1 «فمُنذُ السَّنةِ الأولى مِنْ عَهدِ داريوسَ المادايـيَّ‌ وميخائيلُ يَقِفُ معي ليُقَوِّيني ويُعَزِّزَني.
2 «والآنَ أُخبرُكَ بِما هوَ حَقٌّ: ها إنَّ ثَلاثَةَ مُلوكٍ يَقومونَ مِنْ بَعدُ في فارسَ، والرَّابعُ يكونُ أوفَرَ غِنًى مِنهُم جميعا، وعِندَما يتَقَوَّى بِــغِناهُ يُثيرُ جميعَ النَّاسِ على مَملَكةِ اليونانِ. 3 ويَقومُ مَلِكٌ جَبَّارٌ يتَسَلَّطُ ويكونُ سُلطانا عظيما ويفعَلُ ما يشاءُ‌. 4 ومتى قامَ تَنكسرُ مَملَكتُهُ وتَنقَسِمُ إلى أربَعِ جِهاتِ السَّماءِ، ولا تكونُ لِنسلِهِ ولا في مِثلِ سُلطانِهِ، لأنَّ مَملَكتَهُ تُمَزَّقُ ويتَقاسَمُها غيرُ أولئكَ أيضا‌.
5 «ويتَقوَّى مَلِكُ الجَنوبِ‌، لكنَّ أحدَ قُوَّادِهِ يَقوَى علَيهِ ويتَسَلَّطُ ويكونُ سُلطانُهُ عظيما. 6 وبَعدَ سِنينَ يتَحالفانِ وتَجيءُ بِنْتُ مَلِكِ الجَنوبِ‌ إلى مَلِكِ الشَّمالِ لِعَقْدِ الصُّلْحِ، ولكنَّها لا تَملِكُ قُوَّةَ الذِّراعِ ولا يَدومُ نَسلُها، وتُسَلَّمُ إلى الهَلاكِ، هيَ والّذينَ جاؤوا بِها ووَلَدُها ووَالِداها. وفي تِلكَ الأوقاتِ 7 يقومُ فرْعٌ مِنْ أُصولِها ويزحَفُ بِـجَيشٍ، ويدخُلُ حِصْنَ مَلِكِ الشَّمالِ، ويَقسو علَيهِم ويَقهَرُهُم، 8 ويَسبـي آلهتَهُم إلى مِصْرَ معَ مَسبوكاتِهِم وآنيَتِهِمِ الثَّمينَةِ مِنَ الفِضَّةِ والذَّهَبِ. وبَعدَ سِنينَ مِنَ السَّيطَرَةِ على مَلِكِ الشَّمالِ 9 يزحَفُ مَلِكُ الشَّمالِ على مَملكَةِ مَلِكِ الجَنوبِ، ولكنَّهُ يَرجِـعُ خائِبا إلى بِلادِهِ.
10 «ويَجرُؤُ ا‏بْنَا مَلِكِ الشَّمالِ‌ ويَجمَعانِ جيشا كبـيرا جدًّا، ويزحَفُ أحدُهُما كالسَّيلِ ويعبُرُ البحرَ، ويهجُمُ مُسرِعا على حِصْنِ مَلِكِ الجَنوبِ. 11 فيغضَبُ مَلِكُ الجَنوبِ ويخرُجُ ويُحارِبُ مَلِكَ الشَّمالِ ويَصُدُّ جيشَهُ الكبـيرَ علَيهِ. 12 ويتَكبَّرُ جدًّا ويَنتَفِـخُ قلبُهُ ويَصرَعُ عشَرَاتِ الأُلوفِ، ولكنَّهُ لا يَغزُو مَملَكةَ الشَّمالِ. 13 فيَرجِـعُ مَلِكُ الشَّمالِ ويُقيمُ جيشا أكبرَ مِنَ الجيشِ الأوَّلِ، وبَعدَ عِدَّةِ سِنينَ يزحَفُ بِـجَيشٍ عظيمٍ وعتادٍ كثيرٍ.
