يوآب يعاتب داود
1 فا‏ضطرَبَ المَلِكُ وصعِدَ إلى عُليَّةٍ فوقَ بابِ المدينةِ، وكانَ يـبكي ويقولُ وهوَ يتمَشَّى: «يا ا‏بني أبشالومُ، يا ا‏بني أبشالومُ. ليتَني مُتُّ بدلا مِنكَ يا أبشالومُ ا‏بني، يا ا‏بني». 2 وقيلَ ليوآبَ: «ها المَلِكُ يـبكي وينوحُ على أبشالومَ». 3 فا‏نقلَبَ فرَحُ النَّصرِ في ذلِكَ اليومِ مَناحةً عِندَ جميعِ الجُنودِ حينَ سَمِعوا أنَّ المَلِكَ حزينٌ على ا‏بنِهِ. 4 ودخَلَ الجنودُ في ذلِكَ اليومِ إلى المدينةِ مُتَسلِّلينَ خجَلا كجُنودٍ هرَبوا في القِتالِ. 5 وأمَّا المَلِكُ فستَرَ وجهَهُ ونادى بصوتٍ عظيمٍ: «يا ا‏بني أبشالومُ، يا أبشالومُ ا‏بني، يا ا‏بني». 6 فدخَلَ عليهِ يوآبُ في البَيتِ وقالَ لَه: «سوَّدتَ اليومَ وجوهَ جميعِ رجالِكَ الّذينَ أنقَذوكَ وأنقَذوا بَنيكَ وبَناتِكَ وزوجاتِكَ وجواريَكَ 7 بحُبِّكَ لمُبغضيكَ وبُغضِكَ لِمُحبِّيكَ، وأظهرتَ أنَّ لا قيمةَ عِندَكَ لقادةٍ ولا لجُنودٍ. فأنا اليومَ عرفتُ أنَّهُ لو ظَلَّ أبشالومُ حيًّا، وكُلُّنا هلَكنا، لرأيتَ ذلِكَ حسَنا. 8 فقُمِ الآنَ وا‏خرُجْ وطيِّبْ قلوبَ رجالِكَ لأنِّي أقسَمتُ بالرّبِّ إذا لم تَخرُج لا يَبـيتُ عِندَكَ اللَّيلةَ أحدٌ، فيكونُ ذلِكَ أكثرَ شرًّا علَيكَ مِنْ كُلِّ شرٍّ لقيتَهُ مُنذُ صِباكَ إلى الآنَ». 9 فقامَ المَلِكُ وجلسَ بِبابِ المدينةِ. فقيلَ لِلجُنودِ: «ها المَلِكُ جالسٌ بالبابِ»، فأقبَلوا كُلُّهُم إليهِ. ثُمَّ تفرَّقَ رجالُ إِسرائيلَ، كُلُّ واحدٍ إلى خَيمَتِه.
رجوع داود إلى أورشليم
10 ووقَعَ الخِصامُ والجِدالُ في أسباطِ إِسرائيلَ. وقالَ بَعضُهُم لبَعضٍ: «المَلِكُ هوَ الّذي أنقَذَنا مِنْ أعدائِنا وخلَّصَنا منَ الفِلسطيِّينَ، وكانَ الآنَ الهرَبُ مِنَ البلادِ بسبَبِ أبشالومَ، 11 وأبشالومُ الّذي مسحناهُ علَينا مَلِكا قُتِلَ في الحربِ، فلماذا لا يفعَلُ أحدٌ شيئا لإرجاعِ المَلِكِ؟»
12 فلمَّا سَمِعَ المَلِكُ داوُدُ وهوَ في بَيتِه كلامَ بَني إِسرائيلَ، أرسلَ إلى صادوقَ وأبـياثارَ الكاهنَينِ يقولُ لهُما: «قُولا لشُيوخِ بَيتِ يَهوذا: لماذا تكونونَ آخِرَ مَنْ يرُدُّ الملِكَ إلى قصرِهِ؟ 13 أنتُم مِنْ سِبطي ومِنْ أقارِبـي. فلماذا تَدَعونَ الآخرينَ يسبقونكُم إلى إرجاعِ المَلِكَ؟» 14 وأوصاهُما أيضا أنْ يقولا لعَماسا: «أما أنتَ مِنْ أقاربـي عظمي ولحمي؟ ويلٌ لي مِنَ اللهِ إنْ لم أجعلْكَ قائِدَ الجيشِ كُلَّ أيّامِ حياتي بدَلَ يوآبَ». 15 فأمالَ إليهِ قلوبَ جميعِ رجالِ يَهوذا مُتَّحدينَ كما لو كانوا رجلا واحدا، وأرسلوا إليهِ يقولونَ: «إرجِـعْ أنتَ وجميعُ رجالِكَ.» 16 فرجَعَ المَلِكُ حتّى وصَلَ إلى الأردُنِّ، فلاقاهُ رجالُ يَهوذا في الجِلجالِ ليُرافقوهُ في عُبورِ النَّهرِ.
