1 Tase mabe ugu atana ni no, ŋgwa se ka oyebe drimbi täpi ndaro ro urune aye kpate oso iyeäṛi ronye, nda bedri orivoya ŋgaga ro, nda gica orivoya endaro kuzupi ŋgacini ro owo. 2 Nda bedri orivoya ŋgaga ro 'di azaka kani vo ndaro ondrena ago kani losi cini ndaro orana madale tuse arabe täpi ndaro si sagwo. 3 Kpa oso inye, ama kpa orivoya iyeäṛii tori se kabe ugu 'bädri miri ro teinye ämäri dri osaako omba tori ro voro roya. 4 Oko ondro tu ŋgyena äduro kesate oko, Lu ezo Ŋgwa modo ndaro te. Ätite 'ditoko si ago rite Ota Yudai ro zele, 5 drî ànya se Ota zele ro utwene, tana 'dooko mà'do robe ŋgwà ro Lu ri.
6 Ka'daza anjioko ami orivoya ŋgwà Lu ro, Lu ezo Tori Ŋgwa ndaro rote ya amaro ya, Tori se kabe drîayo ekye: “Täpi, Täpi maro.” 7 Ka'do inye, mi kote tona iyeäṛi yi oko ŋgwa yi, ago mibe ro te orivoya ŋgwa yi ono, Lu 'ba mi kpate a'done drimbi'ba ro.
Ta Paulo ro ta Galatia'bai rota
8 Tu kyeno ya mìni Lu kote, ago nyà'dote orivoya iyeäṛii ro ŋgase ko lui ro ri. 9 Oko yauono oso mìni Lu be te ono ronye, matana te makye: Yauono Lu ni ami te, oko mìle gwo mi ozane kovole tori se mbaraako 'dimirivoya re eŋwanye ya? Mìle gwo ogo a'done iyeäṛii ro ànyari kpa to'di etaya? 10 Mìtite ta u'duyi, imbai, tui, ndi ndroai azaka robe ayani. 11 Ma orivoya milo'bebe ta amiro ta! Inye'do losi maro cini ta amiro ta unina te a'done ta awi roya?
12 Molo'baru ämiri ädrupii maro, nyà'do ma ronye, tana ma kpa oso ami ronye. Mìye ŋgakozi aza kote märi. 13 Oso mìnibe ronye mape lazokado te ämiri tu käti ana si tana ma adravoro. 14 Oko adravo maro ka'do ca taojoro ro ämiri oko, nyàmawo ago miga ma kote zo. Oko miru ma te oso malaika ni Lu resi ronye, ago miru ma te oso ma Kristo Yesu modo owo. 15 Nyà'dote orivoya yai'dwesi! Ta e'diro gwo a'do ni riyä se cini nyà'dobe sina ono riya? Ma modo mänina ndi tazevoedrene anjioko aba ka'do gwo rritiako aba ono nyèwe mi modo amiro rote ago nyòzo ànya te märi. 16 Inye'do yauono ma te kyila'baazi amiro tana ma be ugu taŋgye iti ämiri ono roya? 17 Lidri azaka se kai leyi ämiri a'done ànya resi, oko ko ta takado aza rota ämiri. Ŋgase aza ànya kolebe anjioko ami lewene ni mare si. Tana nyà'do robe ole be ànya ya oso ànya ka'do be sina ami ya ronye. 18 Oko, ṛo orivoya kado lidri ri a'done ole be ami ezine ànya resi, oko toto ondro ka'do ta ànyaro ka'dote ta takado rota owo. Ono orivoya ondoalo taŋgye yi, ago ko gialo tuse ma te ami be si. 19 Ŋgàgaŋwai se mulu tawi ono! Kpa to'di oso endre ŋgwa utivoya ronye ma kpa lomvoluwu alo ono usuna ta amiro ta madale a'do Kristo ro a'dona lutu ami ya. 20 Oso aba ma'do gwo ami yibe yauono, tana ko'ba mäni tase atane robe. Ma orivoya milo'belo'be ro ta amiro ta!
