1 إقتَدوا بـي مِثلَما أقتَدي أنا بالمَسيحِ.
تغطية الرأس
2 أمدَحُكُم لأنّكُم تَذكُروني دَومًا وتُحافِظونَ على التّقاليدِ كما سَلّمْتُها إلَيكُم. 3 لكِنّي أُريدُ أنْ تَعرِفوا أنّ المَسيحَ رأْسُ الرّجُلِ، والرّجُلَ رأْسُ المرأةِ، والله رأْسُ المَسيحِ. 4 فكُلّ رَجُلٍ يُصَلّي أو يَتَنَــبّأُ وهوَ مُغَطّى الرّأْسِ يُهينُ رأْسَهُ، أيِ المَسيحَ، 5 وكُلّ اَمرأةٍ تُصلّي أو تَتَنــبّأُ وهِـيَ مَكشوفَةُ الرّأْسِ تُهينُ رأْسَها، أيِ الرّجُلَ، كما لَو كانَت مَحلوقَةَ الشّعرِ. 6 وإذا كانَتِ المرأةُ لا تُغَطّي رأْسَها، فأَولى بِها أنْ تَقُصّ شَعرَها، ولكن إذا كانَ مِنَ العارِ على المرأةِ أنْ تَقُصّ شَعرَها أو تَحلِقَهُ، فعلَيها أنْ تُغَطّيَ رأْسَها. 7 ولا يَجوزُ لِلرّجُلِ أنْ يُغَطّيَ رأْسَهُ لأنّهُ صُورَةُ اللهِ ويَعكِسُ مَجدَهُ، وأمّا المرأةُ فتَعكِسُ مَجدَ الرّجُلِ. 8 فَما الرّجُلُ مِنَ المرأةِ، بَلِ المرأةُ مِنَ الرّجُلِ، 9 وما خَلَقَ اللهُ الرّجُلَ مِنْ أجلِ المرأةِ، بَل خَلَقَ المرأةَ مِنْ أجلِ الرّجُلِ. 10 لذلِكَ يَجِبُ علـى المرأةِ أنْ تُغطّيَ رأسَها علامَةَ الخُضوعِ، مِنْ أجلِ المَلائِكَةِ. 11 ففي الرّبّ لا تكون المرأةُ مِنْ دونِ الرّجُلِ، ولا الرّجُلُ مِنْ دون المرأةِ. 12 لأنّهُ إذا كانَتِ المرأةُ مِنَ الرّجُلِ، فالرّجُلُ تَلِدُهُ المرأةُ، وكُلّ شيءٍ مِنَ اللهِ.
13 فاَحكُموا أنتُم لأنفُسِكُم: هَلْ يَليقَ بِالمرأةِ أنْ تُصَلّيَ للهِ وهِيَ مَكشوفَةُ الرّأْسِ؟ 14 أما تُعَلّمُكُمُ الطّبـيعَةُ نَفسُها أنّهُ مِنَ العارِ على الرّجُلِ أنْ يُطيلَ شَعرَهُ، 15 ولكِنْ مِنَ الفَخرِ لِلمرأةِ أنْ تُطيلَ شَعرَها؟ لأنّ اللهَ جَعَلَ الشّعرَ سِترًا لها. 16 فإنْ أرادَ أحَدٌ أنْ يُعارِضَ، فما هذا مِنْ عادَتِنا ولا مِنْ عادَةِ كنائِسِ اللهِ.
عشاء الرب
(متى 26‏:26‏-29، مرقس 14‏:22‏-25، لوقا 22‏:14‏-20)
17 لكِنّي في ما يَتبَعُ مِنَ الوصايا لا أمدَحُكُم، لأنّ اَجتِماعاتِكُم تَضُرّ أكثَرَ مِمّا تَنفَعُ. 18 فأوّلُ كُلّ شيءٍ، بَلَغَني أنّكُم حينَ تَجتَمِـعُ كَنيسَتُكُم تَنقَسِمونَ شِيَعًا. وأنا أُصدّقُ هذا بَعضَ التّصديقِ، 19 لأنّهُ لا بُدّ مِنَ البِدَعِ فيما بَينَكُم لِـيَظهَرَ فيكُم الثّابِتونَ في الإيمانِ. 20 وأنتُم لا تأكلونَ عَشاءَ الرّبّ حينَ تَجتَمِعونَ، 21 بَلْ يأكُلُ كُلّ واحِدٍ مِنكُم عَشاءَهُ الخاصَ، فيَجوعُ بَعضُكُم ويَسكَرُ آخَرونَ. 22 أما لكُم بُيوتٌ تأكُلونَ فيها وتَشرَبونَ؟ أم إنّكُم تَستَخِفّونَ بِكَنيسَةِ اللهِ وتُهينونَ الفُقَراءَ؟ فَماذا أقولُ لكُم؟ هَلْ أمدَحُكُم؟ لا، أنا لا أمدَحُكُم في هذا الأمرِ.