داود يصفح عن شمعي
17 وأسرَعَ شِمعي‌ بنُ جيرا البنيامينيُّ الّذي مِنْ بَحوريمَ لا‏ستِقبالِ الملِكِ داوُدَ معَ رجالِ يَهوذا 18 ومعَهُ ألفُ رجُلٍ مِنْ بنيامينَ، وصيـبا خادِمُ بَيتِ شاوُلَ وبَنوهُ الخمسةَ عشَرَ وعبـيدُهُ العِشرونَ، فوصَلوا الأردُنَّ قَبلَ المَلِكِ. 19 ثُمَّ عبَروا النَّهرَ ليأتوا بهِ وبأهلِهِ ويعمَلوا لَه ما يريدُ. وبَينما كانَ المَلِكُ يعبُرُ الأردُنَّ تقدَّمَ إليهِ شِمعي وركَعَ أمامَهُ 20 وقالَ لَه: «لا تُحاسِبْني يا سيِّدي على خطيئتي. لا تذكُرْ ما فعلتُ يا سيِّدي المَلِكُ يومَ خرجتَ مِنْ أورُشليمَ، ولا يحِزُّ ذلِكَ في قلبِكَ. 21 أعترِفُ بأنِّـي أخطأتُ، لذلِكَ كنتُ اليومَ أوَّلَ مَنْ جاءَ مِنْ جميعِ بَيتِ يوسُفَ ونزَلَ للقائِكَ يا سيِّدي المَلِكُ». 22 فأجابَ أبـيشايُ بنُ صرويَّةَ: «ألا يستوجِبُ شِمعي الموتَ لأنَّهُ لعنَكَ وأنتَ الّذي مسحَكَ الرّبُّ مَلِكا؟» 23 فقالَ داوُدُ: «ما لي ولكُم يا بَني صرويَّةَ حتّى تُعارضوني، أفي هذا اليومِ يُقتَلُ أحدٌ في إِسرائيلَ؟ أتَراني أجهَلُ أنِّي الآنَ مَلِكٌ ثانيةً على إِسرائيلَ؟» 24 وقالَ لِشِمعي: «لا تموتُ». وحلَفَ لَه بذلِكَ.
داود يرأف بمفيـبوشث
25 وجاءَ مفيـبوشثُ بنُ شاوُلَ لمُقابلَةِ المَلِكِ، وكانَ لم يغسِلْ رِجليهِ، ولم يقُصَّ شارِبَيهِ، ولم يُنَظِّفْ ثيابَه، مُنذُ خرَجَ المَلِكُ إلى يومِ رُجوعِه سالِما. 26 فلمَّا جاءَ مِنْ أورُشليمَ لِمُقابلَةِ المَلِكِ، سألَهُ المَلِكُ: «لماذا لم تأتِ معي يا مفيـبوشثُ؟» 27 فأجابَ: «أنتَ تعلَمُ يا سيِّدي المَلِكُ أنِّي أعرَجُ، فأمَرتُ خادمي أنْ يُجَهِّزَ لي حمارا فأركَبَ وأذهبَ معَكَ، ولكِنَّهُ خدَعني. 28 فوشى بـي إليكَ يا سيِّدي، وأنتَ كملاكِ اللهِ، فا‏فعَلْ ما تراهُ حسَنا‌. 29 فبَيتُ أبـي كُلُّهم كانوا يستحِقُّونَ الموتَ، ومعَ ذلِكَ جعلتَني يا سيِّدي بَينَ الآكِلينَ على مائِدتِكَ. فأيُّ حقٍّ لي بَعدُ حتّى ألتَمِسَ مِنكَ الرَّأفةَ؟» 30 فقالَ لَه المَلِكُ: «لماذا كُلُّ هذا الكلامُ؟ حُكمي هوَ أنْ تقسِمَ مُلكَ شاوُلَ بَينَكَ وبَينَ صيـبا». 31 فأجابَ: «ليأخُذْ صيـبا كُلَّ شيءٍ فكفاني أنَّ سيِّدي المَلِكَ عادَ إلى بَيتِهِ بسلامٍ».