Taka'da Agara ndi Sara be ro
21 Mì'ba meji azaka amiro se kolebe a'done Ota zele te, inye'do nyèri tase Ota kabe atana koya? 22 Anya ka ata ekye Abarayama orivoya ŋgwàagoro ritu be, alodi ätite toko ruindu'ba ro lomvo, azana toko modo lomvo. 23 Ŋgwa ndaro toko ruindu'ba ro lomvo ätite abe 'diuti voro, oko ŋgwa ndaro toko modo lomvo ätite tao'ba Lu rosi. 24 Ta kwoi orivoya taka'daro yi. 'Ditoko ritu kwoi ka tao'ba ro ritu ka'da. Anya se ŋgwai anyaro ätite iyeäṛi ro ni Agara, ago anya ka tao'baro se a'bate 'Bereŋwa Sinai pa ka'da. 25 Agara orivoya taka'daro 'Bereŋwa Sinai se Arabia ya ro, orivoya ni taka'daro Yerusalema yauono ro. Yerusalema orivoya oso iyeäṛi ronye ndi lidri cini anyaro be. 26 Oko Yerusalema vo'buyakuru ro orivoya dritai ro, ago anya orivoya endre amaro. 27 Tana taegyi ka ata ekye:
“Nya'do yai'dwesi toko ŋgwa ako ono!
Mi'be käräyi ago mitre riyä si, mi se nyusu luwu ŋgwa utiro ko ono!
Tana toko se äsibe tesi a'dona 'da ŋgwà be amba
ndrani toko se ago e'be beko ri.”
28 Oko yauono, ami ädrupii maro, orivoya ŋgwai Lu ro oso ta tao'baro ndaro ro ronye, kpa oso Yisika ka'dobe ronye. 29 Tu gi ana si ŋgwa se ätite abe 'diuti voro eza nda se ätite Tori Lu rosi te, ago yauono kpa oso inye. 30 Oko taegyi ka ata ekye e'di ya? Anya ka ata ekye: “Misi toko ruindu'ba ro ndi ŋgwa anyaro be tesi; tana ŋgwa toko ruindu'ba ro ro unina ko drimbi täpi ndaro ro lewene ŋgwa toko modo robe.” 31 Ka'do inye, ädrupii maro, ama ko orivoya ŋgwai toko ruindu'ba ro ro oko toko modo ro ro.
1 Ŋiinyi ŋǝni-ŋwɔ, ŋgwa kwǝṯi mɔrthathi ki-ŋɔr-la ŋǝthi ṯǝrnyin, mɔŋw-tǝ oro kinnǝni tɔr tokwɔɽony, ǝṯɔŋweere ṯamthɔ kwɔwaaya-la mac, nɔrɔ-va kinnǝni kwomne kwuuŋwun tok tatap. 2 Nǝ kinaŋw nɔrɔŋw kinnǝni tokwɔɽony, nǝr naani kila lǝṯi aŋraci ŋunduŋw, nǝ liwǝkiil luuŋwun tok mindaŋ mǝ laamin iila lǝllicǝ ṯǝrnyin.
3 Nǝrṯoroŋw nyiiŋǝ tok, kinaŋw nɔrɔr nyɔr nyokwɔɽony, nǝroro lɔwaay lǝthi rigɽim rǝthi ṯurmun. 4 Laakin mǝ lɔɔmor ɔppatha lɔvthanna, nǝ Allah ɔɔsa tɔɔrɔ tuuŋwun, nɔŋw iila tilŋinna ŋelŋe-ŋi ŋǝthi kwaaw, nɔŋw nanni kwimthi Sherii@a. 5 Mindaŋ ethisi kilǝthi kila linaanɔ ki-rii-na rǝthi Sherii@a, mindaŋ mǝroro nyɔr nyǝthi Allah.
6 Nǝ kaka nɔrɔŋa-gwɔ nyɔr nyuuŋwun, nǝnyji Allah usicǝ Ṯigɽimǝ ṯǝthi Tɔr tuuŋwun ki-rɔgwor-na rǝri ǝṯɔŋw aari-ŋwa, “Abba! Papa!” 7 Ŋwɔṯaŋw, neere oro lɔwaay kwokwony mac, laakin noro nyɔr nyir hɔrr. Nǝ kaka mǝgwɔ oro nyɔr nyuuŋwun, ǝŋǝsi Allah inḏǝthǝ ŋgwa tatap kwǝthiŋw kwǝthi nyɔr nyuuŋwun.
