Uluku Lu Awi Mätu Yisaraele rote
1 Lidri se taŋgye'ba ro kodra te, 'diaza ti tana ko; lidri se 'diriro kodra te 'diaza ni tavona ko anjioko kandrakozi ono tana elewe ànya te ni takozi yasi. 2 Ànya se kayibe ori kado ori ono usunayi tatokpe ndi loli be 'da odra si.
3 Nyìkyi noŋwa ami ŋgwai tetedri'bai ro! Ami kozoi, taoye'bai ago kode toko drisi, ndi ronyi'bai be. 4 Nyà a'di ugu ya? Nyà 'dolo ugu a'di zele ya? Ami ṛoko ŋgwai takozi'bai ago kozoi koweoga'bai ro ya? 5 Nyà lui amiro mätuna ronyi oye si ice vudi ro zelesi ago ice se cini alokado amiro kai zelesi. Nyà ŋgàga amiro olona tori ro kugyii luutui ro se loto goloŋwa kala ana ro yasi. 6 Nyà kunii leleŋwa uṛi ni lau ago nyà ànya mätu lui ro, nyà vino oda ŋgapäṛi ro ànyari ago nyà ŋgapäṛi inya ro ezina ànyari. Inye'do nyùsu amiro be ma'dona ndi yai'dwesi tase cini ono ta ya? 7 Nyà utu 'bereŋwai 'desi se ogwaekyero drisi ronyi loyene ago nyà utu kuru lau tori olone. 8 Nyà lui edeedero amiro iyi edrena käläsi amiro kundu si. Nye'be ma gwo; nyède u'duvoi amiro gwo ago mìtu gwo drina ya 'dise nyùlube iyi be, se nyòzo päläti be ànyari ämiri u'duza sina iyi. Ago lau mìnde ta cini se mìlebe gwo. 9 Mìpi ido tägyi ŋgutruro gwo ami lomvo ago nyòyi gwo lu Moleka mätune. Mìzo lazo'bai gwo lozo ago vo cini yasi ca kpa le 'bädri avo roya. 10 Nyà andivo amiro ezana lui azaka uṛivoya, caoko nyòzovo kote. Nyùsu mbara to'di te, ta'doro nyòkwo kote.
11 OPI ka ata ekye: “Ini se nyàbe turina ndra tana mìga kowe robe märi, nyìje ta maro robe ago mìri robe ta maro usuako kwoi a'diyi owo ya? Mìni kote ma orone tana ma'dobe titiro tuna amba ono owo ya? 12 Nyà tausu mikye tase yàbe oyena orivoya kadoro, oko maka'dana takado ago taoye amiro 'da ŋbelero, oko anya unina ko ami opane. 13 Ondro nyàte driayo ta ŋgaopa rota oko, mi'ba lui edeedero amiro kopayi ami! Oli uŋgyina ànya 'da ävi zwi! Lawalawa uŋgyina ànya 'da zwi. Oko ànya se koyiyi ta be maya iyi urunayi wari ono 'da ago orinayi 'da 'bereŋwa alokado maro ya.”
Tao'ba Lu ro 'Diopa ro ndi 'Diede robe
14 OPI ka ata ekye: “Mì'be ago nyède liti. Nyàna ŋgase cini koziro iyi ni liti lidri maro ro drisi.”
15 Lu se ndra se ka ori äduako, ago alokado ono ka atani ekye: “Ma ori vose lekuru ago alokado ono ya, oko ma kpa ori lidri se orivoya trwe ago ketadribe iyi lako, tana mologo mio'ba robe ànya se trwe ri ago se ketadribe iyi ri. 16 Mänina kote ugu ànya kozine kode a'done kyilaro ànya yibe äduako, mozo adri ni ndi lawalawa be ànyari. 17 Ma'dote kyilaro ànya yibe tana ta takozi ndi yagäru ànyaro be ta, ta'doro meza ànya te ago me'be ànya te kyilasi. Caoko ànya a'doyite taeriako ago uguyi gi'du oyi liti modo ànyaro ro yasi.
18 “Mandre tase ànya koyeyibe te, oko medena ànya 'da. Melepena ànya 'da ago mapana ànya 'da, ago mi'dwena ànya se kayibe liyi kai 'da. 19 Ma taliatokpe ozo vona cini ri, se loto ndi se lozo iyi be ri! Medena lidri maro 'da. 20 Oko lidri se koziro iyi orivoya oso gbulä gyi'desi ro ronye, se rukanda gbulä na ro edre ko cu alona, se ka koro ndi ŋgase undiro be ezina. 21 Ori londroro i'do takozi'bai ri.” Opi kani ata inye.
God's Faithful People Suffer
1 God's faithful people
are dragged off and killed,
and no one even cares.
Evil sweeps them away,
2 but in death they find peace
for obeying God.
The Lord Condemns Idolatry
3 You people are unfaithful!
You go to fortunetellers,
and you worship idols.
Now pay close attention!
4 Who are you making fun of?
Who are you sneering at?
Look how your sins
have made fools of you.

5 All you think about is sex
under those green trees
where idols are worshiped.
You sacrifice your children
on altars built in valleys
under rocky slopes.
6 You have chosen to worship
idols made of stone;
you have given them offerings
of wine and grain.
Should I be pleased?

7 You have spread out your beds
on the tops of high mountains,
where you sacrifice to idols.
8 Even in your homes
you have placed pagan symbols
all around your huge beds.
Yes, you have rejected me,
sold yourselves to your lovers,
and gone to bed with them.

9 You smear on olive oil
and all kinds of perfume
to worship the god Molech.
You even seek advice
from spirits of the dead.
10 Though you tired yourself out
by running after idols,
you refused to stop.
Your desires were so strong
that they kept you going.

11 Did you forget about me
and become unfaithful
because you were more afraid
of someone else?
Have I been silent so long
that you no longer fear me?
12 You think you're so good,
but I'll point out the truth.
13 Ask your idols to save you
when you are in trouble.
Be careful though—
it takes only a faint breath
to blow them over.
But if you come to me
for protection,
this land and my holy mountain
will always belong to you.
The Lord Helps the Helpless
14 The Lord says,
“Clear the road!
Get it ready for my people.”

15 Our holy God lives forever
in the highest heavens,
and this is what he says:
Though I live high above
in the holy place,
I am here to help those
who are humble
and depend only on me.

16 My people, I won't stay angry
and keep on accusing you.
After all, I am your Creator.
I don't want you to give up
in complete despair.
17 Your greed made me furious.
That's why I punished you
and refused to be found,
while you kept returning
to your old sinful ways.

18 I know what you are like!
But I will heal you, lead you,
and give you comfort,
until those who are mourning
19 start singing my praises.
No matter where you are,
I, the Lord, will heal you
and give you peace.

20 The wicked are a restless sea
tossing up mud.
21 But I, the Lord, have promised
that none who are evil
will live in peace.