَدوا لَه وقَدَّموا الذَّبائِـحَ وقالوا: «هذِهِ آلِهتُكُم يا بَني إِسرائيلَ، آلِهتُكُمُ الّتي أخرَجَتْكُم منْ أَرضِ مِصْرَ». 9 وقالَ الرّبُّ لِموسى: «رأيتُ هؤلاءِ الشَّعبَ، فإذا هُم شعبٌ قُساةُ الرِّقابِ‌. 10 والآنَ دَعْ غضَبـي يشتَدُّ علَيهِم فأُفنيَهُم وأجعَلَكَ أنتَ أُمَّةً عظيمَةً».
صلاة موسى
11 فتَضَرَّعَ موسى إلى الرّبِّ إلهِهِ وقالَ: «يا ربُّ، لماذا يشتَدُّ غضَبُكَ على شعبِكَ الّذينَ أخرَجْتَهُم مِنْ أرضِ مِصْرَ بِقوَّةٍ عظيمَةٍ ويَدٍ قديرَةٍ؟ 12 أفَلا يقولُ المِصْريُّونَ إنَّ إِلهَهُم أخرَجَهُم مِنْ هُنا بِسُوءِ نِـيَّةٍِ‌، لِـيَقتُلَهُم في الجِبالِ ويُفنِـيَهُم عَنْ وجهِ الأرضِ؟ إرجِـعْ عَنْ شِدَّةِ غضَبِكَ وَعُدْ عنِ الإساءَةِ إلى شعبِكَ. 13 وا‏ذكُر إبراهيمَ وإسحَقَ ويعقوبَ عبـيدَكَ الّذينَ أقسمْتَ لهُم بِذاتِكَ وقُلتَ لهُم إنِّي أُكثِرُ نسلَكُم كنجومِ السَّماءِ وأُعطيكُم جميعَ هذِهِ الأرضِ الّتي وعَدتُكم بِها، فتَرِثونَها إلى الأبدِ‌». 14 فعادَ الرّبُّ عَنِ السُّوءِ الّذي قالَ إنَّه سَيُنزِلُهُ بِشعبِهِ‌.
موسى يكسر لوحي الوصايا
15 ثُمَّ ا‏نصرفَ موسى ونزَلَ مِنَ الجبَلِ ولوحا الوصايا في يَدِهِ، وهُما لوحانِ مكتوبانِ على كُلِّ جانبٍ مِنهُما، 16 صنعَهُما اللهُ ونقَشَ كِتابَتَهُ علَيهِما.
17 وسَمِعَ يشوعُ صوتَ صياحِ الشَّعبِ فقالَ لموسى: «صوتُ حربٍ في المَحلَّةِ». 18 فأجابَه موسى: «ما هذا صياحُ نَصرٍ ولا صياحُ هزيمَةٍ، بل صوتُ غِناءٍ أنا سامِـعٌ».
19 فلمَّا ا‏قترَبَ موسى مِنَ المَحلَّةِ رأى العِجْلَ والرَّقصَ، فا‏شتَدَّ غضَبُهُ ورمى بِاللَّوحَينِ مِنْ يَدَيهِ وكسَّرَهُما في أسفَلِ الجبَلِ. 20 ثُمَّ أخذَ العِجْلَ الّذي صنَعوهُ، فأحرَقَهُ بِالنَّارِ وطَحَنَهُ حتّى صارَ ناعِما، وذَرَّاهُ على وجهِ الماءِ وسقى بَني إِسرائيلَ.
21 وقالَ موسى لِهرونَ: «ماذا صنَعَ بِكَ هؤلاءِ الشَّعبُ حتّى جلَبْتَ علَيهِم خطيئةً عظيمةً؟» 22 فأجابَهُ هرونُ: «لا يشْتَدَّ غضَبُكَ يا سيِّدي. أنتَ تعرِفُ الشَّعبَ أنَّهم مِنَ الرُّعَاعِ. 23 قالوا لي: إصنَعْ لنا آلِهةً تسيرُ أمامَنا، فهذا الرَّجلُ موسى الّذي أخرَجَنا مِنْ أرضِ مِصْرَ لا نعلَمُ ماذا أصابَهُ. 24 فقُلتُ لهُم: مَنْ لَه ذهَبٌ فليَنزَعْهُ. فجاؤُوني بهِ، فطَرَحْتُه في النَّارِ، فخَرَجَ هذا العِجْلُ».
25 ولمَّا رأى موسى أنَّ الشَّعبَ خرَجوا على هرونَ فتَركَهُم يُمْعِنُونَ في غَيِّهِم، 26 وقفَ على بابِ المَحلَّةِ وقالَ «مَنْ مِنكُم لِلرّبِّ فَلْيَجِـئْ إليَّ». فا‏جْتَمعَ إليهِ جميعُ بَني لاوي، 27 فقالَ لهُم: «قالَ الرّبُّ إلهُ إِسرائيلَ: على كُلِّ واحدٍ مِنكُم أنْ يحمِلَ سيفَه ويَطوفَ المَحلَّةِ مِنْ بابٍ إلى بابٍ ويَقتُلَ أخاهُ وصديقَه وجارَهُ». 28 ففعَلَ بَنو لاوي كما أمرَ موسى، فسَقطَ مِنَ الشَّعبِ في ذلِكَ اليومِ ثَلاثَةُ آلافِ رَجُلٍ. 29 وقالَ لهُم موسى: «اليومَ كَرَّسْتُم نُفوسَكُم‌ لِلرّبِّ، كُلُّ واحدٍ على حِسابِ ا‏بْنِه وأخيهِ، فمَنَحكُمُ الرّبُّ بَرَكَتَهُ».