14 «وفي تِلكَ الأثناءِ يقومُ كثيرونَ مِنَ النَّاسِ على مَلِكِ الجَنوبِ. ويَنهَضُ رِجالٌ أشِدَّاءُ مِنْ شعبِكَ لِتَحْقيقِ الرُّؤيا فيَعثُرونَ. 15 ويَجيءُ مَلِكُ الشَّمالِ ويرفَعُ مِتْرَسَةً ويَأخُذُ مدينةً حَصينَةً‌، فلا تَقِفُ أمامَهُ قوى الجَنوبِ ولا حتّى خِيرَةُ أبطالِهِ، لأنَّ لا قُوَّةَ لهُم على المُقاومَةِ. 16 فيَفعَلُ مَلِكُ الشَّمالِ بِشعبِ الجَنوبِ كيفَ يَشاءُ، ولا أحدَ يَقِفُ في وجهِهِ، ويقومُ في الأرضِ المَجيدَةِ‌ فتَصيرُ كُلُّها تَحتَ يدِهِ. 17 ويتَوَجَّهُ مَلِكُ الشَّمالِ بِكامِلِ قوى مَملَكتِهِ إلى أرضِ عَدُوِّهِ، فيُصالِحُهُ ويُعطيهِ ا‏بْنَتَهُ وفي نِـيَّتِهِ أنْ يُفسِدَ مَملَكتَهُ، ولكنَّ ذلِكَ لا يَثبُتُ ولا يكونُ لَه ما أرادَ. 18 ويصرِفُ وجهَهُ إلى مَناطِقِ السَّاحِلِ ويأخذُ كثيرا مِنها، ولكنَّ أحدَ القادَةِ يَقهَرُهُ ويَضَعُ حَدًّا لِتَكبُّرِهِ، بل يَرُدُّ تَكبُّرَهُ علَيهِ. 19 ويصرِفُ وجهَهُ إلى حُصونِ أرضِهِ، ولكنَّهُ يعثُرُ ويسقُطُ ولا يَبقى لَه أَثَرٌ.
20 «ويقومُ مكانَهُ مَنْ يُرسِلُ جابـيا فيَسلُبُ مَجدَ المَملَكةِ‌، وفي أيّامٍ قليلَةٍ يَنكَسِرُ لا في عَلانيَّةٍ‌ ولا في قِتالٍ. 21 ويقومُ مكانَهُ رَجُلٌ مَنبُوذٌ لا يَصلُحُ لِلمُلْكِ، لكنَّهُ يأتي في أمانٍ ويقبضُ على زِمامِ المُلْكِ بالحِيلَةِ. 22 ويَجتاحُ الجُيوشَ أمامَه ا‏جتياحا وتنكسِرُ، ويَقتُلُ رئيسَ شعبِ العَهدِ‌. 23 وما إنْ يَعقُدُ حِلفا حتّى يَمكُرَ بِـحَليفِهِ، ويَعلو ويَعظُم بأُمَّةٍ قليلَةٍ. 24 ويَغزُو أغنَى الأقاليمِ في أمانٍ ويفعَلُ ما لم يفعَلْهُ آباؤُه ولا أباءُ أبائِهِ. فيُوَزِّعُ على أتباعِهِ الأسلابَ والغَنائِمَ والأموالَ، ويَحسِبُ حِسابا لِمُهاجَمَةِ الحُصونِ، ولكنْ إلى حينٍ. 25 ويستَنهِضُ قُوَّتَهُ وهِمَّتَهُ ويُهاجِمُ مَلِكَ الجَنوبِ بِـجيشٍ عظيمٍ. فيُسرِعُ مَلِكُ الجَنوبِ إلى مُقاتَلَتِهِ بجيشٍ عظيمٍ قويٍّ جدًّا، لكنَّهُ لا يَثبُتُ لأِنَّ مَلِكَ الشَّمالِ حسَبَ لَه حِسابا. 26 والّذينَ يأكُلونَ طَعامَهُ حتّى التُّخْمَةِ يَخونونَه، فيَنكَسِرُ‌ جيشُه ويسقُطُ قَتلَى كثيرونَ. 27 أمَّا هذانِ المَلِكانِ فقَلبُهُما يُضمِرُ السُّوءَ، فيَتَكَلَّمانِ بِالكَذِبِ وهُما على مائِدةٍ واحدةٍ. على أنَّهُما لا يَنجَحانِ، ونِهايَتُهُما لا بُدَّ أنْ تأتيَ في حينِها. 28 فيَرجِـعُ مَلِكُ الشَّمالِ إلى أرضِهِ بِثَروَةٍ عظيمةٍ، وفي قلبِهِ نِـيَّةٌ سَيِّئَةٌ على شعبِ العَهدِ المُقَدَّسِ‌. فيَفعَلُ ما يشاءُ ويرجِـعُ إلى أرضِهِ.
