Tu Ŋgacini ro
1 Tu orivoya ta ŋga cini rota, ago tu orivoya ta ŋgase cini kabe a'do 'bädri ya rota.
2 Ara tu 'diutiro ndi tu odra robe te;
tu ŋgakyi'di ro ago tu ŋgase ikyi'di be eŋgyero,
3 tu 'diufu ro ago tu 'diede ro,
tu ŋgapere ro ago tu ŋgaobe ro.
4 Tu liyi ro ago tu ugu ro,
tu tusu oye ro ago tu läri oto ro,
5 tu ŋgalu ro ago tu ŋgaluako ro,
tu 'di njunju ro ago tu 'di njunju akoro.
6 Tu ŋga usu ro ago tu ŋgaije ro,
tu omba ro ŋga dri ago tu ŋga ovoro cowa,
7 tu ŋgatowa ro ago tu ŋgalosero,
tu a'do ro titiro ago tu ata ro.
8 Tu ŋgalu ro ago tu yaoso ro,
tu kyila ro ago tu taliatokpe ro.
9 Ŋgase losi'ba kabe usuna ni losi cini ndaro yasi ni e'diya? 10 Mäni ŋgaläŋgyi se diŋgyiṛi Lu kozobe lidri ri ono te. 11 Nda raa ŋga cini te tuna ŋgye na ya. Nda ozo tauni te drî lidri roya tase mileya uniza, caoko nda ozo tauni kote lidri ri tase nda koyebe ni etovona ya le äduna ya 'do uniza. 12 Mäni ndi anjioko ŋga kado aza i'do lidri ri ndrani a'done yai'dwesi ago ori kado parandra orine drisi ori cini ànyaro ya. 13 Caoko kpa orivoya ŋgapäṛi Lu ro yi lidri ri ŋgaonyane ago ŋgaumvune ago riyä oyene ŋgase cini ànya koye losi be tana ro si. 14 Mäni ndi ŋgase Lu kabe oyena ka ori ni äduako; änina ko ŋga aza adrone driigye, kode anane ni kigyesi; Lu 'bate a'done inye, lidri kuturi nda robe. 15 Ŋgase ka'dobe a'do rote kyeno, ago ŋgase ka oyebe a'done a'do rote kyeno, Lu kani ŋga alona 'do o'bana ogo a'done kpe kpe.
Ta'diriako 'Bädri ya
16 Caoko mandrebe 'bädri ya noŋwa vose aba beṛo ta'diri ri ni a'done kigye ono, taŋgyeako go a'do ṛoni kigye ago vose aba beṛo taŋgye ri ni a'done kigye ono, takozi go a'do ṛoni kigye. 17 Matate ya maro ya makye: “Lu opena vure taŋgye'ba ndi takozi'ba be ro 'da ojoojoro, tana nda ra tu te ŋgacini ta ago taoye cini ta.” 18 Musutate makye: Lu ka ta lidri ro ojona ka'daza ànyari anjioko ànya kpa oso koronyai cini ronye. 19 Tana kandrakado kode kandrakozi lidri ro ojo kpa rere koronyai robe; ànya kayi odra cini odra. Ànya cini lawa be ojoojoro, lidri ko takado be ndrani koronyai drisi, tana ŋga cini orivoya taawi yi. 20 Vona cini ka oyi vo alo 'do ya. Vona cini efo ni durufu yasi, ago vona cini ogona 'da durufu ya. 21 A'di ni ni ŋgye ekye adri lidri ro ka oyi kuru 'dooko adri koronyai ro ka oci vuru gyini ya ya? 22 Ta'dota mänite ŋgase kadopara lidri ri oyene anjioko riyä oyene ŋgase ànya koyebe ta, tana 'do ni ŋgase ànyaro oyene owo. 'Diaza i'do nda opane tase ka oyebe a'done odra ndaro vosi unine.
لكل شيء أوان
1 لِكُلِّ شيءٍ أوانٌ، ولِكُلِّ أمرٍ تَحتَ السَّماءِ وقتٌ:
2 لِلولادَةِ وقتٌ وللموتِ وقتٌ.
