'Bakicii se Aka'dabe Lewe'bai ri
1 OPI atate Musa ri vo rriro Moaba roya Golo Yaradene tasi ni Yeriko lomvosi ekye: 2 “Mita lidri Yisaraele ro 'bakicii ozone Lewe'bai ri ni drimbi ànyaro yasi, orizana Lewe'bai ri kigye, ago kpa miri gyini lowo ro gbikyi 'bakicii lomvosi iyi ozone ànyari. 3 'Bakicii iyi ka'do robe ànyaro orizana ànyari kigyesi, ago gyini lowo ro ka'do robe tii ànyaro ri ndi äṛi koronyai 'ba ro cini ànyaro be ri. 4 Gyini lowo ro 'bakici lomvosi se nyàbe ozona Lewe'bai ri 'do ozona ri a'done ni tiṛi 'bakici ro lomvosi fogo tesi ro, ocana ri a'done mba'damba'da na kama nji (500) ago gbikyi lamadri cini yasi. 5 Ago miri kundu tesisi 'bakici ro ojone, etoni 'buzelesi ocana ri a'done mba'damba'da na kutu alo (1,000), ago kogobe ŋgäṛiŋwadrisi mba'damba'da na ri a'done kutu alo (1,000) ago kogobe aŋgoyasi mba'damba'da na ri a'done kutu alo (1,000), ago kogobe mä'dudrisi mba'damba'da na ri a'done kutu alo (1,000), 'bakicii ri a'done kitori. Gyini se ono ri a'done lowo ro 'bakicii ànyaro lomvosi. 6 Ondro nyàte 'bakicii ozo Lewe'bai ri oko, nyòzo 'bakicii njidrialo ànyari a'done 'bakicii ruoparo ro, ko'ba 'diufu'ba kumu robe kigye, ago ämiri 'bakicii 'butesu foritu azaka ozone ànyari kinjana ro. 7 'Bakicii se ozone Lewe'bai ri ndi gyini lowo ro ànyaro be, otina cini ri a'done 'butesu fonjidriena, 8 'Bakicii se nyàbe ozona ni drimbi lidri Yisaraele ro ro yasi, ämiri urune amba ni 'bakala se 'desi para yasi ago fereŋwa ni 'bakala se tipari yasi; 'bakala alo alo ri 'bakicii ozone Lewe'bai ri a'do drimbi ànyaro ro se ozobe voro.”
'Bakicii Ruoparo
(Otadele 19:1-13Yosua 20:1-9)
9 OPI atate Musa ri ekye; 10 nyata lidri Yisaraele ro ri mikye: “Ondro mìzadri Golo Yaradene rote 'bädri Kanana roya ono, 11 ämiri 'bakicii azaka onjine a'done vo ruoparo ro ämiri, 'diufu'ba se drina kalapa te 'di aza ufune 'do kumu robe kigye. 12 'Bakicii se kwoi a'done vo ruoparo ro ämiri ta tavologo rota ukyi äfu 'diufu'ba 'da teinye vure ndaro oyeako lowa kandra. 13 Ago 'bakicii se nyàbe onjina vo ruoparo ro 'do, otina ri a'done njidrialo. 14 Ämiri onjine nätu 'buzele Golo Yaradene ro yasi, ago nätu 'bädri Kanana roya, a'done 'bakicii ruoparo ro. 15 'Bakicii se njidrialo kwoi a'done vo ruoparo ro lidri Yisaraele ro ri, ago 'diatraro kode 'dise kabe ori ànya lako tikoro ri, tana 'dise aza drina kalapate 'degwo azi ufune kumu robe lau.
16 “Ondro 'diaza koga 'diaza gwo ŋgase edebe ni logo yasi 'do si, ndi 'dina 'do kodra gwo, 'dooko 'do nda orivoya 'diufu'ba yi, beṛo 'diufu'ba nado ufune. 17 Ago ondro 'dina 'do koga 'diaza gwo kuni se drì ndaro ya, ndi 'dina 'do kodra gwo, nda orivoya 'diufu'ba yi, beṛo 'diufu'ba na 'do ufune. 18 Kode ondro 'diaza koga 'diaza gwo ŋgase ce ro drì ndaro ya 'do si, ago 'dina 'do kodra gwo, nda orivoya 'diufu'ba yi, beṛo 'diufu'ba na do ufune. 19 'Didiri mano se äfube 'do ro ṛo 'diufu'ba na 'do ufune, ondro ka'do nda kota 'dina 'do te ndäri ṛo 'dina 'do ufune.
20 “Kpa inye ondro ka'do 'diaza ku'di 'diaza te u'di yaoso si kode kovo te ŋgaaza si, 'dooko ri ṛote nda okwaokwaro ndi 'dina 'do kodra gwo, 21 kode yaoso si ko'ba nda gwo 'di 'do ogane ṛi drì si, 'dooko ndi 'diufu'ba 'do, ufune tana nda orivoya 'diufu'ba yi; 'didiri mano se äfube 'do ro ṛo 'diufu'ba 'do ufune, ondro ka'do nda kota 'dina 'do te ndäri ṛo nda ufune.