موسى يصلي للرب ثانية
30 وفي الغدِ قالَ موسى للشَّعبِ: «خَطئتُم خطيئةً عظيمةً. والآنَ أصعَدُ إلى الرّبِّ لَعلِّي أُكَفِّرُ خطيئَتَكُم». 31 ورَجعَ موسى إلى الرّبِّ وقالَ: «يا ربُّ، خَطِـئَ هؤلاءِ الشَّعبُ خطيئةً عظيمَةً وصنَعوا لهُم آلِهةً مِنْ ذهَبٍ. 32 فإمَّا تغفِرُ خطيئَتَهُم أو تَمحوني مِنْ كِتابِكَ الّذي كتَبتَهُ‌». 33 فقالَ الرّبُّ لِموسى: «لا أمحو مِنْ كِتابـي إلاَّ الّذي خَطِـئَ إليَّ. 34 والآنَ تذهَبُ وتقودُ الشَّعبَ إلى حَيثُ قُلتُ لكَ، وها هوَ ملاكي يسيرُ أمامَكَ. ولكِنْ يجيءُ يومٌ أُعاقِبُهُم فيهِ على خطيئَتِهِم». 35 وبَطَشَ الرّبُّ بالشَّعبِ لأنَّهُم عبَدوا العِجْلَ الّذي صنعهُ هرونُ.
'Daŋgo ombato'di Logo Läguläguro ro
(Otadele 9:6-29)
1 Ondro lidri kondrete Musa leyete egoako vuru ni 'bereŋwa drisi oko, lidri otokalate voaloya Arona re, atayite ndäri ekye: “Miŋga nyede lu kelepe ama robe; tana mano se Musa kolofo ama be ni 'bädri Ezipeto ro yasi ono tase ka'dobe ndäri ono mäni kote.” 2 Arona atate ànyari ekye: “Nyòtotri iŋgyiŋgäbä se läguläguro, bi 'ditoko amiro roya, ŋgwàagoro amiro roya, ndiriŋwa amiro roya iyi, ago nyèzi ànya märi.” 3 Ago lidri cini totriyi iŋgyiŋgäbä se läguläguro bi ànyaro yasi iyi te ago eziyite Arona re. 4 Ago nda ru iŋgyiŋgäbä teni ànya rigyesi, ala te ago edete beti 'daŋgo ombato'di ro ro. Ago lidri atate ekye: “Ono ni lu miro owo Yisaraele, se lofo mi be ni 'bädri Ezipeto ro yasi.” 5 Ondro Arona kondre te oko nda be vo tori oloro te milena ya; ago nda ayotate ekye: “Ondo oko karama oyene OPI ri.” 6 Ànya ŋgayite kyenoŋboci ago eziyi ŋgapäṛi ozaro te ndi ŋgapäṛi rumora robe te, ago lidri rite vuru ŋga onyane, ago ŋgaumvune ago ànya ŋgayite läri oto.
7 OPI atate Musa ri ekye: “Mitwe vuru; tana lidri miro se nyolofobe ni 'bädri Ezipeto ro yasi ana, yeyi takozi te. 8 Ànya kuyite ni liti se mata ànya be osone voigye yasi, ànya edeyi beti 'daŋgo ombato'di rote andivo ànyaro ri, mätuyi anya te ago loyi torite rigye, ago atayite ekye: ‘Ono ni lu miro owo Yisaraele, se lofo mi be ni 'bädri Ezipeto ro yasi.’ ” 9 OPI atate Musa ri ekye: “Mäni lidri ono te ànya orivoya lidri se taeriako yi; 10 yauono nye'be ma dri iṛe, tana ma kyilaro ànya yibe mutufu ànya robe; oko ma'bana mi ndi zelevoi miro be 'da tu'de 'desi ro.”
11 Oko Musa lo'barute OPI Lu ndaro ri ekye: “OPI nya'dona gwo kyilaro lidri miro se nyolofobe tesi ni 'bädri Ezipeto ro yasi mbara 'desi si ago drì mbaraekye si ono be eŋwanyeya? 12 Ta inye'do oyena si mi'bana Ezipeto'bai atana ekye: ‘Anjioko nda lofo ànya tesi ṛo ànya tufune 'bereŋwa lako inye ago ànya tufune kpeye ni 'bädri yasi ya?’ Mi'ba kyila miro kokye, ago nyäläpi tausu miro ni ŋga koziro inye'do oyevoya lidri miro ri. 13 Miyi ta Abarayama, Yisika ndi Yakoba be ro, ruindu'bai miro se mi'ba tate ànyari andivo miro si, ago nyatate ànyari mikye: ‘Ma'bana zelevoi amiro ndi a'done nyalakpa oso 'bi'bi vo'buyakuru ro ronye, ago wari se cini ma'ba tate ozone zelevoi amiro ri ono mozona 'da ago ànya uruna anya te drimbi ro äduako.’ ” 14 Ta'dota OPI e'be tase koziro nda kusube oyene lidri ndaro ri 'do te.