داود يكافئ برزلاي
32 ونزَلَ بَرزِلايُ الجلعاديُّ مِنْ روجَليمَ ليوَدِّعَ المَلِكَ عَبرَ الأردُنِّ. 33 وكانَ بَرزِلايُ شيخا في الثَّمانينَ مِنْ عُمرِهِ، وهوَ الْذي تكفَّلَ بمعيشةِ المَلِكِ عِندَ إقامتِهِ بِمَحنايمَ لأنَّه كانَ رجُلا غنيًّا جِدًّا. 34 فقالَ المَلِكُ لبرزلاي: «تعالَ معي، إلى أورُشليمَ، وأنا أتكفَّلُ بمعيشَتِكَ». 35 فأجابَهُ برزِلايُ: «كم مِنَ السِّنينَ بقيَ لي في الحياةِ حتّى أصعَدَ معَ المَلِكِ إلى أورُشليمَ؟ 36 أنا ا‏بنُ ثمانينَ سنَةً، فهل أمَيِّزُ بَينَ الطيِّبِ والرَّديءِ؟ وهل أجِدُ طَعما لِما آكُلُ وأشربُ؟ وهل أتذوَّقُ أيضا أصواتَ المُغنِّينَ والمُغنِّياتِ؟ فلماذا أكونُ ثِقْلا على سيِّدي المَلِكِ، 37 وأنا لا أقدِرُ أنْ أعبُرَ الأردُنَّ معَكَ إَلا مسافةً قصيرةً. فعلى ماذا يُكافِئُني المَلِكُ؟ 38 دَعني يا سيِّدي أرجِعُ فأموتَ في مدينتي، حيثُ قبرُ أبـي وأمِّي. وها كِمْهامُ ا‏بني يعبُرُ معَكَ، فا‏عمَلْ لَه ما تراهُ حسَنا». 39 فقالَ المَلِكُ: «يعبُرُ معي كِمْهامُ، وأنا أعمَلُ لَه ما تراهُ أنتَ حسَنا. وكُلُّ ما تقتَرِحُهُ عليَّ أفعَلُهُ لكَ». 40 وعبَرَ المَلِكُ وجميعُ رِجالِهِ الأردُنَّ. وقبَّلَ المَلِكُ بَرزِلايَ وباركَهُ، فرَجَعَ إلى بَيتِهِ. 41 ولمَّا عبرَ المَلِكُ بِصُحبةِ جميعِ رِجالِ يَهوذا ونِصفِ رجالِ إِسرائيلَ، سارَ إلى الجِلجالِ ومعَهُ كِمْهامُ.
خلاف بـين إسرائيل ويهوذا
42 وا‏جتمعَ رِجالُ إِسرائيلَ إلى المَلِكِ وسألوهُ عاتِبـينَ: «بأيِّ حقٍّ أخَذَكَ إخوتُنا رجالُ يَهوذا وحدَهُم، وعبَروا بِكَ الأردُنَّ معَ أهلِ بَيتِكَ وجميعِ رجالِكَ». 43 فأجابَهُم رِجالُ يَهوذا: «لأنَّ المَلِكَ مِنْ أقرِبائِنا وأمَّا أنتُم فما يَغيظُكُم مِنْ هذا الأمرِ؟ هل أكَلْنا مِنْ عِندِ المَلكِ أو نِلْنا هِبَةً؟» 44 فأجابَهُم رجالُ إِسرائيلَ: «لنا عشَرَةُ أضعافِ‌ ما لكُم في المُلْكِ، حتّى لو كانَ واحدا مِنْ عَشيرَتِكُم، فلِماذا ا‏ستَهَنتُم بِنا؟ أما تَكلَّمْنا نحنُ أوَّلا في إرجاعِ مَلِكِنا؟» وكانَ جوابُ رجالِ يَهوذا إلى رجالِ إِسرائيلَ أكثرَ قسوةً.