29 «وفي الوقتِ المُعَيَّنِ يَعودُ مَلِكُ الشَّمالِ ويَدخُلُ الجَنوبَ، ولكنْ لا تكونُ الحالُ كما كانَت علَيهِ مِنْ قَبلُ، 30 لأنَّ سُفُنا مِنْ كَتِّيمَ‌ تأتي وتُهاجِمُهُ، فيَجبُنُ ويرجِـعُ ساخِطا على شعبِ العَهدِ المُقَدَّسِ ويفعَلُ ما يشاءُ. ثُمَّ يتَعَرَّضُ عِندَ رُجوعِهِ إلى الّذينَ تَركوا العَهدَ المُقَدَّسَ. 31 ويقومُ مِنْ جُنودِهِ مَنْ يُحَلِّلُ تَدنيسَ الحِصْنِ المُقَدَّسِ‌، ويُزيلُ المُحرَقَةَ الدَّائِمَةَ، ويُقيمُ رَجاسةَ الخَرابِ‌، 32 ويَجعَلُ الأشرارَ يَميلونَ عَنِ العَهدِ، بِأضاليلِهِ، لكنَّ الشَّعبَ الّذينَ يعرِفونَ إلهَهُم يَتَشَدَّدونَ في مُعامَلَتِهِ. 33 والعُقلاءُ مِنَ الشَّعبِ يُبَيِّنونَ الأمرَ لِلكثيرينَ، ولكنَّهُم يسقُطونَ تَحتَ السَّيفِ واللَّهيـبِ والسَّبْـي والنَّهْبِ، لكنْ إلى حينٍ، 34 وعِندَ سُقوطِهِم يَنالونَ قليلا مِنَ العَونِ، ويُنكِرُ كثيرٌ مِنَ النَّاسِ علَيهِم حَقَّهُم ويَحتالونَ علَيهِم. 35 فيَسقُطُ بَعضُ العُقلاءِ ويكونُ سُقوطُهُم سَبَبا لِتَمحيصِ الشَّعبِ وتنقيَتِهِ وتطهيرِهِ إلى أنْ يَحينَ الوقتُ الّذي حَدَّدَهُ اللهُ.
36 «ويفعَلُ المَلِكُ كيفَ يشاءُ، ويتَرَفَّعُ ويتَعاظَمُ على كُلِّ إلهٍ. ويَتكلَّمُ الأباطيلَ على إلهِ الآلهةِ، وينجحُ إلى أنْ يَحينَ وقتُ السُّخْطِ، فيعمَلُ اللهُ عمَلَهُ‌. 37 ولا يعترِفُ المَلِكُ بآلِهَةِ آبائِهِم، ولا بالإلهِ الّذي تُحِبُّهُ النِّساءُ‌، ولا بإلهٍ مِنَ الآلهةِ، لأنَّهُ يتَعاظَمُ على الجميعِ. 38 ولكنَّهُ يُكرِمُ إلهَ الحُصونِ‌ الّذي ما عرَفَهُ آباؤُهُ، يُكرِّمُهُ بالذَّهَبِ والفِضَّةِ والحجَرِ الكريمِ والنَّفائِسِ. 39 ويعمَلُ على تحصينِ حُصونِهِ بهذا الإلهِ الغريـبِ، والّذينَ يقبَلونَه‌ يَزيدُهُم مَجدا، ويُسلِّطُهُم على كثيرٍ مِنَ النَّاسِ، ويقسِمُ الأراضيَ مُكافأةً لهُم.
40 «ومتى حانَ الوقتُ يُحارِبُهُ مَلِكُ الجَنوبِ، فيُسرِعُ إليهِ مَلِكُ الشَّمالِ بِمَركباتٍ وفُرسانٍ وسُفُنٍ كثيرةٍ ويدخُلُ الأراضيَ ويجتاحُها ويعبُرُها، 41 ويدخُلُ الأرضَ المَجيدَةَ‌ فتَسقُطُ مُدُنٌ كثيرةٌ وتَنجُو هذِهِ مِنْ يدِهِ: أدُومُ ومُوآبُ وما تبَقَّى مِنْ أرضِ بَني عَمُّونَ‌. 42 ويَمُدُّ يدَهُ على جميعِ البُلدانِ وأرضُ مِصْرَ لا تَنجُو. 43 ويستَولي على كُنوزِ الذَّهَبِ والفِضَّةِ وعلى جميعِ نَفائِسِ مِصْرَ، وفي طريقِهِ يَنضَمُّ إليهِ اللِّيـبيُّون والكُوشيُّونَ‌. 44 وتُفزِعُهُ أخبارٌ مِنَ الشَّرقِ والشَّمالِ، فيَخرجُ بِــغضَبٍ شديدٍ ليُدَمِّرَ ويقتُلَ كثيرا مِنَ النَّاسِ. 45 ويَنصُبُ مُعَسكرَهُ المَلكيَّ بـينَ البحرِ وجبَلِ القُدْسِ المَجيدِ، ويـبلُغُ حَدَّهُ ولا نَصيرَ لهُ‌.