23 فأنا مِنَ الرّبّ تَسَلّمتُ ما سَلّمتُهُ إلَيكُم، وهوَ أنّ الرّبّ يَسوعَ في اللّيلَةِ التي أُسلِمَ فيها أخَذَ خُبزًا 24 وشكَرَ وكَسَرهُ وقالَ: «هذا هوَ جَسَدي، إنّه لأجلِكُم. إعمَلوا هذا لِذِكري». 25 وكذلِكَ أخَذَ الكأسَ بَعدَ العَشاءِ وقالَ: «هذِهِ الكأسُ هِيَ العَهدُ الجَديدُ بِدَمي. كُلّما شَرِبتُم، فاَعمَلوا هذا لِذِكري». 26 فأنتُم كُلّما أكَلتُم هذا الخُبزَ وشَرِبتُم هذِهِ الكأسَ تُخبِرونَ بِمَوتِ الرّبّ إلى أنْ يَجيءَ. 27 فمَنْ أكَلَ خُبزَ الرّبّ أو شَرِبَ كأسَهُ وما كانَ أهلاً لَهما خَطِـئَ إلى جسَدِ الرّبّ ودَمِهِ.
28 فليَمتَحِنْ كُلّ واحِدٍ نَفسَهُ، ثُمّ يأكُل مِنْ هذا الخُبزِ ويَشرَب مِنْ هذِهِ الكأْسِ، 29 لأنّ مَنْ أكَلَ وشَرِبَ وهوَ لا يُراعي جسَدَ الرّبّ، أكَلَ وشَرِبَ الحُكمَ على نَفسِهِ. 30 ولذلِكَ كَثُرَ فيكُمُ المَرضى والضّعَفاءُ وماتَ بَعضُكُم. 31 فلَو كُنّا نَمتحِنُ أنفُسَنا، لتَجَنّبنا الحُكمَ علَينا. 32 ولكِنّ الرّبّ يَحكُمُ علَينا ويُؤدّبُنا لِئَلاّ يَدينَنا معَ سائِرِ العالَمِ.
33 فمَتى اَجتَمَعتُم يا إخوَتي لِتناولِ العَشاءِ، فلْيَنتَظِرْ بَعضُكُم بَعضًا. 34 وإذا كانَ أحدُكُم جائِعًا فليأْكُلْ في بَيتِه، لِئَلاّ يكونَ اَجتِماعُكُم سَبَــبًا لِلحُكمِ علَيكُم. أمّا ما بَقِـيَ مِنَ المَسائِلِ، فعِندَ مَجيئي أنْظُر فيها.
1 Ka'do inye, mìso taoye maro vo, kpa oso mabe oso taoye Kristo ro vo ronye.
Drî Tako 'Ditoko ri Mätu ya
2 Märäṛu ami tana ondoalo nyà ta maro oyina ago nyà oso ŋgaemba se mozobe ämiri vo. 3 Male ämiri unine anjioko Kristo orivoya dri'ba lidri cini ro, ago orivoya dri'ba toko ndaro ro, ago Lu orivoya dri'ba Kristo ro. 4 Tana manoago se ka mätu oye kode ka lazo Lu ro opena miamba ya drî ndaro takotako ro, ro Kristo ko. 5 Ago toko se ka mätu oye kode ka lazo Lu ro opena miamba ya tako drî anyaro ko ro ago anyaro ko; a'do toto i'do lakole ànyaro ya ndi toko se ävu drî na te be. 6 Ondro toko katako drî anyaro kote, ni kado anyari drî anyaro uvune. Ago ondro ka'do te driupiro toko ri drî anyaro uvune, beṛo anyari drî anyaro takone. 7 Ko kado manoago ri drî ndaro takone, tana nda ni beti ndi liŋgyi Lu ro owo; 8 tana a'ba manoago kote ni toko yasi, oko toko ni manoago yasi. 9 A'ba manoago ko ta toko rota, oko a'ba toko te ta manoago rota. 10 Ta malaika rota, anjioko beṛo toko ri drî anyaro takone taka'daro ro anjioko anya orivoya drikaca ago anyaro ro zele. 11 Ta ori amaro Opi ya rota, caoko, toko ko dritai ro manoago ako, ca manoago ko dritai ro toko ako. 12 Tana oso a'ba toko ni manoago yasi ronye, kpa inye äti manoago te toko si; ago Lu ni orivoya se ko'ba ŋga cini be ni a'done owo.
