شاوُل يذبح الكهنة
1 وهرب داوُدُ مِنْ جَتَّ ولَجأَ إلى مغارَةِ‌ عَدلاَّمَ‌. فلمَّا سَمِـعَ إخوتُهُ وجميعُ بَيتِ أبـيهِ بالأمرِ نزَلوا إلى هُناكَ. 2 وا‏نضَمَّ إليهِ كُلُّ مَنْ ضاقَت بهِ الحالُ، أو كانَ علَيهِ دَينٌ، أو شعرَ بِمَرارةِ نفْسٍ، فتولَّى قيادَتَهُم وصارَ معَهُ نحوَ أربعِ مئةِ رجُلٍ.
3 ثُمَّ ذهبَ داوُدُ مِنْ هُناكَ إلى مِصفاةٍ في أرضِ مُوآبَ، وقالَ لمَلِكِ موآبَ: «ليُقِمْ أبـي وأمِّي عِندَكُم حتّى أرى ما يفعَلُ اللهُ بـي». 4 وأخذَهُما إلى مَلِكِ مُوآبَ، فأقاما عِندَهُ كُلَّ أيّامِ ا‏ختباءِ داوُدَ في المَغاوِرِ. 5 فقالَ جادُ النبـيُّ لداوُدَ: «لا تُقِمْ في هذِهِ المَغاوِرِ. إذهَبْ وا‏دخُلْ أرضَ يَهوذا». فذهَبَ داوُدُ مِنْ هُناكَ ودخَلَ غابةَ حارِثَ‌.
6 وسَمِـعَ شاوُلُ أنَّ داوُدَ ظهَر معَ رِجالِهِ، وكانَ بِـجبعةَ تَحتَ شجَرَةِ الأثلَةِ على التَّلَّةِ، ورُمحُهُ بـيدِهِ وجميعُ رجالِهِ حولَه. 7 فقالَ لهُم: «إسمَعوا يا بَني بنيامينَ. أتَظنُّونَ أنَّ ا‏بنَ يَسَّى‌ يُعطيكُم حُقولا أو كُروما، أو يجعلُكُم جميعا رؤساءَ مئاتٍ 8 حتّى تآمَرتُم عليَّ كُلُّكُم ولا واحدٌ فيكُم أعلَمَني عِندَما عاهَدَ ا‏بني ا‏بنَ يَسَّى، ولا فيكُم مَنِ ا‏هتمَّ بـي وأعلَمَني أنَّ ا‏بني أثارَ عليَّ أحدَ رجالي حتّى كَمَنَ لي كما ترونَ اليومَ؟» 9 فقالَ دُواغُ الأدوميُّ، وكانَ واقِفا معَ رجالِ شاوُلَ: «رأيتُ ا‏بنَ يَسَّى عِندَما جاءَ إلى أخيمالِكَ بنِ أخيطوبَ في نُوبَ‌، 10 فسألَ لَه الرّبَّ عمَّا يفعَلُهُ، وأطعمَهُ، وأعطاهُ سيفَ جُلياتَ الفلِسطيِّ».