1 Ago ta maro ta, ndroa käti 'dimiri Dariyasi ro rosi oko, medrete ṛä maikolo tombane, ago nda gagane. 2 Ago yauono tase ma oyebe itine miri ono orivoya taŋgye yi.”
Miri 'Bädri'bai Ezipeto ndi Siria be ro
Malaika ana ekye: “E'be 'bädri'bai dri nätu Peresia mirine, 'dooko lisuna esona gwo, se ka oye a'done ŋga'ba ro ndrani azi cini drisi. Ondro nda ka'dote mbara be ndra ŋgaamba ndaro si oko, nda eŋgana ya lidri cini ro 'da kyila oyene 'bädri Giriki robe.
3 “'Dooko 'bädri'ba mbaraekye aza oŋgana 'da se mirina 'bädri 'da mbara si ago oyena ta 'da oso nda kolebe oyene ronye. 4 Ondro nda ka'dote 'bädri'ba ro oko 'bädri ndaro pereruna 'da, ago olonyina yana 'da su. Oko zelevoi ndaro uninayi koni 'bädri ana mirine ago änina kote mirine oso nda kìmiribe ronye. Tana äruna 'bädri ndaro 'da ago ozona 'da 'di to azaka ri.
5 “'Bädri'ba Ezipeto ro a'dona 'da mbara amba be. Caoko alo aza otaozo'bai ndaro ro a'dona 'da mbara be ndrani ndäri ago mirina 'bädri 'desi ndra 'da. 6 Ndroa azaka vosi oko 'bädri'ba Ezipeto ro o'bena beraazi 'da 'bädri'ba Siria robe ago ozona ŋguti ndaro 'da ogyene 'bädri'ba Siria ro ri. Oko beraazi ana orina ko madaro, ago äfuna ŋguti, ago anyaro, ŋgwai anyaro, ndi ruindu'bai se koyiyibe anya be 'da cini. 7 Dori voigyesi oko, alo aza zelevoi anyaro a'dona 'da 'bädri'ba ro. Nda gotana kyila'bai 'bädri'ba Siria ro ro 'da, ocinayi 'da tiṛi mbaraekye ànyaro ya ago openayi ànya 'da ṛe. 8 Nda uŋgyina lui edeedero ànyaro 'da Ezipeto ya lakazà logo läguläguro ndi mo'di ro se adite to lui kai ri ana be. 'Dooko ndroa na fere nda orina 'da kyilaoye ako 'bädri'ba Siria robe. 9 'Do vosi 'bädri'ba Siria ro ikyina 'da kyila be Ezipeto dri, oko anjana nda 'da kovole 'bädri modo ndaro roya.
10 “Ŋgwàagoro 'bädri'ba Siria ro ro ederuna 'da kyila oyene ago ombina kala kyila'bai ro 'da amba. Se udinayi 'da oso oga gyi ro ronye ago ugunayi kyila oye 'da madale osanayi gwo tiṛi obeobero Ezipeto ro lomvo. 11 'Dooko 'bädri'ba Ezipeto ro oŋgana 'da kyilaro, efona ago oyena kyila 'da 'bädri'ba Siria robe. 'Bädri'ba Siria ro a'dona 'da kyila'bai be lowa ro, oko apana kyila'bai lowa ro ndaro 'da. 12 'Bädri'ba Ezipeto ro a'dona 'da driuŋgyi be ta ŋgaopeṛe ndaro ndi kyila'bai amba se nda kutufube ana be rota, oko nda unina ko a'done 'du ŋgaopeopero ṛe.
