1 ثم قُلتُ لقلبـي: «تعالَ فأمتَحِنَكَ بالفرَحِ وأُريكَ السَّعادةَ!» وإذا هذا أيضا باطِلٌ.
2 قُلتُ للضَّحِكِ: «فيكَ جُنونٌ»، ولِلفَرَحِ: «ماذا تَنفَعُ؟» 3 وا‏فْتكرتُ في قلبـي أنْ أُنعِشَ جسَدي بالخمرِ على أنْ يـبقَى قلبـي مُنصَرِفا إلى الحِكمةِ، وأنْ آخذَ بالحماقةِ لأرى ما السَّعادةُ لبَني البشَرِ فيَعمَلوهُ تَحتَ السَّماءِ طُولَ أيّامِ حياتهِمِ.
4 فقُمْتُ بأعمالٍ عظيمةٍ: بنَيتُ لي بُيوتا وغرَسْتُ لي كروما. 5 أنشأْتُ لي جنائنَ وبساتينَ وغَرَسْتُ فيها أشجارا مِنْ كُلِّ ثَمَرٍ. 6 صنَعْتُ لي بِرَكَ ماءٍ لأسقيَ الغياضَ النَّاميةَ للأشجارِ. 7 إقتَنَيتُ عبـيدا وإماءً وكانَ بـيتي عامِرا بالبَنينَ. رُزِقْتُ مواشيَ كثيرةً مِنَ البقَرِ والغنَمِ حتّى فُقتُ جميعَ الّذينَ كانوا قَبْلي في أورُشليمَ. 8 جمعتُ لي فِضَّةً وذهَبا معَ كنوزِ الملوكِ والأقاليمِ، وا‏تَّخذتُ لي مُغنِّينَ ومُغنِّيات وَجواري وكُلُّ ما يَنْعمُ بِهِ البشَرُ، 9 فَزِدْتُ عظَمَةً وَفُقتُ جميعَ مَنْ كانوا قَبلي في أورُشليمَ، وبَقِـيَت حِكمتي معي‌. 10 وما حرَمْتُ عينيَّ شيئا ما تَمَنَّتاهُ، ولا مَنَعْتُ قلبـي مِنَ الفرَحِ شيئا، بل فَرِحَ قلبـي بكُلِّ تعبـي. فكانَ هذا حظِّي منْ تعبـي كُلِّهِ. 11 ثُمَّ ا‏لتَفَتُّ إلى جميعِ ما عَمِلَتْ يَدايَ، وإلى ما عانَيتُ مِنَ التَّعَبِ في عمَلِهِ، فإذا كلُّ شيءٍ باطِلٌ وقبضُ ريحٍ، ولا فائِدةَ في شيءٍ تَحتَ الشَّمسِ‌.
12 ولمَّا ا‏لتَفتُّ لأنظرَ في الحِكمةِ والجُنونِ والحماقةِ، وماذا يفعَلُ الخَلَفُ غَيرَ ما فعَلَهُ المُلوكُ الّذينَ قَبلَهُ، 13 رأيتُ أنَّ الحِكمةَ أفضلُ مِنَ الحماقةِ، كما أنَّ النُّورَ أفضلُ مِنَ الظَّلامِ:
14 الحكيمُ عيناهُ في رأسِهِ، أمَّا الجاهلُ فيسيرُ في الظَّلامِ.