11 فا‏ستدعى شاوُلُ أخيمالِكَ وجميعَ بَيتِ أبـيهِ الكهنَةَ الّذين في نُوبَ، فحضَروا إليهِ كُلُّهُم. 12 فقالَ شاوُلُ: «إسمعْ يا ا‏بنَ أخيطوبَ». فأجابَهُ: «ها أنا يا سيِّدي». 13 فقالَ لَه شاوُلُ: «لماذا تآمَرتُما عليَّ أنتَ وا‏بنُ يَسَّى، فأعطيتَهُ خبزا وسيفا، وسألتَ لَه اللهَ ليتمرَّدَ عليَّ ويكمُنَ لي كما ترَى اليومَ؟» 14 فأجابَهُ أخيمالِكُ: «أيُّ رجُلٍ مِنْ جميعِ رجالِكَ أمينٌ مِثلَ داوُدَ صهرِكَ وقائدِ حرسِكَ والمكرَّمِ في بَيتِكَ؟ 15 أفي هذا اليومِ دُونَ سواهُ حلَّلتُ لنفْسي أنْ أسألَ اللهَ لَه؟ كلاَّ، يا سيِّدي المَلِكُ، لا تـتَّهمْني ولا تـتَّهِمْ أهلي، فلا علمَ لي بهذا الأمرِ مِنْ قليلٍ أو كثيرٍ». 16 فقالَ لَه المَلِكُ: «موتا تموتُ يا أخيمالِكُ، أنتَ وجميعُ أهلِكَ». 17 ثُمَّ أمرَ الحرَسَ الواقفينَ حولَه: «تقدَّموا وا‏قتُلوا كهنةَ الرّبِّ لأنَّهُم هُم أيضا وضَعوا أيديَهُم بـيَدِ داوُدَ، ولأنَّهُم عَلِموا أنَّهُ هاربٌ ولم يُخبِروني». فرفَضَ الحرَسُ أنْ يَرفعوا أيديَهُم على كهنَةِ الرّبِّ. 18 فقالَ المَلِكُ لدُواغَ الأدوميِّ: «تقدَّمْ أنتَ وا‏قتُلِ الكهنَةَ». فتقدَّمَ دُواغُ وقتَلهُم وقتَلَ في ذلِكَ اليومِ خمسةً وثمانينَ رجُلا لابسي أفودِ كتَّانٍ. 19 ثُمَّ ضربَ شاوُلُ نُوبَ، مدينةَ الكهنَةِ، بِـحَدِّ السَّيفِ فسقَطَ الرِّجالُ والنِّساءُ والأطفالُ والرضَّعُ والبقَرُ والحميرُ والغنَمُ.
20 ولكنَّ أبـياثارَ، ا‏بنَ أخيمالِكَ نَجا وهرَبَ إلى داوُدَ 21 وأخبرَهُ أنَّ شاوُلَ قتَلَ كهنةَ الرّبِّ. 22 فقالَ لَه داوُدُ: «حينَ رأيتُ دُواغَ الأدوميَّ هُناكَ، في ذلِكَ اليومِ، عرفْتُ أنَّهُ سيُخبِرُ شاوُلَ. فأنا الّذي سبَّبتُ موتَ بَيتِ أبـيكَ كُلِّهِم 23 فأقِمْ عِندي ولا تخفْ، لأنَّ شاوُلَ الّذي يَطلبُ حياتَكَ يطلُبُ حياتي كذلِكَ. فأنتَ عِندي في أمانٍ».
Saulo Tufu Kohanii Nobo rote
1 Dawidi pavote ni 'bakici Gata roya ago oyite ni nasi le kugyi se 'ba'desi Adulama ro lomvo ana ya. Ago ondro ädrupii ndaro ndi katidri cini täpi ndaro robe keri tana te oko, ànya oyiyite lau ndare. 2 Ago 'dicini se rriti be, ago se cini yuŋgu be, ndi se cini tusuro be, otoyikalate ndare; ago nda a'dote dri'ba ro ànyari. Ago lidri se nda be orivoya oso kama su (400) ronye.
3 Dawidi oyite ni nasi Mizipa se Moaba ya ana ya; ago nda atate 'bädri'ba Moaba ro ri ekye: “Molo'baru miri mi'ba täpi maro ndi endre maro be kikyi orine mibe, madale mäni tase Lu kolebe oyene märi lutu.” 4 Ago nda e'be ànya te 'bädri'ba Moaba robe, ago ànya riyite nda be tu gi cini Dawidi koribe kugyi ya ana si.
5 'Dooko nebi Gada atate Dawidi ri ekye: “Miri ko kugyi ya; nyoyi, 'bädri Yuda roya.” Ndi Dawidi oyite, ago oyite le vocoko Erete roya.
6 Ago Saulo eri tate ekye äni vose Dawidi ndi lidri se nda be ana be kigye ana te. 'Dooko Saulo orivoya Gibea ya, ce titi ro zele votoŋgoro dri, äzu ndaro be drì ndaro ya, ago ruindu'bai cini ndaro edrevoya nda lomvosi. 7 Ago Saulo atate ruindu'bai ndaro se kedrebe nda lomvosi kai ri ekye: “Nyèri, ami Benjamina'bai, inye'do Dawidi ozona lowo gindi ämvu kono robe ami cini riya? Inye'do nda o'bana ami gindi otaozo'bai ro kutui dri ago kamai dri ya? 8 Inye'do ni vo amiro cini nyäyi tate malomvo woya? Ŋgwa maro kabe taäyi Dawidi be, 'diaza alo iti tana kote märi, aza alo amiro i'do tusuro ta maro ta, ca iti ta kote märi anjioko ŋgwa maro eŋga ya ruindu'ba maro Dawidi rote malomvo, ma okwane, le tu ono si ono.”