لِلغَرْسِ وقتٌ ولِقَلْعِ المَغرُوسِ وقتٌ،
3 للقتلِ وقتٌ وللشِّفاءِ وقتٌ،
للهَدْمِ وقتٌ وللبناءِ وقتٌ،
4 للبكاءِ وقتٌ وللضَّحِكِ وقتٌ،
للنَّحيـبِ وقتٌ وللرَّقصِ وقتٌ،
5 لِطَرْحِ الحجارةِ وقتٌ ولتكويمِ الحجارةِ وقتٌ،
للمعانَقَةِ وقتٌ وللامتِناعِ منَ المُعانَقةِ وقتٌ،
6 لِلكَسْبِ وقتٌ وللخَسارةِ وقتٌ،
لحفظِ الشَّيءِ وقتٌ ولِطَرْحِهِ وقتٌ،
7 للتَّمزيقِ وقتٌ وللخياطَةِ وقتٌ،
للسُّكوتِ وقتٌ وللكَلامِ وقتٌ.
8 للحُبِّ وقتٌ وللبُغضِ وقتٌ،
للحربِ وقتٌ وللسِّلْمِ وقتٌ.
9 فأيُّ فائِدَةٍ للعامِل منْ تعَبِهِ؟ 10 رأيتُ العَناءَ الّذي جعَلَهُ اللهُ لِبَني البشَرِ حتّى يُعانونَ، 11 فإذا كُلُّ شيءٍ حسَنٌ في وقتِهِ. وأعطى اللهُ الإنسانَ أنْ يَعيَ في قلبِهِ دَيمومَةَ الزَّمانِ مِنْ غَيرِ أنْ يُدرِكَ أعمالَ اللهِ مِنَ البدايةِ إلى النِّهايةِ. 12 فعَرَفْتُ أنَّ ما مِنْ شيءٍ خَيرٌ للإنسانِ مِنْ أنْ يفرحَ ويتلذَّذَ في حياتِهِ. 13 وأنَّ هِبَةَ اللهِ للإنسانِ هيَ أنْ يأكلَ ويَشربَ ويَجنيَ ثمَرَةَ تَعَبِهِ. 14 وعرَفْتُ أنَّ كُلَّ ما يعمَلُهُ لِـيَخشَعَ البشَرُ أمامَهُ. 15 ما يكونُ فَمِنْ قَبلُ كانَ، وما سيكونُ فهوَ الّذي كانَ. واللهُ يُعيدُ ما مضى.
الظلم في الأرض
16 ولكنِّي رأيتُ أيضا تَحتَ الشَّمسِ أنَّ في مَوضعِ الحَقِّ والعَدلِ شرًّا، 17 فقُلتُ في قلبـي: «اللهُ يَدينُ الصِّدِّيقَ والشِّرِّيرَ معا، فهنا لكُلِّ أمرٍ ولكُلِّ عِلْمٍ وقتٌ». 18 وقُلتُ في قلبـي: «البشَرُ يتَصَرَّفُونَ هذا التَّصَرُّفَ لِـيَمتَحِنَهُمُ اللهُ ويُريَهُم أنَّهُم في حَقِّ أنفُسِهِم كالبَهائِمِ». 19 كَيفَ لا، ومصيرُ بَني البشَرِ والبهيمةِ واحدٌ؟ فكما يموتُ الإنسانُ تموتُ هيَ، ولهما نَسَمةُ حياةٍ واحدةٌ. وما للإنسانِ فَضلٌ على البهيمةِ، لأنَّ كِلَيهما باطِلٌ‌. 20 كِلاهُما يصيرانِ إلى مكانٍ واحدٍ، وكِلاهُما مِنَ التُّرابِ وإلى التُّرابِ يَعودانِ‌. 21 ومَنْ يَعلَمُ هل تصعَدُ روحُ البشَرِ إلى العَلاءِ وتَنزِلُ روحُ البهيمةِ إلى الأرضِ؟
22 فرأيتُ أن لا شيءَ خَيرٌ مِنْ أنْ يفرحَ الإنسانُ بأعمالِهِ، وهذا حَظُّهُ. فمَنْ يُرجِعُهُ لِـيَرى ما سيكونُ مِنْ بَعدِهِ؟