13 “'Bädri'ba Siria ro ogo otona kala kyila'bai amba ro 'da ndrani se käti drisi. Ondro ndroa aza vosi oko, nda egona 'da kyila'bai amba be ndi ŋga amba kyila oyero be. 14 'Dooko tu kai si lidri amba ogbona 'da 'bädri'ba Ezipeto robe. Ago lidri azaka kyila be ogbonayi 'da ni tu'de mi Daniele modo ro lakosi ta rulofo ono ro a'dozana ŋgye, oko apena ànya 'da ṛe. 15 'Dooko 'bädri'ba Siria ro ikyina umuna dri 'bakici mbaraekye obeobero tiṛi si ro 'da ago uruna 'da. Ago kyila'bai Ezipeto ro unina kote ugu kyila oyene ca kyila'bai mbaraekye ndaro a'donayi 'da mbara ako. 16 'Bädri'ba Siria ro oyena ta 'da oso se tana kusi nda be ronye, teinye 'diaza ri edreako ŋbi nda mile. Nda orina 'da wari se liŋgyiekye ana ya, ago a'dona 'da cu mbara ndaro zele.
17 “'Bädri'ba Siria ro orana tavo 'da kyila'bai cini ndaro ozone kyila oyene, oko nda o'bana taliatokpe 'da 'bädri'ba Ezipeto robe. 'Dooko 'bädri'ba Siria ro ozona ŋguti ndaro 'da ogyene 'bädri'ba Ezipeto ro ri; caoko tavoora ndaro unina ko a'done kadoro oso nda kolebe ronye. 18 'Do vosi nda gotana tu'dei se gyi'desi kalasi 'da, ago opena amba ànyaro 'da ṛe. Oko otaozo'ba aza opena nda 'da ṛe ago o'bana driuŋgyi ndaro 'da okyene; ago tozana driuŋgyi 'bädri'ba Siria ro ro 'da driupiro. 19 'Dooko 'bädri'ba Siria ro ogona 'da kovole tiṛi obeobero wari modo ndaro roya, oko apena nda 'da ṛe, ago ogo nda ondrene te i'do alona.
20 “'Bädri'ba aza orina 'da vo ndaro ya, se ozona dri'ba aza 'da lidri ezane ŋga driutero kotona si ŋgadriamba litiza miri 'bädri'ba ndaro roya. Toto tu fere vosi oko äfuna 'bädri'ba ana 'da, oko ko ŋbelero ca ko kyila ya.”
'Bädri'ba kozi Siria ro
21 Malaika se ana ugu taedrete ekye: “'Bädri'ba se ka oyebe ogo a'done 'bädri'ba Siria ro vosi ana a'dona 'da mano koziro se si ko a'done 'bädri'ba ro, oko nda ikyina 'da ndrwiro ago uruna 'bädri 'da ŋgaodo si. 22 Nda tufuna kyila'bai amba 'da kpeye, ca Kohani Fopara Lu ro, nda oyona 'da waṛi ago tufuna ànya 'da. 23 Nda odona tu'dei azaka 'da beraazi o'be si, ndi nda uguna a'do gwo mbara be ndra, nda kimiri ca toto tu'de fereŋwa ayani owo. 24 Nda gotana wari se ŋgaamba be 'da ätruku'du ro, ago uguna taoye se zutui ndaro koye ko alona iyi loyena 'da. 'Dooko nda lanjina lakazà se otopabe kyila ya iyi 'da ànya se kosobe nda vosi iyi ri. Nda orana tavo 'da tiṛi obeobero mbaraekye gotane, oko toto tuna fere.
25 “Nda a'dona 'da turiako ago otona kala kyila'bai lowaro ro 'da 'bädri'ba Ezipeto ro gotane. 'Bädri'ba Ezipeto ro edrena kpa 'da kyila oyene ànya yibe kyila'bai amba mbara amba be si. Oko odona 'bädri'ba Ezipeto ro 'da ago anya unina kote edrene kyila'baazii mile. 26 Ànya se kayibe ŋgaonya toco onya voaloya nda be iyi perenayi nda 'da. Ayona äṛi kyila'bai ndaro ro 'da waṛi, ago utufuna amba kyila'bai ndaro ro 'da. 27 'Dooko 'bädri'bai se ritu kwoi taoye ànyaro a'dona 'da koziro. Ànya onyanayi ŋgaonya 'da ni tara'biza alodi drisi, ago ànya oganayi kowe 'da iyivoya, ago uninayi ko ŋgase ànya kolebe usune, tana tu se aka'dabe ana drigba sa ko. 28 'Bädri'ba Siria ro ogona 'da ŋgadriamba se nda kotopabe ana be 'bädri ndaro ya, oko mio'ba be ota alokado Lu ro perene. Nda oyena tase tana kusi nda be 'da, 'dooko ogona 'da wari modo ndaro ya.