9 'Dooko Doege Edoma'ba, se kedrebe ruindu'bai Saulo ro lomvosi ana atate ekye: “Mandre Dawidi te ikyivoya Nobo ya Aimeleke ŋgwa Aituba ro re, 10 ago Aimeleke eji OPI te tase oyene Dawidi ri ta, ago nda ozo ŋgaonya te ndäri, ago ozo bando Goliyata Felesete'ba rote ndäri.”
11 'Dooko 'bädri'ba zo lazote kohani Aimeleke, ŋgwa Aituba ro vo ndi katidri cini täpi ndaro robe, se kpa orivoya kohanii ro Nobo ya ana, ago vo ànyaro cini ikyite 'bädri'ba re. 12 Ago Saulo atate Aimeleke ri ekye: “Nyeri, Aimeleke.”
Ago nda zatadrite ekye: “Ma begi ono, opi maro.”
13 'Dooko Saulo atate ndäri ekye: “Tana e'di mi ndi Dawidi be nyäyi tate malomvo niya? Tana e'di nyozo ambata ndi bando be te Dawidi ri ago nyeji Lu kpate ta ndaro ta niya? Yauono nda ŋgate mädri, ma okwane, gile tu ono si ono.”
14 'Dooko Aimeleke zatadri 'bädri'ba rote ekye: “Inye'do ruindu'bai cini miro lakosi a'di ni ta'diri'ba ro oso Dawidi, se kodrogo 'bädri'ba ro, ago se dri'ba vookwa'bai ro, ago orooro ro zo miro ya ono ronye niya? 15 Inye'do ono ni tu käti maro Lu eji ro ta ndaro ta ya? Hwa! Mi opi 'bädri'ba maro mi'ba ta aza ko ma ruindu'ba miro be kode katidri cini täpi maro robe; tana ma ruindu'ba miro mäni ta aza ko tase cini ono ta ca giṛiŋwa na.”
16 Ago 'bädri'ba atate ekye: “Aimeleke, beṛo miri odrane, mi ndi katidri cini täpi miro robe.” 17 Ago 'bädri'ba atate ruindu'bai ndaro se kedrebe nda lomvosi kai ri ekye: “Nyòyi ago mìfu kohanii OPI ro. Tana ànya äyi yi tate orivoya Dawidi be, ànya niyite nda mute, ago peyi tana kote märi.” Oko ruindu'bai 'bädri'ba ro gayizo drì ànyaro eŋgane kohanii OPI ro ufune. 18 'Dooko 'bädri'ba atate Doege ri ekye: “Nyòyi mìfu kohanii OPI ro.” Ago Doege Edoma'ba oyite ago tufu kohanii OPI ro te. Ago tu ana si nda tufu kohanii se koso boŋgo gajuṛuŋwa kätätidri ro be te 'butenjidriena fonji (85). 19 Ago Nobo, 'bakici kohanii roya, Saulo 'ba otoga ŋgase cini kigye te bando si; mànoago ndi 'ditoko be, ŋgàgaŋwa ndi ŋgwàluruŋwa se drì ya be, tii, doŋgyii ndi timele yibe nda tufu ànya te kpeye.
20 Oko alo aza ŋgwàagoro Aimeleke ŋgwa Aituba ro ro, ävuruna Abiatara pavote ago mute Dawidi re. 21 Ago Abiatara iti tase Saulo kufu kohanii OPI robe ana tana te Dawidi ri. 22 Ndi Dawidi atate Abiatara ri ekye: “Tu ana si mandre Doege Edoma'ba be orivoya lau, mäni ndi anjioko nda ka oye ta itine Saulo ri. Ta maro si äfu lidri cini katidri zo täpi miro rote. 23 Miri mabe, ago nyuturi ko. Saulo le mi ndi mabe ufune riti, oko mirina ndi liatokpero mabe.”