Yoaba Luku Dawidi te
1 Iti tate Yoaba ri ekye: “Mindre, 'Bädri'ba Dawidi kiliyi ndi kukuo'be be ta Abisolomo rota.” 2 Ta'doro ŋgaopeṛe se tu ana si ana zarute kukuo'be ro lidri cini ri; tana tu gi ana si lidri eri tate ekye: “'Bädri'ba orivoya tusu ro ta ŋgwa ndaro rota.” 3 Ago tu gi ana si kyila'bai kugu rute kugu 'bakici ya oso kyila'bai se orivoya driupiro tana ànya mute ni kyila risi ronye. 4 'Bädri'ba tako mi ndaro te, ago 'bädri'ba trete liyibe amba ekye: “Äye ŋgwa maro Abisolomo! Äye Abisolomo, ŋgwa maro, ŋgwa maro!”
5 'Dooko Yoaba ikyite zo ya 'bädri'ba re, ago atate ekye: “Mi'ba ruindu'bai cini miro te a'done driupiro tu ondro ono si, se kopayi adri miro be tu ono si ono, ndi adri ŋgwàagoro miro ro ndi ndiriŋwa miro be, ndi adri 'ditoko miro ro ndi 'ditoko ogyeako miro robe. 6 Tana nyulu gwo ànya se yanayi osobe milomvo ago ya miro oso gwo ànya se luyi mi be lomvo. Tana mi'ba te unine ŋbelero kitu ondro ono si anjioko otaozo'bai kyila'bai ro ndi ruindu'bai be orivoya ta awi yi miri. Tana mandrete, aba Abisolomo kori gwo ni lidriidriro, ago ama cini madra gwo ni tu gi ono si, 'dooko aba nya'dona ndi yai'dwesi. 7 Ka'do inye miŋga, mifo tesi ago nyata takado oso'bai mivo ri; ma ruäṛu ävuru OPI ro si, ondro ka'do nyoyi kote, mano alo aza ri orine mibe ŋgäkyi ono si te i'do; ago ono a'dona te koziro para miri ndrani takozi cini se ikyibe midri ṛoni ombato'di miro si le yauono drisi.” 8 'Dooko 'bädri'ba ŋgate, ago rite vo oriro ndaro dri dereŋwa kala. Ago iti tana te kyila'bai cini ri ekye: “Mìndre, 'bädri'ba rite dereŋwa kala”; ago kyila'bai cini ikyite 'bädri'ba kandra.
Dawidi Egote Kovole Yerusalema ya
Yisaraele'bai se kosobe Abisolomo vo'do mute 'dialo gi 'ba modo ndaro ya. 9 Ago lidri cini 'bakala cini Yisaraele ro yasi etoyi kalaopete ànyavoya ekye: “'Bädri'ba Dawidi pa ama teni drì kyila'baazi amaro ro yasi, ago pa ama teni drì Felesete'bai ro yasi; ago yauono nda mute tesi ni wari yasi ni Abisolomo ri. 10 Oko Abisolomo, se mäṛube 'bädri'ba ro ämädri ono, drate kyila ya. Tana e'di nyàta ta ko 'Bädri'ba Dawidi logone kovole niya?”
11 Ago ata Yisaraele'bai cini ro esate 'Bädri'ba Dawidi ri vose nda koribe kigye ana ya. 'Bädri'ba Dawidi zo lazo ono te Kohanii Zadoka ndi Abiatara be ri ekye: “Nyàta dri'bai Yuda ro ri mìkye: ‘Tana e'di mì'de gwo äduro 'bädri'ba logovoya kovole zo 'desi miri ro ya niya? 12 Ami orivoya 'didiri maro, ami orivoya lomvo maro ago kari maro, tana e'di mì'de gwo a'done äduro 'bädri'ba logovoya kovole niya?’ 13 Ago Nyàta Amasa ri mikye: ‘Inye'do mi ṛo ko 'didiri maro ya? Lu koye ta ndi koziro märi, ago koye ndi ndra, ondro ka'do nya'do kote otaozo'ba ro kyila'bai maro dri vo Yoaba roya tu ono si owo.’ ” 14 Ago ata Dawidi ro esi ya lidri cini Yuda ro rote a'done oso manoalo ronye; ago ànya zoyi lazo te 'bädri'ba ri ekye: “Nyego mi ndi ruindu'bai cini miro be.”
