1 'Dooko 'bädri'ba ndi Amana be oyiyite ŋgaonyane toko 'bädri'ba ro Esetera be. 2 Ago ondro ànya kayite ugu vino umvu u'du ṛiri si oko, 'bädri'ba eji Esetera kpate to'di ekye: “Esetera toko 'bädri'ba ro ŋgase mile be ni e'diya? Mozona ndi miri. Taeji miro ta e'diro ta ya? Ka'do ca telesi 'bädri maro ro mozona ndi miri.”
3 'Dooko toko 'bädri'ba ro Esetera zatadrite ekye: “Ondro ka'do nya'do gindi yauni be mari, Äye 'bädri'ba ago ondro tana kusi mi gindi, taeji maro ni no mi'ba ma orine lidriidriro ndi lidri maro yibe. 4 Tana agye mate ndi lidri maro yibe ufune, tolone ago ondene kyiti. Aba agye ama be manoàgo ndi 'ditoko be ono ka'do go toto iyeäṛi ro, aba ma'dona amaro gi titiro; ago mänina ko mi 'bädri'ba ezane ta rueza amaro rota.”
5 'Dooko 'Bädri'ba Asuerosa eji toko 'bädri'ba ro Esetera te ekye: “A'di leni ta nonye ono oyene ago 'dina 'do gaŋwaroya?”
6 Esetera zatadrite ekye: “Kyila'baazi amaro, ni Amana gi kozi ono!”
'Dooko Amana a'dote turi ro 'bädri'ba ndi toko 'bädri'ba robe kandra. 7 'Bädri'ba ŋgate ni ŋgaonya voyasi kyila si ago oyite ämvu zo'desi miriro roya; oko Amana rite rulo'bane toko 'bädri'ba ro ri ta adri ndaro rota, tana nda ndrete 'bädri'ba lete ṛo nda ufune. 8 'Dooko ondro 'bädri'ba kegote ni ämvu zo'desi miriro yasi vose ànya kayibe ugu vino umvu kigye ana ya oko, Amana 'de dri gi ndri vuru vo oriro se Esetera koribe driigye ana dri, drì lämine yauni ta. 'Dooko 'bädri'ba atate ekye: “Inye 'do mano ono le kpa ṛote toko ma 'bädri'ba ro topane mile maro yasi zo'desi miriro modo maro ro ya ya?”
Ata kala 'bädri'ba ro yasi dri kye ṛoko oko, rotii takoyi mi Amana rote.
9 'Dooko alo aza rotii ro se kabe ruindu 'bädri'ba ri se äzibe Arebona ana atate ekye: “Ce kacaro se Amana kedebe Moredekai se kopa adri miro be ono oyiza driigye ono orivoya zo ya Amana rigä. Ocana orivoya kpikpina 'butenjidrieri fonji (75).”
10 Ndi 'bädri'ba atate ekye: “Miyi nda driigye.” Ta'dota ayi Amana te ce kacaro se nda kedebe Moredekai oyiza driigye ana dri. 'Dooko kyila 'bädri'ba ro kyete.
سقوط هامان
1 فجاءَ المَلِكُ وهامانُ إلى وَليمَةِ أسْتِـيرَ المَلكةِ 2 في اليومِ الثَّاني. فقالَ لها المَلِكُ عِندَما دارت كُؤوسُ الشَّرابِ: «ما مَطلَبُكِ يا أستيرُ المَلِكةُ فأُعطيه لكِ؟ وما مُرادُكِ ولو نِصف مَملكتي فأَقضيه؟» 3 فأجابَت أستيرُ المَلكةُ: «إنْ حَظيتُ بِرِضاكَ أيُّها المَلِكُ، وإنْ حَسُنَ عِندَكَ فهَبْ لي حياتي مَطلَبا وحياةَ شعبـي مُرادا 4 لأنَّنا مُباعونَ أنا وشعبـي للهَلاكِ والقَتْلِ والإبادَةِ، فلو كُنَّا مُباعينَ عبـيدا وإماءً لَسكَتُّ، لكِنَّ الّذي سيَضطَهِدُنا لا يَقدِرُ أنْ يُعَوِّضَ عَنِ الضّرَرِ الّذي يَلحَقُ بكَ أيُّها المَلِكُ‌».
5 فقالَ لها المَلِكُ: «مَنْ هوَ وأينَ هوَ؟ وكيفَ يتَجاسَرُ حتّى في قلبِه أنْ يعمَلَ هذا العمَلَ؟» 6 فأجابَت أستيرُ: «هوَ هذا هامانُ الخَبـيثُ مُضطَهِدُنا وعَدُوُّنا».
فا‏رْتعَدَ هامانُ أمامَ المَلِكِ والمَلكةِ. 7 وقامَ المَلِكُ غاضِبا عَنْ مائِدةِ الشَّرابِ إلى حديقَةِ القصرِ، فيما وقَفَ هامانُ يتَوَسَّلُ أسْتِـيرَ المَلِكةَ أنْ تُنقِذَ حياتَهُ مِنَ الشَّرِّ الّذي رأى أنَّ المَلِكَ عازِمٌ على أنْ يُنزِلَه بهِ.
8 ولمَّا رجَعَ المَلِكُ مِنْ حديقَةِ القصرِ إلى مائِدةِ الشَّرابِ وجدَ هامانَ راكِعا على السَّريرِ الّذي تَجلِسُ علَيهِ أستيرُ، فقالَ المَلِكُ: «أيُريدُ أنْ يَغتَصِبَ المَلِكةَ أيضا في بَيتي؟» وحالَما خرَجَ هذا الكَلامُ مِنْ فَمِ المَلِكِ غَطَّوا وجهَ هامانَ‌.
9 فقالَ حربونةُ، أحدُ الخصيانِ الّذينَ أمامَ المَلِكِ: «ها الخشَبةُ الّتي صنَعَها هامانُ لمُرْدخايَ الّذي تكَلَّمَ بِـخيرٍ في حَقِّ المَلِكِ‌ مَنصوبَةً في بَيتِ هامانَ عُلوُّها خَمسونَ ذِراعا». فقالَ المَلِكُ: «عَلِّقوا هامانَ علَيها». 10 فعلَّقوهُ علَيها، وسكَنَ غضَبُ المَلِكِ.