لكنِّي عرَفْتُ أيضا أنَّ ما يَحدُثُ للواحدِ يَحدُثُ للآخرِ. 15 فقُلتُ في قلبـي: «ما يَحدُثُ للجاهلِ يحدُثُ لي أنا أيضا، فما نَفعُ حِكمتي هذِهِ؟» وقُلتُ في قلبـي: «هذا أيضا باطِلٌ». 16 فما مِنْ ذِكْرٍ دائِمٍ للحكيمِ ولا للجاهلِ، وفي الأيّامِ الآتيةِ كُلُّ شيءٍ يَطْويهِ النِّسيانُ. ويا أسَفي، كَيفَ يموتُ الحكيمُ كالجاهلِ! 17 فكَرِهْتُ الحياةَ لأنَّ ما يُعمَلُ تَحتَ الشَّمسِ سَيِّئٌ في نظَري، فهوَ كُلُّهُ باطِلٌ وقبضُ ريحٍ. 18 وكرِهْتُ كُلَّ ما عايَنتُ تَحتَ الشَّمسِ من تَعَبٍ سأتركُهُ لِمَنْ يجيءُ بَعدي. 19 ومَنْ يَعلَمُ هل يكونُ حكيما أو أحمَقَ، ومعَ ذلِكَ سيَتَسلَّطُ على كُلِّ ما عايَنتُهُ وبذْلتُ حكمَتي لَه تَحتَ الشَّمسِ. هذا أيضا باطِلٌ.
20 فَمِلْتُ إلى قلبـي أزرعُ فيهِ اليأسَ مِنْ كُلِّ التَّعَبِ الّذي عانَيْتُهُ تَحتَ الشَّمسِ. 21 أيَتعبُ إنسانٌ بِـحِكمةٍ ومَعرِفةٍ ونجاحٍ، ثُمَّ يَترُكُ ما جَناهُ لإنسانٍ لا يكونُ تَعِبَ فيهِ؟ هذا أيضا باطلٌ وشَرٌّ عظيمٌ. 22 فأيَّةُ فائدةٍ للإنسانِ مِنْ كُلِّ تعبِهِ، ومِنْ جُهدِ قلبِهِ الّذي عاناهُ تَحتَ الشَّمسِ؟ 23 أيّامُهُ كُلُّها كآبةٌ وعناؤُهُ غَمٌّ، حتّى في اللَّيلِ لا يَرتاحُ بالُهُ. هذا أيضا باطِلٌ‌.
24 فما للإنسانِ خَيرٌ مِنْ أن يأكلَ ويَشربَ ويَجْنيَ ثمَرَةَ تعَبِهِ. أرى أنَّ هذا أيضا مِنْ يدِ اللهِ‌، 25 وإلاَّ فكَيفَ تأكلُ وتـتَنَعَّمُ؟ 26 واللهُ يُعطي الصَّالحينَ حِكمةً ومعرِفةً وفرَحا، ويَجعَلُ الخاطِئينَ يُعانُونَ في الجَمْعِ والادِّخارِ، لِـيُعطيَ ذلِكَ كُلَّهُ لِمَنْ يكونُ صالِحا لدَيهِ. هذا أيضا باطِلٌ وقبضُ ريحٍ‌.
1 Musutate makye: “Ma modo mojona 'da riyä oyene ago njäkyine.” Oko musu vona te anjioko ono kpa orivoya taawi yi. 2 Mänite anjioko läguugu orivoya ta amama yi, tana riyä unina ko takado aza oyene miri. 3 Maratate tavounisi riyä oyene vino si ago a'done kadoro. Musutate makye: Ono a'dona ni ori se kadopara lidri ri ori se tuna fereŋwa ono oriza 'bädri ono ya owo.
4 Maye losi 'dèsiro te; mabe zoi te ago mikyi'di ämvu konoro te andivo maro ri. 5 Maso ämvui te ago mede gyini'desi te andivo maro ri, ago mikyi'di doŋgo cini dritoto ice rote ànya ya. 6 Mä'di karaṛi te andivo maro ri gyi lodaza ice cini ri ugu ombaza. 7 Magye iyeäṛii àgoro ndi 'ditokoro be te, ago ma'dote iyeäṛii se ätite 'ba maro ya be; ma'dote äṛi koronyai 'ba ro robe amba, ndrani 'bädri'bai se koriyibe Yerusalema ya käti ni märi iyi drisi. 8 Motokala mo'di ro kpate ndi logo läguläguro be andivo maro ri ŋgaosa si ni 'bädri'bai wari amba ro rigyesi; ma'dote loŋgo oŋgo'bai be mànoagoro ago 'ditokoro ndi 'ditoko ogyeako liŋgyiekyero amba be.