15 Ndi 'bädri'ba eto egote kovole ago nda esate Golo Yaradene ya; ago lidri Yuda ro ikyite Gilegala ya drî 'bädri'ba ro utune ago 'bädri'ba ezane Golo Yaradene tasi.
16 Simei ŋgwa Gera ro, se Benjamina'ba yi, ni Baurima yasi ana, ikyite foroforo lidri Yuda robe drî 'bädri'ba Dawidi ro utune. 17 Lidri kutu alo (1,000) orivoya nda be ni 'bakala Benjamina ro yasi. Ago Ziba ruindu'ba katidri Saulo ro ro; ŋgwàagoro ndaro 'butealo fonji ndi ruindu'bai ndaro 'buteritu be, esayite Golo Yaradene ya teinye 'bädri'ba ri esaako. 18 Ànya zayidri golo rote 'bädri'ba logone ndi katidri ndaro be, ago koyeyi tase kusi 'bädri'ba be robe.
Dawidi Ka'da Yauni te Simei ri
Simei ŋgwa Gera ro 'dete vuru 'bädri'ba kandra, ondro 'bädri'ba kate yi ede drî Golo Yaradene ro ozane oko, 19 atate 'bädri'ba ri ekye: “Mi'ba opi maro kuru kode koyi tase kozi ma ruindu'ba ndaro mayebe ndäri tuse opi 'bädri'ba maro ke'be Yerusalema be ana si ana tana ko; mi'ba 'bädri'ba ko'ba tana ko idri. 20 Tana ma ruindu'ba miro mänite maye takozi te; ka'do inye, mindre, tu ono si ono, mikyite käti ni katidri cini Yosepa ro yasi drî opi 'bädri'ba maro ro utune.” 21 Ago Abisai ŋgwa Zeruya ro zatadrite ekye: “Beṛo Simei ufune, ta la'da se nda ko'da 'di äṛuäṛu OPI robe ono ro ta.”
22 Oko Dawidi atate Abisai ri ekye: “Ono ko losi amiro, ami ŋgwàagoro Zeruya ro, tu ono si ono mìlete a'done manya'baazi ro märi ya? A'bana 'diaza ndi odrane Yisaraele ya tu ono si ya? Inye'do mäni ṛo ko ma orivoya tu ono si ono 'bädri'ba yi Yisaraele dri ya?” 23 Ago 'bädri'ba atate Simei ri ekye: “Miri odrane i'do.” Ago 'bädri'ba äṛurute ndäri.
Yauni Dawidi ro Mefiboseta ri
24 Mefiboseta kwozo Saulo ro ikyite drî 'bädri'ba ro utune. Nda ja pa ndaro kote, ava tivu ndaro kote, ago ja boŋgo ndaro kpa kote, ṛoni tuse 'bädri'ba ke'be Yerusalema be si madale tuse nda kego be ondro ono si. 25 Ago ondro Mefiboseta kikyite ni Yerusalema yasi drî 'bädri'ba ro utune oko, 'bädri'ba atate ndäri ekye: “Tana e'di mi'de be ko oyine, mabe niya Mefiboseta?”
26 Nda zatadrite ekye: “Äye 'bädri'ba opi maro, oso mini be ronye ma ruindu'ba miro pa maro orivoya ciṛiciṛi ro. Mata te ruindu'ba maro ri doŋgyi maro edene tana mämu robe sina tro ami yibe, oko Ziba ruindu'ba maro odo mate. 27 Ziba iti ta te kowe si malomvo mi 'bädri'ba ri. Oko mi 'bädri'ba maro nyalaba oso malaika Lu ro ronye; dia miye tase nyusube kado oyene märi 'do. 28 Katidri cini täpi maro ro ṛo aba opi 'bädri'ba ri o'bane odrane; oko mi'ba ruindu'ba miro te ànya se kabe ŋgaonya tara'biza miro dri kai lako. Ta aza se miliyina du ndra 'bädri'ba ri tana ro e'di ya?”