15 Musa go efote vuru ni 'bereŋwa drisi kuniŋwà ritu kalakparo otà robe drì ndaro ya, kuniŋwà kalakparo kai egyi tate ànya drisi riti kandra ndi kundu ànyaro be yasi. 16 Ago kuniŋwà kalakparo kai ni losi Lu ro, ago taegyi kai ni taegyi Lu ro, se egyite kuniŋwà kalakparo dri. 17 Ondro Yosua keri kporo amo lidri rote oko, nda atate Musa ri ekye: “Kporo kyila oyero orivoya gawa ya.” 18 Oko Musa atate ekye: “Kporo amo ana ro ko oso ŋgaopeṛe ro ronye, ago kpa ko oso liyi 'di opeṛe ro, oko meribe orivoya amo loŋgo oŋgoro yi.” 19 Ondro Musa kesate dori loto gawa lomvo ago kondre 'daŋgo te ndi läri oto be oko; nda a'dote kyilaro ndra, nda vo kuniŋwà kalakparo te vuru ni drì ndaro yasi, ago tufu ànya te 'bereŋwa pa. 20 Nda ru 'daŋgo se ànya kedebe ana te, ago zate asi si, ago yite 'bolotoro, tasate gyi si, ago 'ba lidri Yisaraele ro te umvune.
21 Musa atate Arona ri ekye: “Lidri kwoi yeyi ta e'diyi miri, mi'de gwo ànya o'bane takozi se 'desi ono oyene niya?” 22 Arona zatadrite ekye: “Nya'do ko kyilaro mabe 'desi maro, mini ta lidri ono ro ṛote, ànya 'bayi takozi ndi ni iyi dri. 23 Tana ànya atayi ni märi ekye: ‘Nyede lui ämäri kelepe ama robe, tana mano se Musa se kolofo ama be tesi ni Ezipeto yasi ono, tase ka'dobe ndäri ono mä̀ni kote.’ 24 Ndi matate ànyari makye: ‘Mì'ba 'dise kati läguläguro be, kototri ànya,’ ànya ozoyite märi ago mavote asi ya, ago beti 'daŋgo ombato'di se ono ro etote ni kigyesi.”
25 Ndi Musa ndrete lidri te patakayiro (tana Arona 'ba ànya ni a'done patakayiro se ezi driupi te ànyari kyila'baazii ànyaro lako). 26 Ndi Musa edrete dereŋwa gawa ro kala, ago atate ekye: “A'di 'deni OPI vosi ya? Kefo mare.” Ta'dota Lewe'bai cini otoyikalate voaloya ndare. 27 Ago nda atate ànyari ekye: “OPI Lu Yisaraele ro atani nonye ekye: ‘Mano alo koyi bando gbo ndaro ya, ago koci dereŋwa cini gawa ro yasi, ago kufu ädrupii iyiro, bereazii iyiro ndi oriazii iyiro be.’ ” 28 'Dooko Lewe'bai yeyite oso ata Musa ro ronye, tuse ana si utufu lidri manoàgoro te oso kutu nätu (3,000) ronye. 29 Musa atate Lewe'bai ri ekye: “Tu ondro ono mìdi andivo amiro te to ta ruinduro kohanii ro OPI ri rota, ŋgwàagoro amiro ndi ädrupii amiro be tufuna si, ta'dota OPI ozo äṛu te ämiri tu ondro ono si.”
30 Ago kyenonosi oko, Musa atate lidri ri ekye: “Mìye takozi 'desi te, ago yauono moye oyine kpa to'di kuru 'bereŋwa dri OPI re, azaya mänina ndi ta ŋgae'bero usune ta takozi amiro ta.” 31 Musa gote OPI re, ago atate ekye: “Lidri ono yeyi takozi 'desi te, ànya edeyi lu logo lägulägu ro te andivo ànyaro ri. 32 Oko yauono rägu nye'be ànya takozi ànyaro ta, oko ondro ka'do kote inye, molo'baru miri nyoforo ävuru maro ni buku miro se nyegyi ävuru lidri miro robe kigye 'do yasi.” 33 Oko OPI atate Musa ri ekye: “Ànya se koyeyi takozi be malomvo moforona ävuru ànyaro ayani ni buku maro yasi. 34 Yauono nyoyi, nyugu lidri lepe vose mata tana be miri ya; Oko mindre malaika maro o'dena 'da mile amiro ya, caoko tuse kabe eziikyi ana si, mezana lidri kwoi 'da ta takozi ànyaro rota.” 35 Ta'dota OPI ezi taezaro adravo dritoto rote lidri dri, tana ànya gbiriyi Arona te beti 'daŋgo ombato'di logo läguläguro ro edene.