9 Ma'dote para ago mälävu ànya se cini koriyibe Yerusalema ya käti ni märi iyi te; ago tavouni maro kye kote. 10 Musu ŋgase cini malebe te; ago mirita andivo maro kote ni riyä aza yasi, musu riyä 'desi te ni losi cini maro yasi, ago 'do ni päläti maro losi cini maro ro owo. 11 Ondro musu ta losi se cini drì maro koyebe te ndi losi se ma'dobe oyevoya mbarasi ono tana te oko, vona cini a'doro taawi ro oso abe ugu oli onja 'do ronye, ago endaro ŋga aza usune 'bädri ya i'do. 12 Ta'dota maza mi te tavouni, amaama ndi moreere be ondrene; oko 'bädri'ba ka iro tase 'bädri'bai käti koyeyibe 'do oyena ayani.
13 Ndi mänite anjioko tavouni orivoya kadopara ndrani moreere ri oso ŋgaeyi ka'dobe kadopara ndrani ŋgätini drisi ronye. 14 Lidri tavouni'bai niyi ndi vose ànya kayibe oyi kigye ondrene, oko amamai niyi kote ondrene; caoko mandrebe ŋga alodi ono odra ka a'do ànya riti ri ojoojoro. 15 'Dooko matate andivo maro ri makye: “Kandrakozi se kabe a'do amama ri a'dona kpa märi. Ka'do inye ŋgase musuna ni tavouni yasi ni e'diya?” Ago mazatadri andivo maro rote makye: “A'done tavouni be kpa orivoya taawi yi.” 16 Ayina ta mano tavouni'ba ro ko kpa oso mano amama ro ronye madaro. Tuse kabe ikyi iyi ya ta ànya cini ro ujena 'da. Mano tavouni'ba ro odrana kpa oso mano amama ro ronye. 17 Ta'dota ya maro osote ori lomvo, tana ŋgase cini ayebe noŋwa 'bädri ya ono orivoya rriti yi märi, tana ŋga cini orivoya taawi yi, oso abe ugu oli onja ronye.
18 Ya maro osote ŋgase cini maro maye losina be mbarasi 'bädri ya ono lomvo, mandrebe anjioko ma oye ànya e'bene 'dise ka oyebe esone mavosi ri, 19 kode 'dina 'do tavouni'ba yi kode amama yi a'di ni 'da niya? Caoko nda a'dona 'da ni 'desi ŋgase cini masobe ro ago ŋgase cini mayebe tavouni maro si 'bädri ya ono ro. Ono kpa orivoya taawi yi. 20 'Dooko mazamite gbikyi oko ma'dote märäyi ro ta losi se cini mayebe ruezasi 'bädri ya ono rota, 21 tana tu azakasi oko mano se kabe losi oye tavouni si, tauni si ago tauni a'do kyikyiro ŋga cini edero be si 'do beṛo ndäri ŋgana cini iyi e'bene mano se koye losi na ko 'do ri ni sinjäkyine sina. Ono kpa orivoya taawi yi ago orivoya koziro para. 22 Päläti se lidri ka'dona sina ta losi se cini nda koloyebe 'bädri ya ono rota e'diya? 23 Tana tu cini ori ndaro ro orivoya rriti si, ago losi ndaro orivoya rriti be; ca ŋgäkyi si drî ndaro loli kote. Ono kpa orivoya taawi yi.
24 Ŋga aza i'do kadoro lidri ri ndrani ŋgase nda kabe onyana ago umvuna drisi, ago njäkyine ŋgase nda ka'dobe sina si. Caoko mänite ono ka ikyi kpani Lu resi. 25 Tana ka'dobe teinye nda ako a'di unina ni ŋgaonyane kode riyä oyene ya? 26 Tana Lu kani tavouni, tauni ndi riyä be ozona 'dise tana kusi nda be ri. Oko nda ka takozi'bai o'ba losi oyene ŋgadriamba usuza ago ombane driigye, ta'dota ŋgase ànya kabe usuna nda kozo robe 'dise tana kusi nda be ri. Ono kpa orivoya taawi yi oso abe oli onja 'do ronye.