29 Ago 'bädri'ba atate ndäri ekye: “Nya ta miro atana ndra etaya? Mara tate, anjioko mi ndi Ziba be ri lakaza Saulo ro lewene ami vo yasi.”
30 Ago Mefiboseta atate 'bädri'ba ri ekye: “Mi'ba Ziba kuru ri cini, tana tase maro male be anjioko opi 'bädri'ba maro egote 'bäru londroro.”
Yauni Dawidi ro Baruzilai ri
31 Baruzilai Gilada'ba ikyite ni Rogelima yasi, ago oyite 'bädri'ba be le Golo Yaradene ya, vo ndaro o'bane Golo Yaradene tasi. 32 Baruzilai te orivoya agoambago ro ago ndroa ndaro te 'butenjidriena (80); nda ozo ŋgaonya te 'bädri'ba ri, tuse 'bädri'ba ribe Mahanaima ya si; tana Baruzilai orivoya mano ŋgaamba'ba yi.
33 'Bädri'ba atate Baruzilai ri ekye: “Nyikyi mabe Yerusalema ya ago mandrena vo miro ndi.”
34 Oko Baruzilai atate 'bädri'ba ri ekye: “Ndroa e'be märi orine moda, märi oyine 'bädri'ba be Yerusalema ya ya? 35 Ndroa maro yauono sate 'butenjidriena (80), ago mänina gi'da tase kado kode se kozi lewene ya? Mänina gi'da ŋgase mabe onyana kode umvuna ndeṛina tembene ya? Mänina gi'da loŋgo du se mànoago ndi 'ditoko be kabe oŋgona erine ya? Tana e'di mäkyina gwo ŋgaläŋgyi o'bane opi 'bädri'ba maro dri niya? 36 Ma ruindu'ba miro moyina 'bädri'ba be toto coga Golo Yaradene tasi. 'Bädri'ba oyena takado gwo mu'du inye märi etaya? 37 Molo'baru miri mi'ba ma ogone kovole, tana madra robe 'bakici modo maro roya, loto 'budri täpi maro ro ndi endre maro robe lomvo. Oko ruindu'ba miro Kimama begi ono. Mi'ba nda koyi opi 'bädri'ba maro be. Miye ta ndäri oso se kalandrebe kadoro miri ronye.”
38 Ago 'bädri'ba zatadrite ekye: “Kimama ozana ndi tasi mabe, ago mayena tase landrebe kado miri ndi ndäri. Ŋgase cini milebe ni märigyesi mayena ndi miri.” 39 'Dooko lidri cini zate Golo Yaradene tasi, ago 'bädri'ba za kpate tasi. Ndi 'bädri'ba njunju Baruzilai te, äṛu nda te, ago Baruzilai gote 'ba modo ndaro roya.
Yuda ndi Yisaraele be Dilikala te ta 'Bädri'ba ro ta
40 'Bädri'ba oyite Gilegala ya, ago Kimama oyite nda be; ago kyila'bai cini Yuda ro ndi kpäkyi kyila'bai Yisaraele ro robe 'bayi vo 'bädri'ba rote tasi.
41 'Dooko kyila'bai cini Yisaraele ro ikyite 'bädri'ba re, ago atate ndäri ekye: “Tana e'di ädrupii amaro lidri Yuda ro uguyi mi gwo zwi, ago eziyi mi 'bädri'ba gwo ndi katidri miro be Golo Yaradene tasi ndi tro lidri cini se ni mi 'bädri'ba ro be niya?” 42 'Dooko lidri cini Yuda ro zatadri lidri Yisaraele ro rote ekye: “Tana 'bädri'ba orivoya diripaca amaro. Tana e'di nyà'do gwo kyilaro tana ro niya? Inye'do ŋgase cini màbe onyana 'bädri'ba kaogyena niya? Kode nda ozo ŋgapäṛi aza ndi ämäri ya?”
43 Ago lidri Yisaraele ro zayitadri lidri Yuda ro rote ekye: “Ta 'Bädri'ba Dawidi rota driovi amaro lävu ami perena 'bute. Tana e'di nyà ama mawo niya? Inye'do mataṛo koni käti ta 'bädri'ba amaro logo ro kovole ta ya?”
Oko ata lidri Yuda ro ro mbarana a'dote ndrani ata lidri Yisaraele ro ro drisi.