22 “Oko ondro 'diaza 'do ku'di 'diaza gwo wayiro ko kyila'baazi ro, kode kovote ŋgaaza si teinye ta aza o'ba ako nda be ago ri kote nda okwane okwa, 23 kode ondro kovo nda kote kuni si nda ufuza, oko vo nda te teinye wayiro nda ondreako, oko ondro ka'do nda kodrate, nda ka'do ca ko kyila'baazi ndaro, ago kuṛivo ndaro ca ko nda oyene koziro; 24 ndi lowa ri vure ndaro oyene lakole ndaro ndi 'didiri mano se äfube 'do robe ya, tase arabe kwoi voro. 25 Lowa ri 'diufu'ba na 'do opane ni drì 'didiri mano se äfube 'do ro yasi; ago ànyari nda ugune 'bakici ruoparo ya se nda kumube kigye ana, be ndäri orine lau madale Kohani Fopara se äṛube ido alokado si 'do odrana lutu. 26 Oko ondro ka'do 'diufu'ba tu azaka si oko koyi gwo ndra le kishwe 'bakici se ruoparo se nda kumube kigye ana ro kundusi, 27 ago 'didiri mano se äfube ana ro kota nda gwo le kishwe kundusi ago kufu nda gwo, 'dooko 'didiri 'do unina ko a'done taenji'ba ro ta nda ufu rota. 28 Tana beṛo 'diufu'ba ri orine 'bakici ruoparo ya madale Kohani Fopara odrana lutu; ago odra Kohani Fopara ro vosi 'diufu'ba ri ogone vose ozobe ndäri drimbi ro 'do ya. 29 Ta se kwoi a'dona ota ro ämiri inye 'duro le kovole'bai amiro ya tuse cini nyàbe ugu orina si.
30 “Ondro ka'do 'diaza alo kufu 'diaza te, beṛo 'diufu'ba na 'do o'bane ufune tazevoedre 'di ritu kode amba rosi, oko ko 'diaza o'bane ufune toto tazevoedre 'di alo rosi. 31 Ko ämiri ŋga driutwero urune ni 'diufu'ba se usube taenji be ta 'diufu rota 'do rigyesi; oko beṛo nda ufune. 32 Ko ämiri ŋga driutwero urune ni mano se kumube 'bakici ruoparo ya 'do rigyesi, egozana ndäri vo ndaro ya teinye Kohani fopara ri odra ako 'do. 33 Ko ämiri 'bädri amiro se nyabe ori kigye o'bane a'done undiro, tana 'diufu ka 'bädri o'ba a'done undiro ago änina ko ŋga driutwero ozone ta 'bädri rota, ta kari se korobe kigye 'do rota, e'be gialo kari mano se kufu 'di be 'do ro ayani. 34 Ko ämiri 'bädri se nyàbe ori kigye ago ma kpa ori kigye ono o'bane a'done undiro, tana ma ni OPI owo ma ori lidri Yisaraele ro lako.”
The Towns for the Levites
1 While the people of Israel were still camped in the lowlands of Moab across the Jordan River from Jericho, the Lord told Moses 2 to say to them:
When you receive your tribal lands, you must give towns and pastures to the Levi tribe. 3 That way, the Levites will have towns to live in and pastures for their animals. 4-5 The pasture around each of these towns must be in the shape of a square, with the town itself in the center. The pasture is to measure 900 meters on each side, with 450 meters of land outside each of the town walls. This will be the Levites' pastureland.
6 Six of the towns you give them will be Safe Towns where a person who has accidentally killed someone can run for protection. But you will also give the Levites 42 other towns, 7 so they will have a total of 48 towns with their surrounding pastures.
8 Since the towns for the Levites must come from Israel's own tribal lands, the larger tribes will give more towns than the smaller ones.
The Safe Towns
(Deuteronomy 19.1-13Joshua 20.1-9)
9 The Lord then told Moses 10 to tell the people of Israel:
After you have crossed the Jordan River and are settled in Canaan, 11 choose Safe Towns, where a person who has accidentally killed someone can run for protection. 12 If the victim's relatives think it was murder, they might try to take revenge. Anyone accused of murder can run to one of these Safe Towns for protection and not be killed before a trial is held.
13 There are to be six of these Safe Towns, 14 three on each side of the Jordan River. 15 They will be places of protection for anyone who lives in Israel and accidentally kills someone.
Laws about Murder and Accidental Killing
The Lord said:
16-18 Suppose you hit someone with a piece of iron or a large stone or a dangerous wooden tool. If that person dies, then you are a murderer and must be put to death 19 by one of the victim's relatives. He will take revenge for his relative's death as soon as he finds you.
20-21 Or suppose you get angry and kill someone by pushing or hitting or by throwing something. You are a murderer and must be put to death by one of the victim's relatives.
22-24 But if you are not angry and accidentally kill someone in any of these ways, the townspeople must hold a trial and decide if you are guilty. 25 If they decide that you are innocent, you will be protected from the victim's relative and sent to stay in one of the Safe Towns until the high priest dies. 26 But if you ever leave the Safe Town 27 and are killed by the victim's relative, he cannot be punished for killing you. 28 You must stay inside the town until the high priest dies; only then can you go back home.
29 The community of Israel must always obey these laws.
30 Death is the penalty for murder. But no one accused of murder can be put to death unless there are at least two witnesses to the crime. 31 You cannot give someone money to escape the death penalty; you must pay with your own life! 32 And if you have been proven innocent of murder and are living in a Safe Town, you cannot pay to go back home; you must stay there until the high priest dies.
33-34 I, the Lord, live among you people of Israel, so your land must be kept pure. But when a murder takes place, blood pollutes the land, and it becomes unclean. If that happens, the murderer must be put to death, so the land will be clean again. Keep murder out of Israel!