Bɔɔlɔs mɔŋgwɔ pinnici lizi lǝthi Ghalaaṯiiyya-ŋw ṯɔgwor-na.
8 Kerreny tuk niti nilŋithiŋǝ kinnǝni Allah mac, nǝ nanni ki-ŋiwaay-na ŋǝthi riiɽu riti rir rerrem mac. 9 Laakin kire-kirem-ŋgwɔ tǝ, ŋaaŋa limǝ elŋe Allah, nǝ ŋǝsi ǝccǝŋw Allah wɔmǝ-ŋǝsi elŋe kirem tok. E-ta ŋaaŋa lotho linaŋna ethi aaɽi kithaay, ethaaɽitha ki-rigɽim-nǝ kira rajla cige-cigep riti rǝthi faayitha-na kweere mac? Ŋaaŋa lotho linaŋna ethoro lɔwaay leeŋen kwokwony? 10 Ǝṯisi kettice yǝy ŋǝthi ŋwaamin ŋweere ŋweere, yǝwǝ-yi, nǝ ŋwɔɔmɔr-ŋa yithlǝ-yi tok! 11 Nyii-ŋgwɔ kwɔthiinya etheese ŋɔma ŋiinyi ŋimǝ kiirannalɔ domony daŋgal-na.
12 Liyǝŋgǝri, nyii-ŋgwɔ kwutuurǝccǝ-ŋǝsi-lɔ tur mindaŋ ethi aaɽanni nyuŋwɔ, kaka-ṯǝ naaɽinnany-gwɔ ŋaaŋwɔsi. Ŋiti ŋeere ŋimǝr-nyji ǝkkici pir mac. 13 Ŋaaŋa lilŋithi rac ethaarɔŋw, nyii kwuumǝy kinaŋw nǝccǝ-ŋǝsi bǝshirǝ-lɔ kwon-kwon. 14 Nǝ nipinnǝŋǝ-vǝ kinnǝni rɔgwor-na tok ŋiɽaŋal-ŋi ŋǝthi kimǝthi kiinyi, nǝrnyeere ǝrrǝlɔŋw mac. Laakin nǝr-nyii aalanni daŋgal-nǝ kaka melekǝ kwǝthi Allah, kaka-ṯǝ nǝŋgi-gwɔ aalanni Kwɔrɔstɔ-ŋw kwǝni Yǝcu. 15 Ŋaaŋa lǝni laamina beṯṯen! Aatha kwɔrɔ kwǝrrinnǝ? Ŋɔnḏɔny-ŋi ŋɔ kii ŋǝni ŋaalɔ ŋǝniŋw, ǝŋgiroro mǝmkin ǝŋgir-nyii ǝllicǝ yǝy yaalɔ ethisi inḏǝthǝ nyuŋwɔ. 16 E-ta nyimoro ṯuwǝn ṯaalɔ kaka nandica-ŋǝsi-gwɔ ŋiɽaŋali ŋir rerrema? 17 Nǝ kila lǝṯi-ŋǝsi ṯǝccici ŋɔma ethi ǝgini ŋaaŋwɔsi, laakin nǝ karath keeŋen ere ɔvthanni mac. Ŋa tatap ŋigǝkṯicǝrsi nda, nǝr naŋni ethi uɽǝthǝ ŋaaŋwɔsi-na nyii-gi, mindaŋ ǝŋgǝthi sɔɔrɔma kweeŋen. 18 Ŋani ŋɔvthanna rac ŋǝthi ṯǝginǝ mɔŋwɔni ṯǝrrinǝ sǝbǝb-gi kwisaaw, ŋirṯaŋw rerrem dok-dok, nǝreere ǝniŋw mǝnyii naani yǝy-lɔ ṯɔɽɔk mac. 19 Kwelle kwiinyi, ŋijma ŋǝni ŋaalɔ ŋɔ ŋiyathi-nyii kwokwony mindaŋ mǝ kenne Kwɔrɔsto-ŋw ki-rɔgwor-nǝ raalɔ! 20 Nyii kwǝthi sɔɔrɔma beṯṯen ethi naani yǝy-lɔ ŋaaŋa-li kire-kirem, mindaŋ ǝŋginy ǝthi ŋɔma ethi urlǝ ṯɔgwor-lɔ ṯiinyi, kaka nǝniny-gwɔ kwippinnǝ ṯɔgwor-nǝ tig-tig ṯǝni ŋaaŋa.