13 Mìpe vurena andivo amiro si kode ndi kado 'ditoko ri Lu mätune miamba ya ŋga aza ako drî anyaro ya ya? 14 O'ba ŋga ro emba ami te anjioko drikyiri kaca manoago dri 'ba nda ndi driupiro, 15 oko toko dri orivoya ta liŋgyi ro yi. Drikyiri kaca ozote anyari drî anyaro takoza. 16 Oko ondro 'diaza kolete kalawasane tana ro, tase cini märi atane anjioko ni 'do tana ca ama kode känisai Lu ro la'bii aza ako mätu ya.
Ŋgaonya Tandrwedri Opi ro
(Matayo 26:26-29Marako 14:22-25Luka 22:14-20)
17 Ŋgaemba ono voro, caoko, märäṛu ami ko, tana kalaoto amiro ta mätu rota ye takozi ṛo ndrani takado drisi. 18 Käti ono, iti tate märi anjioko rulewe orivoya kalakoto amiro ya; ago mama ndi telesi tana ro orivoya endaro. 19 (Kowe i'do, beṛo rulonyi ri a'done ami lako tana nda se orivoya taŋgye be andre robe ŋbelero.) 20 Ondro nyòtokalate voaloya, 'do nyà ko Ŋgaonya Tandrwedri Opi ro onyana. 21 Tana nyàbe onyana, 'dialo ugu ṛo ŋgaonya modo ndaro ro onyana, ago rukäna orivoya täbiri ro ago azakana fuyi iyi te wa si. 22 Inye'do ami 'ba modo amiro ro ako ŋgaonyaza ago ŋgaumvuza kigye ya? Kode mile ṛo känisa Lu ro mawone ago driupi o'bane lidri se lemeri be dri ya? Mile märi te e'di atane ämiri ta ono ta ya? Märäṛuna ami gindi ya? Märäṛu ami ko!
23 Ŋgaemba se mocopebe ämiri ono musute ni Opi resi; anjioko Opi Yesu, ŋgäkyi se ozo drí ndaro te sina ana si, ru kye'beŋwa ambata ro gwo, 24 ozo aro'boya te Lu ri, wate, ago atate ekye: “Ono orivoya lomvo maro, ta amiro ta. Miye ono ta maro oyiza.” 25 Kpa oso inye, ŋgaonya tandrwedri ro vosi oko nda ru kofo gwo ago atate ekye: “Kofo ono orivoya tao'baro to'di Lu ro, a'bate kari maro si. Nyà te umvuna oko, mìye ndi inye ta maro oyiza.”
26 Tu cini se nyàbe ambata ono onya sina ago nyàbe ŋgaumvu ni kofo ono yasi nyà odra Opi ro tana opena madale nda egona ni. 27 Ondro 'diaza ka ambata Opi ro onyana kode ka ŋgaumvu ni kofo ndaro yasi liti se tana kusi nda be ko yasi, nda orivoya taenji takozi robe lomvo Opi ro lomvo ndi kari ndaro be. 28 Ka'do inye, beṛo 'dicini ri andivo ndaro enane käti, 'dooko ko'de gwo ambata onyane ago ko'de gwo ŋgaumvune ni kofo yasi. 29 Tana ondro nda kuni takaci lomvo Opi ro ro kote ondro nda kate ambata onya ago kate ŋgaumvu ni kofo yasi, nda ka vure ezi andivo ndaro dri ambata ndi ŋgaumvu robe si. 30 Ta'dota amba amiro orivoya adravoro ago mbaraako, ago amba todrate. 31 Ondro mèna andivo amaro te käti, ämäri ikyine vure Lu ro zele i'do. 32 Oko ape vure amaro te ago Opi eza ama te, tana ukyi ago apena vure amaro 'da troalo 'bädri be.
33 Ka'do inye, ädrupii maro, ondro nyà te kalakoto voaloya Ŋgaonya Tandrwedri Opi ro onyane oko, nyokote azi. 34 Ago ondro 'diaza ka'dote täbiri ro; beṛo ndäri ŋgaonyane 'bäru, tana ukyi nyikyi 'da vure Lu ro zele ondro nyà te kalakoto voaloya owo. Ago ta ta azaka rota, mandena tana 'da ondro masate owo.