29 “Tu aza si oko nda ogo gotana Ezipeto 'da kpa to'di, oko ono tozaruna 'da to ni se käti ana ri. 30 Roma'bai idinayi 'da toŋgo si ago gotanayi nda 'da, ago nda a'dona 'da turituriro.
“'Dooko nda otana drî 'da kovole kyila si ago ojona 'da ota alokado Lu ro perene. Nda osona 'da tavoata ànya se ke'beyi ota alokado be ana ro voro. 31 Rukä kyila'bai ndaro ro ikyinayi ago enjinayi Yekalu 'da. Ànya edrenayi ta tori oloro ondoalo ro 'da ago edrenayi ŋgase Koziro Konjiekye ana 'da kuru lau. 32 'Bädri'ba ana odona lidri se kepereyi ota alokado be iyi 'da ruezane nda resi, oko lidri se kosoyibe Lu ànyaro vosi iyi edrenayi 'da ŋgyiri ago oyenayi kyila 'da. 33 Lidri se tavouni be iyi embanayi lidri amba 'da tavouni ànyaro si, caoko utufuna rukä ànyaro 'da kyila ya kode azana 'da ṛi asi si, ago otopana ŋga azakana ro 'da ago avona 'da kamba ya tuna amba. 34 Ondro adrigica ugu lidri se tavouni be iyi tufu oko, ànya usunayi ŋgaopa 'da fereŋwa, ondro ka'do lidri amba kodro'beru gica ànya yibe ŋgaodo si owo. 35 Utufuna rukä lidri se tavouni be kai ro 'da, ànya ojoza ago wäṛiza, madale tu äduro esana gwo, tuse Lu kaka'dabe 'do.
36 “'Bädri'ba Siria ro oyena ta 'da oso se nda kolebe ronye. Nda eŋgana andivo ndaro 'da, ago atana takozii 'da Lu 'desi para ndrani lui cini drisi lomvo. Nda uguna ta ono oyena ndi inye madale Lu ezana nda gwo. Lu oyena ndi tase nda korabe 'do modona ayani. 37 'Bädri'ba se ana otina ta lui se zutui ndaro kindurube rigye ana ro ko, ago otina ta lu se 'ditoko kulube ana ro kpa ko. Endaro nda otina ta lu aza ro ko, tana nda eŋgana andivo ndaro 'da 'desi para, ndrani ànya cini drisi. 38 Nda ogo orona ro lu se kabe tiṛi obeobero mbaraekye gaga 'do ayani. Nda ozona ŋgapäṛi logo läguläguro mo'di ro, kuni lagyeamba ndi ŋgapäṛi cini lagyeamba be 'da lu se aza zutui ndaro kämätu be ko ana ri. 39 Nda o'bana lidri se kabe lu atra ro mätuna iyi 'da tiṛi obeobero mbaraekye gagane. Nda ozona taoro 'desi para 'da ànya se koleyi tadri be ndäri 'di mirine iyi ri, nda o'bana ànya 'da drikaca be lidri amba dri ago lonyina 'bädri 'da ànyari päläti ro.
40 “Ondro tu ädu 'bädri'ba Siria ro ro kesate ti oko, 'bädri'ba Ezipeto ro gotana nda 'da; ago 'bädri'ba Siria ro oyena kyila 'da sina mbara cini ndaro si, arabia kyila ro, farasi'bai, ndi toŋbo amba be si. Nda oyena kyila 'da 'bädri amba be, oso oga gyi ro ronye. 41 Nda oyena kyila kpa 'da wari se liŋgyiekye ana be ago tufuna lidri kutu du 'da, oko 'bädri Edoma ro, Moaba ro, ndi lidri Amona ro azakana be opana vo 'da. 42 Nda oyena kyila 'da 'bädri cini kwoi be, ago ca Ezipeto ri voopane ni nda rigyesi i'do. 43 Nda otona lakazà Ezipeto ro se ada'dobe logo läguläguro, mo'di ro, ndi ŋga cini lagyeamba be 'da. Nda opena Libiya ndi Kusa be 'da ṛe. 44 'Dooko lazo se ka oyebe ikyini ni 'buzelesi ago ni mä'dudrisi ana o'bana nda 'da a'done turituriro, ago nda oyena kyila 'da kozipara, tufuna lidri amba 'da. 45 Nda otona zoi boŋgoro miri ndaro ro kpa 'da lakole gyi'desi ro 'bereŋwa se Yekalu be driigye ana be roya. Caoko nda odrana 'da, 'diaza ri nda opane te i'do.”