Mǝthǝl kwǝthi Haajar-ŋǝ Saara-gi.
21 Andicar-nyii-ṯi ŋaaŋa kila linaana ethi aaɽitha ki-hɔkwɔm-na wǝthi Sherii@a. Ŋaaŋa liti limǝ neŋne mac-a, Sherii@a kwandisa nɔŋywaari tha? 22 Ŋɔlɔɔthɔna-pa ŋaarɔŋw, Ibraahiim kwǝthi nyɔɔrɔ nyiɽǝn nyir nyoŋwor, tette tǝthi kwaaw kwir kwɔwaay, nǝ tithaathɔ tǝthi kwaaw kwir hɔrr. 23 Nǝr ilŋitha tɔɔrɔ tǝthi kwɔwaay ṯǝrṯiib-thi ṯǝṯir-thi ilŋitha nyɔɔrɔ. Laakin tɔr tǝthi kwaaw kwir hɔrr tǝ, nǝr ilŋitha wa@ḏ-yi wǝthi Allah. 24 Ŋiɽaŋal ŋɔ ŋir kaka suurǝ. Laaw kɔlɔ lir ndǝn lir kaka wa@ḏ wuɽǝn. Kwette nɔŋworo kwaaɽinna Ayinɔ wǝni Siinaa, kwǝṯi elŋe nyelle nyǝthi ŋɔwaay; nǝ Haajar oro. 25 Haajar kwɔrɔ Ayin wǝni Siinaa wɔnaanɔ ki-bǝlǝḏ kwǝthi nyǝthgwu, nɔŋworo suurǝ kwǝthi mǝḏiinǝ kwǝni Urshaliim, kaka a-naanɔ-ŋgwɔ ki-ŋɔwaay-na nyelle-nyi nyuuŋwun tatap. 26 Laakin Urshaliim kwǝthi ki-leere-naŋw nɔŋworo hɔrr, kwundǝr-ṯǝ kwir ayya kwǝri. 27 Kaka nɔlɔɔthɔnar-gwɔ ŋaarɔŋw,
“Aamina ŋa kwir kwɔɔrɔm kwiti kwǝṯi elŋe mac!
Ɔppɔna a ṯiŋaṯṯa ṯiiyǝ-lɔ kwaamina,
ŋa ŋgwa kwiti kwiccinǝ ŋijma-ŋi ŋǝthi ŋelŋe mac.
Kaka nǝthi-ŋgwɔ ŋgwa kwɔṯayyar-lɔ nyelle nyuuru,
ethi ŋgwala kwɔnannir kwɔlen-gi.”
28 Nǝ kirem tǝ liyǝŋgǝri, ŋaaŋa lir nyelle nyǝthi ṯigittatha kaka Is-haag-ŋwɔ. 29 Nǝ ki-lɔɔmɔr-la-ṯǝ kila, nǝ tɔr kira tilŋithir ŋelŋe ŋir-ga ŋǝthi nyelle tatap, nɔŋw ǝwɽi yǝy-lɔ kira tilŋithir Ṯigɽim-thi ṯǝthi Allah. Nǝ nǝrṯǝ oroŋw tok kire-kirem-ŋgwɔ. 30 Laakin Kiṯaab Kirllinǝlɔ ter kaari-tha? Kaari-pa-ŋwa, “Ruttǝ kwɔwaaya kithaay tɔr-ri tuuŋwun; kaka niti ninḏi-gwɔ tɔr tǝthi kwɔwaay ethi mɔrthathi ki-ŋɔr-la tɔr-ri tǝthi kwaaw kwir hɔrr mac.” 31 Ŋwɔṯaŋw liyǝŋgǝri, a kwiti kwirir nyelle nyǝthi kwɔwaay mac, laakin niroro nyelle nyǝthi kwaaw kwir hɔrr.